Choď na obsah Choď na menu

Veserkafova pyramída

userkaf.jpg

Zvyšky Veserkafovej pyramídy

 

STAVITEĽ: Veserkaf (5. dynastia)

MIESTO: Sakkára, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 73,30 m

sklon steny 53°

výška 49 m

Pre svoju pyramídu si vybral Veserkaf „čisté miesta“ v samom strede sakkarského pohrebiska v Egypte, postaviť si ju dal však tak nedbanlivo, že dnes už skoro nepripomína pyramídu. Turisti, ktorí na ňu vystupujú, aby si z jej vrcholu urobili panoramatickú snímku Džoserovho areálu, ju často považujú za obyčajnú hromadu kamenia.

Opis

Na jej stavbu použili nahrubo otesané kvádre, ktoré k sebe príliš nepriliehali, a po strate vonkajšieho obloženia sa zosunula, ako sa zdá, bola už v saiskej dobe v takom stave, že vtedajší králi sa vzdali jej obnovy. Jej základňa merala pôvodne 73,30 krát 73,30 metra a výška bola 49 metra, bola vtedy menšia ako hociktorá predošlá kráľovská pyramída. Pri prvom novodobom prieskume, ktorý urobil roku 1839 Perring, mala jej zachovanejšia strana 63,8 metra a jej výška dosahovala 32,8 metra, dnes je opäť o niekoľko metrov menšia a nižšia.

Na prehliadku vnútra tejto pyramídy sa dnes málokto odvažuje, jednak preto, že zostup do nej je veľmi namáhavý, a najmä preto, že v nej veľa nevidieť. Pôvodný vchod má na severnej strane, je však už od vekov zasypaný, a tak nám musí poslúžiť šachta, ktorú do nej vyhĺbili lupiči. Pohrebná komora je asi deväť metrov pod základňou, na jej podlahe sú ešte ryhy po sarkofágu, ktorý v nej rozbili lupiči, a pod zalomenou povalou sú zvyšky vápencového obloženia. Okrem toho je v podzemí už len komora pre pohrebnú výbavu, jej podlahu pokrýva jemný piesočný prach bez stôp po návštevníkoch.

Okolie

Asi sa už nedá zistiť, ako to tu kedysi pred 4500 rokmi vyzeralo. Isté je len toľko, že zádušný chrám nestál na tradičnej východnej strane, kde je hlboká skalná priehlbina, ale na južnej, podľahol už dávno skaze a v saiskej dobe postavili na jeho mieste niekoľko hrobiek. Mal nádvorie, ktoré lemovali z troch strán stĺpy, a krytú stĺpovú sien s vchodom do miestnosti s piatimi výklenkami pre kráľove sochy. Na južnej a západnej strane stáli pri ňom dve satelitné pyramídy. Väčšia, so stranami asi 25 metrov, patrila pravdepodobne Veserkafovej prvej (hlavnej) manželke, menšia so stranami 22 metrov, mala zrejme rituálnu funkciu.

Oveľa dôležitejšie ako všetky nejasnosti okolo tejto pyramídy sú však nálezy z jej areálu. V zrúcaninách zádušného chrámu, pod troskami saiských stavieb, vykopal Firth úlomky kamenných dosiek, keď ich očistil od nalepenej hliny a zostavil, vyšli mu z nich nádherné reliéfy s prírodnými scénami, ktoré boli súčasťou obrazového seriálu o Veserkafovej poľovačke v húštinách nílskej delty. Pri ohradnom múre objavil potom kolosálnu hlavu z červenej žuly, ktorá pochádza z kráľovej trónnej sochy. Bez koruny je takmer trištvrte metra vysoká, a ako hľadela kedysi na túto pyramídu, tak hľadí dnes na nás pri vstupe do Egyptského múzea v Káhire.

userkaf.jpg
 

Hlava kráľa Veserkafa z tvrdej bridlice

Veserkaf zakladateľ a prvý kráľ 5. dynastie, stavebník jednej z prvých pyramíd v Sakkare. Vlády sa zmocnil po bojoch s posledným kráľom 4. dynastie Šepseskafom, ktoré viedol ako predstaviteľ prívržencov kultu boha Rea, voči ktorému sa staval Šepseskaf odmietavo. Zdá sa že jeho smrť trocha urýchlil, podrobnosti o tom, ako aj o politickom pozadí týchto bojov, žiaľ, nevieme. Dynastický nárok na trón však nemal, bol iba manželom dcéry Chufuovho syna Radžedefa, jedneho zo Šepseskafových predchodcov, a pred nástupom na trón zastával hodnosť Reovho veľkňaza v Iunu (Heliopole, dnešnej severovýchodnej štvrti Veľkej Káhiry). Aby uzurpáciu moci ospravedlnil, dal o sebe rozšíriť, že bol synom samého boha Rea, ktorý ho mal s manželkou svojho veľkňaza Radžedžedet, o čom sa pri jeho postavení „kráľa a boha“ nesmelo pochybovať. Jeho víťazstvo Reovho kultu. Manifestačne to potom potvrdil vybudovaním Slnečného chrámu na Reovu počesť pri dnešnom Abú Síre. Tento chrám je prvým chrámom egyptského boha, ktorého pozostatky sa zachovali. Vzorom pre tento chrám mu bol pravdepodobne Reov chrám v Iunu a v jeho strede sa týčil nevysoký robustný obelisk, ktorého pozlátený vrchol mal zachycovať prvé a posledné lúče Slnka.

Podľa Manehtových Egyptských pamätihodností vládol Veserkaf (po grécky Usercheres) 28 rokov, podľa Turínskeho papyrusu iba 7 rokov, čo je pravdepodobnejšie. Sídlil v prvom hlavnom meste zjednoteného Egypta Mennefere (Memfise).

Pre hrobku si vybral Veserkaf na rozdiel od Šepseskafa opäť tvar pyramídy a dal si ju postaviť v susedstve stupňovitej pyramídy kráľa Džosera z 3. dynastie. Veserkafovu pyramídu a jej príslušenstvo podrobne preskúmal v rokoch 1928 – 1929 britský archeológ C. M. First. Pri ohradnom múre objavil žulovú hlavu z jeho kolosálnej sochy a v zrúcaninách zádušného chrámu skvelé polychrómované reliéfy so scénami z kráľovskej poľovačky v húštinách nílskej delty. V Slnečnom chráme sa našla ďalšia Veserkafova hlava z tvrdej bridlice. Tieto nálezy, neskôr doplnené francúzskym archeológom J. P. Laurenom, dokumentujú vysokú úroveň sochárskej tvorby na začiatku 5. dynastie, ktorá vyústila do takých obdivuhodných diel, ako je napríklad vápencová socha veľkňaza Ranefera, drevená socha hodnostára Kaapera, a najmä celý rad sediacich pisárov v Egyptskom múzeum v Káhire a v iných zbierkach, hlavne v parížskom Louvri.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.