Choď na obsah Choď na menu

Snofruova Lomená pyramída

snofruova-lomena-pyramida.jpg

Snofruova Lomená pyramída

 

STAVITEĽ: Snofru (4. dynastia)

MIESTO: Dahšúr, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 189,43 m

strana v mieste lomu 123,58 m

sklon steny spodnej časti 55°

sklon steny hornej časti 43°

výška hornej časti 57,67 m

celková výška 104,71 m

Prvá Snofruova pyramída v Dahšúre, 30 km južne od Gízy, sa všeobecne zvykne nazývať "Lomenou". V starom Egypte bola nazývaná "Snofru sa ligoce", čo sa dozvedáme z textov V. a VI. dynastie (napr. z čias Pepiho I.).

Výskum pyramídy možno datovať do roku 1865, keď egyptský archeológ Kabis navštívil jej vnútro. Zaoberali sa ňou napr. aj Talian Alesandro Varille, ktorému sa podarilo nájsť Horovo meno Snofrua v hornej komore na tráme, a tiež Ahmed Fachrí, ktorý v rokoch 1951-54 v okolí pyramídy odkryl 16 kaplniek.

Stavba bola najprv projektovaná ako pravá pyramída so sklonom 55°, avšak asi pri 2/3 výšky, zhruba v 47,04 metra došlo v dôsledku hrozby zavalenia časti infraštruktúry k vehementnej zmene tvaru. Uhol sa znížil na 43° a zvyšná 57,67 metrová časť sa pod takým uhlom aj dostavala. Výška sa tak znížila z pôvodných predpokladaných 125 metrov na 104,71 metra. Tým pádom bola štvrtou najvyššou pyramídou v krajine na Níle.

Opis

Jadro stavby stojí na hlinito - štrkovitej vrstve, nie príliš stabilnej. Ako stavebný materiál na jadro poslúžil miestny vápenec, ktorého uloženie v hornej a dolnej časti je rozdielne. Totiž v hornej časti sú kamene ukladané markantne menej presne. I napriek tomu je Lomená pyramída dnes vôbec najlepšie zachovaná pyramída v Egypte, s veľkej časti so zachovaným obložením z tvrdého turského vápenca.

Vnútorná štruktúra viac pripomína stupňovité pyramídy. Má dva vchody. Vo výške 12 metrov od základne severnej steny začína 73,5 metra dlhá klesajúca chodba, ktorá ústi do 4,8 metra širokej a 12,5 metra vysokej predsiene. Jej strop je tvorený prečnelkovou tzv. nepravou klenbou. Do druhej komory vedie strmé schodisko. I táto komora 4,9 metra široká, 6,1 metra dlhá a 17,4 metra vysoká je tvorená nepravou klenbou. Pri nej sa presne vo vertikálnej osi ihlana nachádza zvislá šachta, nazývaná aj "komín", umožňujúca prístup do hornej pohrebnej komory. Vo výške 33 metrov nad zemou je v západnej stene druhý vchod. Po 64,4 metroch prechádza 20 metrov dlhou vodorovnou chodbou do hornej komory tiež nepravou klenbou. Je budovaná neopracovanými vápencovými blokmi. Na niektorých miestach je hrubé vápencové obloženie spojené maltou, prekrývajúcou aj trhliny, ktoré viedli architektov k zníženiu uhla. Jednotlivé komory sú spojené šachtou, vytesanou vykrádačmi hrobov.

Okolie

Pyramída sa nachádza v šesť hektárovom komplexe. Asi 50 metrov od nej ju obklopuje múr zo žlto-šedého vápenca. Južnejšie od nej stojí 55 x 55 metrov veľká a 32 metrov vysoká kultová satelitná pyramída. Vstup má zo severu chodbou, ktorá asi inšpirovala architekta Chufuovej pyramídy pri tvorbe Veľkej galérie. Vo vnútri je 7 metrov vysoká a 2,4 metra široká komora. Údolný chrám spojený s komplexom 704 metrovou rampou, je z bieleho vápenca.

Lomená pyramída bola počas stavby obohatená o zopár originálnych prvkov, neopakujúcich sa v žiadnej z egyptských pyramíd. Koncepcia naznačila smer vývoja týchto hrobov a pokladá sa za posledný medzistupeň k stavbe pravých pyramíd.

kral-snofru.jpg
 

Detail reliéfu s vyobrazením kráľa Snofrua

Snofru bol zakladateľ 4. dynastie starovekého Egypta. Vládol približne v rokoch 2614 – 2579 pred n. l.. Snofru bol manželom Hetepheres, o ktorej sa predpokladá, že bola dcérou jeho predchodcu Huneja (Chuneja). Zdá sa, že jeho svokor mohol byť zároveň aj jeho otcom, pričom Snofru mohol byť synom Hunejovej vedľajšej manželky a Hetepheres dcérou Veľkej kráľovskej manželky. Práve manželstvo umožnilo Snofruovi získať trón. Bol pravdepodobne otcom faraóna Chufua.

Snofru dal postaviť viacero pyramíd. Celkovo použil väčší objem kamenia ako ktorýkoľvek iný faraón. V prvom rade dokončil Hunejovu pyramídu v Meidúme a premenil ju zo stupňovitej pyramídu na klasickú pyramídu. Na tom istom mieste potom dal vybudovať aj pyramídu pre seba. Neskôr dal vystavať ešte slávnu Lomenú pyramídu v Dahšúre a Červenú pyramídu na tom istom mieste. Je možné, že aj menšia pyramída v Seile neďaleko Mejdúmu bola postavená na jeho príkaz.

Na Palermskej doske sa nám zachovali záznamy z niekoľkých rokov jeho vlády. Vieme tak, že Snofru viedol vojenskú výpravu na Sinaj, aby bránil egyptské záujmy v tyrkysových lomoch, a výpravy do Núbie a Líbye. V nápise na doske sa uvádza, že faraón vyslal 40 lodí, aby priviezli cédrové drevo z Libanonu. Snofru začal aj s výstavbou lodí, časť ktorých použil pri obchode s inými krajinami a časť pri svojich vojenských ťaženiach.

Na Westcarovom papyruse pochádzajúcom z obdobia Strednej ríše máme zachytený príbeh z obdobia Snofruovej vlády. Záznam opisuje kráľovský život počas 4. dynastie a opisuje Snofrua ako veľkomyselného človeka, ktorý je schopný pristupovať aj k poddaným ako k seberovným. Neskoršia tradícia považovala Snofrua za spravodlivého, dobrého vládcu.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.