Choď na obsah Choď na menu

Venisova pyramída

venisova-pyramida.jpg

Zvyšky Venisovej pyramídy

 

STAVITEĽ: Venis (5. dynastia)

MIESTO: Sakkára, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 57,75 m

sklon steny 56°18´

výška 43 m

Venisova pyramída sa nachádza na pohrebisku v Sakkare (Egypt), stojí hneď za juhozápadným rohom Džoserovho obradného múru. Z pôvodnej výšky asi 43 m, si dodnes zachovala sotva polovicu. Vrchol ma zaokrúhlený a steny zvetrané, úpätie pri základni, ktorá merala pôvodne asi 57 × 57 m, pokrývajú popadané kvádre. Na východnej strane k nej priliehajú trosky zádušného chrámu so svätyňou a viac ako dvadsiatimi miestnosťami; jeho nádvorie lemovalo kedysi šestnásť stĺpov s hlavicami v podobe paliem. Od zvyškov nádvoria vedie krásne rekonštruovaná dláždená cesta k údolnému chrámu, ktorý stál niekde za dnešnými ruinami koptského kláštora svätého Jeremiáša; bola pôvodne 670 m dlhá a pre terénne prekážky dvakrát zalomená, 6,7 m široká a ohradená múrmi, ktoré niesli vo výške 3,2 m kamenne zastrešenie.

Vnútorné strany týchto múrov pokrývali reliéfy s vojnovými a loveckými scénami, výjavmi z roľníckych a domácich prác a z dielne sochárov; na jednom fragmente je nezvyčajný obraz úbožiaka zomierajúceho hladom, vytvorený s takým nefalšovaným a presvedčivým realizmom, akoby chcel vtedajší umelec náročky zanechať dokument o tom, o čom sa v ríši faraónov oficiálne nehovorilo. Z obradného múru tejto pyramídy sa zachovali len nepatrné zvyšky; v jeho juhovýchodnom rohu stála na základni 12 × 12 m rituálna pyramída. Severne od tohto múru dal kráľ postaviť mastaby pre svoje manželky Chenut a Nebet, pre dcéru Idut a pre niekoľkých hodnostárov; ich steny sú preplnené nádhernými maľovanými reliéfmi. V areály sa nachádza obrovská štvorcová jama hlboká 25 m, vytesaná v saiskej dobe pre hrobku vojvodcu Amentefnecheta.

Domnienku, že táto pyramída patrila Venisovi, ktorého meno čítali starší egyptológovia „Unas“ alebo podľa Manehta „Onnos“ vyslovili už Champollion a Lepsius; jednoznačne to potvrdil Maspero roku 1881. Za jej prvé zmeranie vďačíme Perringovi, za objavenie jej vchodu (cez tunel starovekých lupičov) Mariettovi, za odkrytie jej zádušného chrámu Firthovi, za odkopanie jej vzostupnej cesty Selimovi Hasanovi; za dovŕšenie toho, čo dnes o nej a o jej okolí vieme, seniorovi sakkarských archeológov Lauerovi. Najväčšiu zásluhu o to, že je dnes napriek svojej ošarpanosti známa a slávna, získal si však Maspero, ktorý sa dostal ako prvý do jej vnútra a objavil na stenách jej komôr Venisove texty.

Do pyramídy sa vstupuje chodbou, ktorou niesli mŕtveho kráľa na večný odpočinok. Chodba sa začína v dlažbe pred severnou stranou a meria asi tridsať metrov; najprv mierne klesá, po krátkom rozšírení pokračuje vodorovne a za zásekmi pre uzatváracie bloky vyúsťuje do štvorcovej predsiene. Tam sa rozvetvuje; ľavý priechod vedie do jednoduchej komory s tromi výklenkami, pravý do pohrebnej komory, ktorá je obložená alabastrovými platňami a skrýva sarkofág z čierneho bazaltu. Pohrebná komora má obvyklé rozmery (niečo vyše 7 × 3 m s povalou vo výške 6 m). Všetky jej steny, rovnako ako steny predsiene, pokrývajú odhora nadol nekonečné stĺpce nápisov v najkrajších hieroglyfoch, ktoré sú tam vytesané do sivej vyhladenej žuly a vymaľované tmavomodrou farbou, pozlátené steny povaly sú posiate tmavomodrými hviezdami.

TEXTY PYRAMÍD

texty-pyramid.jpg

Texty pyramíd

Texty tvoria súbor modlitieb, obetných formúl a magických zariekadiel, ktoré mali zabezpečiť mŕtvemu kráľovi šťastnú cestu k bohom a večný život na onom svete. Majú veľký význam kultúrno-historický: umožňujú poznať najstaršie náboženské predstavy Egypťanov a objasňujú postavenie kráľa v egyptskom spoločenskom zriadení, navyše majú vysokú hodnotu umeleckú. Sú vytesané plytkými reliéfmi na obkladacích blokoch a sfarbené do belasa a so zelenkava. Pokrývajú všetky steny hrobovej komory a jej predsiene až do výšky povaly, ktorá je sfarbená do zlatista a okrášlená tmavomodrými hviezdami. Texty z Venisovej pyramídy, ktoré sa s nepatrnými obmedzeniami opakujú v pyramídach všetkých jeho nástupcov zo 6. dynastie, sú nielen vynikajúcim básnickým, ale aj výtvarným dielom. Dokumentujú majstrovstvo vtedajších umelcov, rovnako ako reliéfy v neďalekých hrobkách Venisových manželiek Chenut a Nebet, jeho dcéry Idut a dvorných hodnostárov. Najmä Idutina hrobka vyniká skvelými scénami z plavby na Níle, chytania rýb a prechádzania brodu cez húšťavu rozkvitnutého tŕstia. Pritom sú to scény akoby z dneška.

Venis posledný kráľ 5. dynastie, stavebník jednej z najznámejších pyramíd pri Sakkare. Nastúpil na trón po kráľovi Džedkarem a vládol podľa Manehtových Egyptských pamätihodnosti 33 rokov, podľa Turínskeho papyrusu 30 rokov; sídlil v hlavnom meste Mennefere (Memfise). Prvým („Horovým“) menom sa volal Wadžtawej a po grécky podľa Manehta Onnos; starší egyptológovia čítali jeho meno Unas. O jeho vláde sme pomerne dobre informovaní z vtedajších i neskorších prameňov, hoci jednotlivé udalosti nevieme vždy spoľahlivo zaradiť. Viedol tradičné vojny s Núbijčanmi, Líbyjčanmi a Ázijcami. Pri prvom nílskom katarakte zanechal nápis o svojich víťazstvách, na ktorom sa tituluje „vládca (všetkých) krajín“, na reliéfoch na výstupnej ceste pri svojej pyramíde dal vyobraziť privádzanie vojnových zajatcov a koristi z bojov na západe a východe. Nad poddanými vládol ako tradičný egyptský teokratický despota, a to prostredníctvom rozsiahleho úradníckeho aparátu. Ako sa zdá, boli za jeho vlády pomery v Egypte vcelku usporiadané a stabilné. Prečo za týchto okolností jeho dynastia padla, nevieme si dobre vysvetliť. Väčšina egyptológov predpokladá, že Manehtovo rozširovanie medzi 5. a 6. dynastiou je iba formálne a že ich neoddeľoval nijaký pozoruhodný predel.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner),  wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.