Choď na obsah Choď na menu

Stupňovitá pyramída v Sakkáre

10. 10. 2011
dzoserova-pyramida--1000x750-.jpg
 
Džoserova pyramída v Sakkáre

Stupňovitá pyramída v Sakkáre alebo Džoserova pyramída je staroegyptská pamiatka, súbor objektov starovekej pohrebnej a kultovej architektúry a archeologická lokalita z obdobia okolo roku 2600 pred Kr. Je súčasťou pohrebiska pri dedine Sakkára v dnešnom Egypte. V staroveku toto pohrebisko patrilo mestu Mennofer, ktoré bolo hlavným sídlom ríše. Pyramída bola postavená ako hrobka pre faraóna Necericheta jeho vezírom a héliopolitským veľkňazom Imhotepom v 27. storočí pred Kr. V rozľahlom zádušnom komplexe sa nachádzajú ďalšie pohrebné a kultové objekty a dekorácie.

Stupňovitá pyramída je najstaršou egyptskou pyramídou, ktorú poznáme. Tvorí ju šesť na seba položených blokov v tvare mastaby, ktoré sa postupne do výšky pôdorysne zmenšujú, a tým tvoria stupňovitý ihlanový tvar s obdĺžnikovou základňou. Objekt bol pôvodne vysoký 62 metrov s rozmermi strán 109 × 125 metrov. Na plášť sa použil kvalitný leštený vápenec. Stupňovitá pyramída v Sakkáre je v súčasnosti považovaná za druhú najstaršiu veľkorozmernú kamennú stavbu na svete. Najstaršou je pyramída pri meste Caral v Peru, z obdobia okolo roku 3000 pred Kr. V blízkosti Stupňovitej pyramídy sa nachádza ohradený priestor známy pod názvom Veľká ohrada (arab. Gisr el-Mudir), ktorý vyzerá byť starší, zatiaľ sa však v jeho areáli nenašiel žiadny objekt.

Necerichet zvaný Džoser je známy najmä vďaka svojej novátorskej hrobke, ktorá dodnes dominuje sakkárskej krajine. Bol pravdepodobne prvým panovníkom 3. dynastie (okolo 2649–2575 pred. Kr.). Dĺžka vlády sa uvádza 19 rokov, pokiaľ by toto číslo bolo dvojročným výročným datovaním, tak by vládol 38 rokov. Každopádne vládol dostatok rokov na to, aby postavil svoju slávnu hrobku, nech už ju nazveme stupňovitou pyramídou alebo stupňovitou mastabou.

Prvýkrát v dejinách poznáme aj meno autora stavby — Imhotepa, vezíra a Reovho veľkňaza zo slnečného mesta Iunu (starogr. Héliopolis), ktorý ju podľa tradície navrhol a viedol jej výstavbu. Vývoj staroegyptskej pohrebnej architektúry 1.–3. dynastie ňou dosiahol svoj vrchol a predstavuje veľmi dôležitý medzník, v ktorom sa prehistorické stavebné formy z ľahkých prírodných materiálov pretransformovali do nového trvanlivého stavebného materiálu - kameňa.

Nadzemná časť pyramídy

Superštruktúra pyramídy má šesť stupňov a bola postavená podľa dnešných výskumov v šiestich etapách, v prepočte potom vychádzajú na jednu etapu tri roky (príp. šesť pri dvojročnom datovaní) Džoserovej vlády. Prvotná forma hrobky bola štvorcová mastaba (označenie tohto štádia ako „mastaba“ je stále predmetnom diskusií), ktorá bola postupne zväčšovaná, najskôr zo všetkých štyroch strán , potom len z východnej strany . Ďalej boli na mastabu navŕšené ďalšie tri stupne. Výstavba pokračovala rozširovaním tohto objektu až do podoby šesťstupňovej pyramídy, ktorá dnes má vo východozápadnej osi obdĺžnikový pôdorys. Vďaka skutočnosti, že pôvodná mastaba mala štvorcový pôdorys, mnohí egyptológovia predpokladajú, že stavba nikdy nemala byť mastabou, keďže sa dodnes nenašla iná mastaba ako s obdĺžnikovou základňou. Pyramída bola nakoniec vysoká 62 metrov, zaberala 1 221 štvorcových metrov základni a obsahovala približne 330 400 kubických metrov hliny a kamenia.

pyramid-phases-djoser.jpg

Prvotná forma hrobky (M1) bola štvorcová mastaba (označenie tohto štádia ako „mastaba“ je stále predmetnom diskusií), ktorá bola postupne zväčšovaná, najskôr zo všetkých štyroch strán (M2), potom len z východnej strany (M3). Ďalej boli na mastabu navŕšené ďalšie tri stupne (P1). Výstavba pokračovala rozširovaním tohto objektu až do podoby šesťstupňovej pyramídy (P2), ktorá dnes má vo východozápadnej osi obdĺžnikový pôdorys.

Dôvod prestavby mastaby na stupňovitú pyramídu egyptológia stále nepozná. Lauer ho vysvetľoval pragmatickým vylepšením viditeľnosti hrobky v prostredí, Hartwig Altenmüller bol presvedčený o náboženských dôvodoch — stupne tvorili schodisko do nebies. Ďalšia hypotéza sa snažila vidieť v zmene konceptu priblíženie sa k prvotnému pahorku, ktorý sa podla legiend vynoril z pravodstva a z ktorého bol potom stvorený svet. Stadelmann je presvedčený, že hrobka bola od začiatku projektovaná ako pyramída. Dieter Arnold zase odmieta typologické označenie „stupňovitá pyramída“ a používa termín „stupňovitá mastaba“.

Podzemná časť pyramídy

Pod pyramídou sa nachádza labyrint tunelov, komôr a galérií, ktorých celková dĺžka dosahuje 5,7 kilometrov. Dnes je ťažké určiť, ktoré z nich patria podľa pôvodného projektu k pyramíde a ktoré sú neskorším dielom zlodejov, príp. niekoho ďalšieho. Vstup do severnej hrobky sa nachádza pri severnej stene v mieste, kde stojí zádušný chrám. Chodba má na začiatku schodisko a zvažuje sa šikmo k šachte. Šachta bola umiestnená v strede pôvodnej mastaby a prechádzala jej objemom až na jej strešnú terasu, podobne ako pri iných mastabách. Šachta má profil približne 7 × 7 metra a je hlboká 28 metrov. Na jej dne sa nachádza pohrebná komora so žulovou kryptou. Nad ňou je umiestnená tzv. „manévrovacia“ komora, pomocou ktorej sa spúšťala múmia otvorom do krypty. Následne bol kruhový prístupový otvor v strope krypty uzatvorený žulovým uzáverom. Interier komory bol pravdepodobne zničený ešte počas 26. dynastie, keď prebiehali určité stavebné aktivity v celom komplexe.

Z pohrebnej komory sa chodby rozchádzajú na všetky štyri svetové strany a ďalej sa rozvetvujú do nedokončených galérii so zásobnými priestormi. Tie sú medzi sebou prepojené priechodmi. Steny zdobili fajansové kachličky napodobňujúcimi trstinový povrch. Vo východnej galérii boli umiestnené tri zdobené nepravé vápencové dvere s výjavom panovníka a bohov Anupa a behdetského Hora. Jedny dvere odniesol roku 1843 Lepsius do Berlína. Podzemné priestory poskytovali miesto pre pohreby kráľa, jeho rodiny, a aj pre ich obetné predmety a hrobovú výbavu. Strany chodieb boli vykladané vápencom a fajansom, a napodobňovali povrch trstinových rohoží. Tieto steny, akoby fasády paláca, boli ďalej zdobené nízkym reliéfom s výjavmi, ktoré ukazovali kráľa pri účasti na slávnosti sed.

Galérie a komory spolu tvorili príbytok, ktorý napodobňoval palác a slúžil ako miesto, kde prebývalo kráľovské ka. Hlavné miesto malo v kráľovskom apartmáne vo východnej vetve chodieb a galérií, kde sa nachádza aj väčšina nástennej výzdoby.

Pri východnej strane pyramídy bolo vyhĺbených jedenásť šácht, ktoré sa lomili v hĺbke približne 30 metrov do horizontálnych, navzájom prepojených chodieb, a smerovali na západ pod pyramídu. Niektorí egyptológovia sa domnievajú, že boli určené kráľovskému háremu. Tieto chodby sú napojené na staršiu podzemnú štruktúru na východe, ktorá pravdepodobne pochádza z Archaického obdobia. V šachte č. V sa našiel prázdny alabastrový sarkofág a malá drevená rakva s ľudskými pozostatkami. Fragmenty alabastrových sarkofágov sa našli aj v šachtách č. I a II. V šachte č. III bola objavená Necerichetova pečať, titul „Strážca pokladnice, veľkňaz a staviteľ Nechenu“, ktoré prvé dve patrili Imhotepovi, a stehenná kosť 18-ročného dievčaťa, ktorú rádiokarbónový test zaradil do časového obdobia niekoľkých generácií pred Necerichetom, čim len zväčšil počet záhad spätých s komplexom Stupňovitej pyramídy. V ďalších šachtách, najmä v č. VI a VII, ležalo viac ako 40 000 nádob, poväčšine z alabastru a ďalšieho kvalitného kamenného materiálu, patriacich predchodcom Necericheta. Medzi menami sa nachádza Nermer, Džer, Den, Adžib, Sechemchet, Kaa, Hetepsechemuej, Ninecer, Sechemib, Chasechemuej a ďalší, chýba meno Necericheta. Niektoré skupiny nádob boli uložené vo vreciach, ktoré niesli pečať Necericheta a jeho predchodcu Chasechemueja.

Je niekoľko hypotéz, ktoré sa snažia vysvetliť túto záhadu. Stadelmann, podobne ako Lauer predpokladal, že nádoby patrili do výbav hrobiek, ktoré boli zničené pri nepokojoch ku koncu 2. dynastie. Spolu s predchodcom Džoser ich pozostatky pozbierali a potom ich pietne uložil vo svojej hrobke. Donald B. Redford predpokladá, že nádoby boli z výbav starších hrobiek, ktoré museli ustúpiť výstavbe Necerichetovho pyramídovému komplexu. Panovník ich potom mal uložiť u seba.

Pohrebná komora

V pohrebnej komore sa nachádza uzatvorený priestor — krypta, postavená z kvalitného granitu s vnútornými rozmermi 2,96 × 1,65 × 1,65 metra. Má jediný kruhový vstup na strope pri severnej stene, ktorý bol uzatvorený valcovým blokom hneď po pohrebe. Uzáver má hmotnosť 3,5 tony, priemer 1 a výšku 2 metre. Sú na ňom ešte aj dnes vidieť štyri žľaby pre spúšťacie povrazy. Predstavuje novú fázu v stavebnom vývoji kráľovskej pohrebnej komory. Lauer veril, že pohrebná komora bola hneď po dokončení opäť prestavaná a alabastrovú kryptu nahradila podobná zo žuly. V okolí pyramídy našiel fragmenty vápencových blokov, zdobených päťcípimi hviezdami v nízkom reliéfe, podobnými tým, aké zvykli bývať na stropoch pohrebných komôr v ich neskorších stavebno-historických fázach. Tento objav by mohol ukazovať skorší počiatok tradície takejto dekorácie, než sa egyptológia doteraz domnievala. Kráľ sa v tomto období zvykol stotožňovať so stálymi severnými súhvezdiami, ktoré nikdy nezapadali, a tým potvrdzovali jeho znovuzrodenie a večnosť. Stadelmann s touto hypotézou nesúhlasil a argumentoval tým, že by sa strop z takýchto vápencových kvádrov (s dĺžkou 52 cm) zrútil, a predpokladal ich iné pôvodné miesto.

Zachovali sa len malé zlomky pohrebu a výbavy. V roku 1821 Henrich Menu von Minutoli našiel úlomok pozláteného sandálu a lebky. Takmer o sto rokov neskôr v roku 1926 našiel Lauer zlomky kostí z ľavého chodidla a paže, a kúsky pokožky. Nie je však isté, že patrili Necerichetovi. V chodbe, ktorú kedysi vytesali zlodeji, sa našla drevená skrinka s Necerichetovym menom. Dnes sa nachádza v Egyptskom múzeu v Káhire.

Rozsiahla spleť podzemných galérii so zásobnými priestormi sa nachádza severne, západne a južne od pohrebnej komory. V severozápadných chodbách sa našli otlačky pečatí nie len s menom Necericheta, ale aj jeho predchodcu a posledného panovníka 2. dynastie faraóna Chasechemueja. V tomto sektore sa nachádzajú podzemné sýpky a staršie tzv. schodiskové hrobky. V podzemí komplexu je niekoľko priestorov, ktoré sú staršie a druhotne napojené na chodby pyramídy. V neskorších obdobiach boli dodatočne tesané ďalšie galérie v podzemí, napr. galérie zo sajského obdobia (24. a 26. dynastia) pod južnou časťou pyramídy.

Stupňovitá pyramída sa vrátila do povedomia verejnosti vďaka Napoleonovej výprave (1798–1799). Roku 1837 John Shea Perring objavil v jej podzemných priestoroch okolo 30 múmii z Neskorej ríše. Krátko tu pracoval aj Karl Richard Lepsius s pruskou expedíciou. Systematický výsku začal až v dvadsiatich rokoch 20. storočia anglický archeológ Cecil Mallaby Firth a o niečo neskor spolu s ním aj mladý francúzsky architekt Jean-Philippe Lauer, ktorý pri výskume pyramídového komplexu ostal do konca života. Vykonal prevažnú časť výkopových prác a rekonštrukcií objektov a egyptológia mu vďačí za väčšinu poznania o zložitom architektonickom vývoji pyramídy a jej veľkého areálu, ktoré má k dispozícii.

V súčasnosti však stále ostáva množstvo otáznikov. Lauer formuloval niektoré, medzi inými napr. otázku vymedzenia okolitého areálu pôvodnej mastaby vo fáze M1, dôvod zmeny štvorcového pôdorysu mastaby v počiatočnej fáze na obdĺžnikový v poslednej; obdobie výstavby južnej hrobky vo vzťahu k pyramíde (bola južná hrobka postavená skôr ako pyramída?); funkcia južnej hrobky; spôsob razenia podzemných chodieb (na niektorých miestach je totiž podložie tak tvrdé, že pri výskume bola potrebná trhavina a starovekí robotníci mali k dispozícii len medené dláta); okolnosti vzniku a funkcia jedenástich šachiet; otázka nábožensko-filozofickej predstavy spoločnosti v čase vzniku komplexu (prevládal ešte astrálny koncept alebo už solárny?); funkcia západných valov. Verner k tomu pridáva otázku umiestnenia hrobky Imhotepa.

kral-dzoser.jpg
 
vápencová socha kráľa Džosera

Džoser („Posvätný“ alebo „Zbožný“) alebo Necerichet („Miláčik boha“) bol pravdepodobne druhým panovníkom 3. dynastie starovekého Egypta a prvým panovníkom Starej ríše, ktorý si nechal vystavať pyramídu (dnes Stupňovitá pyramída v Sakkáre).

Meno Džoser sa vyskytuje až v textoch zo Strednej ríše a pôvodne to bol epiteton legendárneho faraóna. Spomína sa aj na Turínskom zozname kráľov ako Džoser-it („Zbožný vládca“) a v Manehtónových Aigyptiakach v gréckej podobe Tosorthos. Za života bol známy pod menom Necerichet. Aj Manehtó spomína istého Necherofa, v Turínskom zozname kráľov ako Nebka, ktorý by mal byť prvým vládcom dynastie. Mnohí egyptológovia sa dnes domnievajú, že Džoser bol prvým faraónom dynastie a upozorňujú na to, že poradie, v ktorom sú spomínaní Chufuovi predchodcovia na Westcarovom papyre, naznačuje, že Nebka by mal byť umiestňovaný medzi Džosera a Huneja, nie pred Džosera. V nedávnej dobe poukázal anglický egyptológ Toby Wilkinson na fakt, že na pohrebných pečatiach na vstupe do hrobky faraóna Chasechemueja, posledného vládcu predchádzajúcej 2. dynastie, sa objavuje meno Džosera, nie Nebky. To by znamenalo, že Chasechemueja pochoval, a teda jeho nástupcom sa stal, Džoser.

Podľa Manehta Džoser vládol Egyptu 29 rokov, zatiaľ čo Turínsky zoznam kráľov uvádza len 19 rokov. Pretože za Džoserovho života boli uskutočnené niektoré náročné stavebné projekty, najmä v Sakkáre, podľa niektorých musel faraón vládnuť aspoň po tri desaťročia. Manehtov údaj sa javí ako presnejší s ohľadom na Wilkinsonove dáta získané roku 2000 z Palermskej dosky, ktoré spomínajú začiatok aj koniec Džoserovho panovania. Wilkinson uvádza, že podľa Palermskej dosky vládol panovník „28 úplných alebo čiastočných rokov“.

Pretože manželka faraóna Chasechemueja, kráľovná Nimaethap, ako sa zdá, mala titul „Kráľova matka“, podľa niektorých bol Džoser jej synom a Chasechemuej bol jeho otcom. Z obdobia panovania Džosera sú známe tri ženské mená: Inetkaus, Hetefernebti a tretie, ktoré je na záznamoch nečitateľné. Jedna z týchto žien mohla byť jeho manželka, posledná jeho údajná matka Nimaethap.

Džoser vyslal niekoľko vojenských výprav na Sinajský polostrov, ktorými si podmanil miestne obyvateľstvo. Rovnako tu ťažil tyrkys a meď. Je možné, že tiež ustálil južnú hranicu Egypta na Prvom nílskom katarakte.

Niekoľko zlomkov nájdených v Iunu (Héliopolis) a Per-Hathore (Pathyris) spomína Džoserovo meno v súvislosti s výstavbou v týchto mestách. Ďalší nápis, ktorý tvrdí, že pochádza z Džoserových čias, ale v skutočnosti sa datuje iba do doby Ptolemaiovcov, rozpráva o tom, ako Džoser prestaval Chnumov chrám na ostrove Abu (Elefantiné), čím ukončil sedemročný hladomor v Egypte. Podľa niektorých ide iba o povesť, každopádne ale dokazuje, že aj dve tisícročia po faraónovej smrti si Egypťania pamätali na veľkého panovníka. Jeho najznámejšou pamiatkou je Stupňovitá pyramída, prvá svojho druhu, ktorá slúžila ako vzor pre ďalších faraónov.

Maľovaná vápencová socha faraóna Džosera v Egyptskom múzeu v Káhire je najstaršia známa egyptská socha životnej veľkosti. Bola objavená počas vykopávok v Sakkáre v rokoch 1924 – 1925. Dnes je na jej mieste v Sakkáre umiestnená kópia zo sadry.

čítaj viac

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner),wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.