Choď na obsah Choď na menu

Sechemchetova pyramída

sechemchetova-pyramida.jpg

Zvyšky Sechemchetovej pyramídy

 

STAVITEĽ: Sechemchet (3. dynastia)

MIESTO: Sakkára, Egypt

PYRAMÍDA

sklon vrstvy jadra 72°

Sechemchet bol pravdepodobne Džoserov syn. O jeho existencii neboli žiadne informácie, mlčali o ňom i zoznamy faraónov. Nápis s jeho menom však bol objavený vo Wádí Magháre (na Sinajskom polostrove), no bol nesprávne preložený a tým pádom sa jeho meno mohlo stotožniť s faraónom z Archaickej doby Semerchetom.

Výskum

S jeho menom sa prvý raz stretávame až v pyramíde, ktorú v roku 1952 - 54 odkryl húževnatý archeológ Muhammad Zakaríja Ghoném (1905 - 1959). Jej subštruktúru objavil v neporušenom stave.

Okrem iného sa v nej našlo okolo sedemsto nádob z porfýru a alabastru, ako aj viacero zlatých predmetov, z ktorých vynikalo 21 zlatých náramkov, považovaných za najstaršiu zbierku zlatých šperkov zo Starého Egypta. 19. 3. 1954 otvoril slávnostne pohrebnú komoru egyptský minister kultúry a vo vnútri mohol vidieť najstarší a najkrajší sarkofág v Egypte. Bol vyrobený z lešteného zlatoružového alabastru a ležali na ňom zvyšky venca, naznačujúce, že tu od čias pohrebu nebol asi nikto. Navzdory tomu všetkému, keď 26. 7. 1954 po dvojhodinovom vyťahovaní zasúvacej dosky, ktorá je na bočnej strane sarkofágu, bol otvorený nenašlo sa v ňom nič.

Jeden z najvýznamnejších objavov na pôde Egypta v druhej polovici 20. storočia, vďaka ktorému sa Ghoném dostal do povedomia širokej vedeckej obci, tak skončil nečakaným neúspechom. Egyptského archeológa to značne poznačilo. Niekoľko rokov nato spáchal samovraždu utopením sa v Níle, čomu predchádzalo nespravodlivé obvinenie z krádeže nádoby. De facto išlo však len o byrokratický faux pas, pretože ako zistil J. P. Lauer, nádoba stála v inom kúte ako to bolo naznačené vo vedeckom katalógu (ktorého základy položil Ludwig Borchardt 1863-1938) múzea v Káhire.

Opis

Pyramída, alebo lepšie povedané zvyšok jej superštruktúry s plochou 120x120 metrov sa nachádza v Sakkare päťsto metrov juhozápadne od Džoserovho komplexu. Koncepcia stavby je rovnaká ako v predošlej stupňovitej pyramíde kráľa Džosera, avšak tentokrát už stavba bola prevádzaná podľa vopred stanoveného plánu. Podľa neho malo ísť o šesť až sedem stupňovú pyramídu s výškou 70 metrov, vybudovanú metódou sklonených vrstiev. No ešte počas prvej etapy došlo k zastaveniu prác, a tak zostala naveky nedokončenou. Dnes je vysoká maximálne osem metrov. Zachoval sa z nej prvý stupeň s výbežkom druhého stupňa, zo sivého vápenca, získavaného počas jej stavby z okolia.

Subštruktúra pyramídy je o niečo jednoduchšia ako v Džoserovej pyramíde. Pohrebná komora päť metrov vysoká s pôdorysom 9 x 5 metra sa nachádza v hĺbke 32 metrov, presne pod priesečníkom uhlopriečok štvorcovej základne. Okolo nej bolo lokalizovaných dokopy 132 pravidelne usporiadaných miestností pre pohrebnú výbavu. 47 metrov od pohrebnej komory ústi 8 metrová zvislá šachta na povrch. Vstupný tunel severojužného smeru je dlhý 80 metrov a vyúsťuje na povrch pred severnou stenou pyramídy.

Okolie

Ani táto stavba však nebola osamotená, ale bola súčasťou komplexu, dnes nie veľmi dobre preskúmaného. Obkolesoval ho múr, podobný ako v Džoserovom komplexe s rozmermi 262x185 metrov, ktorý bol pôvodne 10 metrov vysoký. V roku 1967 Lauer objavil Južný hrob, v ktorom bola nájdená rakva s detskou mŕtvolou. Možnože to bol dvojročný Sechemchetov syn. Ďalšie stavby v areály sú veľmi poškodené, čo sťažuje ich identifikáciu.

Sechemchetova pyramída bola zamýšľaná oveľa dokonalejšie než Džoserova, čo však nebolo zrealizované. Jej architektom bol Imhotep (usudzuje sa to podľa jeho mena nájdeného na grafite v múre), ktorý aj v tomto období po otcovej (?) smrti si zachoval postavenie. Nadobudnuté znalosti z prvej pyramídy chcel uplatniť aj v tejto stavbe. K tomu však nedošlo, pretože sa udiali isté zmeny (možno skorá smrť Sechemcheta vládnuceho iba šesť rokov). Avšak samotná stavba svedčí o tom, že faraónom sa myšlienka mohutnej kamennej hrobky jasne zapáčila.

sechemchet.jpg
 

Zlatá skrinka na líčidlá v podobe mušle objavená v pyramíde kráľa Sechemcheta

Sechemchet bol egyptským kráľom 3. dynastie (asi 2670 - ? pred n. l.). Jeho meno sa dá preložiť ako "silné je spoločenstvo bohov", dejepisec Manehto o ňom píše, že panoval iba šesť rokov. Faraónová krátka vláda spôsobila, že jeho pyramída zostala nedokončená, nadzemné časti boli rozobrané na stavebný kameň a postupne zmizli.

Sechemchet bol pravdepodobne Džoserov syn. O jeho existencii neboli žiadne informácie, mlčali o ňom i zoznamy faraónov. Nápis s jeho menom však bol objavený vo Wádí Magháre (na Sinajskom polostrove), no bol nesprávne preložený a tým pádom sa jeho meno mohlo stotožniť s faraónom z Archaickej doby Semerchetom. S jeho menom sa prvý raz stretávame až v pyramíde, ktorú v roku 1952 - 54 odkryl húževnatý archeológ Muhammad Zakaríja Ghoném (1905 - 1959). Jej subštruktúru objavil v neporušenom stave.

čítaj viac

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.