Choď na obsah Choď na menu

Snofruova Červená pyramída

snofruaova-cervena-pyramida.jpg

Snofruova Červená pyramída

 

STAVITEĽ: Snofru (4. dynastia)

MIESTO: Dahšúr, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 220 m

sklon steny 45°

výška 104 m

Ešte počas stavby Lomenej pyramídy sa Snofru rozhodol postaviť si ďalšiu pyramídu. Ani tá však nenasvedčuje tomu, že by v nej mal byť pochovaný. Pohrebný komplex nebol dokončený a podobne ako v predchádzajúcich pyramídach ani tu nebol objavený sarkofág.

Snofruova Červená pyramída sa nachádza 4 km severne od Lomenej pyramídy v Dahšúre (Egypt) toho isteho panovníka. Kvôli načervenalému povrchu ju nazvali aj "Červenou". Miestni obyvatelia ju volajú el-Haram el-Vatvat, čiže "Netopiera pyramída". Pôvodne bolo jej meno "Snofru sa ligoce - predná (pyramída)".

Výskum

Jej prvým známym návštevníkom bol v roku 1660 Edward Melton. Do interiéru vstúpil v roku 1751 český misionár Václav Remedius Prutký (1701-1770), tri štvrte storočia skôr ako ju v roku 1837 navštívil Perring. Pôvodne bola veľmi málo preskúmaná. Jej výskumu sa okrem Perringa venoval aj Lepsius, Husajn a Fachrí. S dôkladným výskumom začala až v roku 1982 nemecká výprava vedená Rainerom Stadelmannom.

Po problémoch sprevádzaných južnejšiu "lomenú" pyramídu sa stavba preniesla o 4 km na sever. Výstavba pyramídy bola charakteristická nadmernou opatrnosťou, o čom svedčí i uhol sklonu 45°. Je najostrejší zo všetkých sklonov egyptských pyramíd. Základňa 220 x 220 metrov je z kvalitného turského vápenca. Aj ďalšie postupy svedčili o vysokej opatrnosti. Napr. kvádre vonkajších vrstiev boli ukladané vodorovne, nie kolmo ako to bolo u Severnej.

Opis

Jadro stavby je z červeného vápenca z niekoľko sto metrov vzdialeného lomu na juhozápad od pyramídy. Našli sa pri nej dokonca zvyšky najstaršieho pyramidionu. Obloženie stien stavby tvorili bloky prinášané z Tury a boli ukladané tak, aby steny mali mierne vydutý tvar.

Vchod do infraštruktúry sa nachádza v severnej stene, 28 metrov nad základňou. Prechádza do dlhej klesajúcej chodby, končiacej sa pri základni, kde ústi do horizontálnych, rozmermi podobných predsiení, spojených krátkou šachtou. Sú obložené kvalitným spracovaným vápencom. V druhej komore osem metrov nad základňou sa nachádza šachta ústiaca do východozápadnej orientovanej pohrebnej komory 15 metrov vysokej, s pôdorysom 8,3 x 4,2 metra. Podzemné priestory boli donedávna zaplavené podzemnou vodou.

V okolí pyramídy sa nachádza nedokončený areál pohrebných budov, v značnom štádiu rozkladu.

Pyramída je prvá zachovaná ihlanovitá stavba svojho druhu, ktorá je pre klasické Gízske pyramídy najväčším zdrojom inšpirácie.

kral-snofru.jpg
 

Detail reliéfu s vyobrazením kráľa Snofrua

Snofru bol zakladateľ 4. dynastie starovekého Egypta. Vládol približne v rokoch 2614 – 2579 pred n. l.. Snofru bol manželom Hetepheres, o ktorej sa predpokladá, že bola dcérou jeho predchodcu Huneja (Chuneja). Zdá sa, že jeho svokor mohol byť zároveň aj jeho otcom, pričom Snofru mohol byť synom Hunejovej vedľajšej manželky a Hetepheres dcérou Veľkej kráľovskej manželky. Práve manželstvo umožnilo Snofruovi získať trón. Bol pravdepodobne otcom faraóna Chufua.

Snofru dal postaviť viacero pyramíd. Celkovo použil väčší objem kamenia ako ktorýkoľvek iný faraón. V prvom rade dokončil Hunejovu pyramídu v Meidúme a premenil ju zo stupňovitej pyramídu na klasickú pyramídu. Na tom istom mieste potom dal vybudovať aj pyramídu pre seba. Neskôr dal vystavať ešte slávnu Lomenú pyramídu v Dahšúre a Červenú pyramídu na tom istom mieste. Je možné, že aj menšia pyramída v Seile neďaleko Mejdúmu bola postavená na jeho príkaz. Na Palermskej doske sa nám zachovali záznamy z niekoľkých rokov jeho vlády. Vieme tak, že Snofru viedol vojenskú výpravu na Sinaj, aby bránil egyptské záujmy v tyrkysových lomoch, a výpravy do Núbie a Líbye. V nápise na doske sa uvádza, že faraón vyslal 40 lodí, aby priviezli cédrové drevo z Libanonu. Snofru začal aj s výstavbou lodí, časť ktorých použil pri obchode s inými krajinami a časť pri svojich vojenských ťaženiach.

Na Westcarovom papyruse pochádzajúcom z obdobia Strednej ríše máme zachytený príbeh z obdobia Snofruovej vlády. Záznam opisuje kráľovský život počas 4. dynastie a opisuje Snofrua ako veľkomyselného človeka, ktorý je schopný pristupovať aj k poddaným ako k seberovným. Neskoršia tradícia považovala Snofrua za spravodlivého, dobrého vládcu.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.