Choď na obsah Choď na menu

Sahureho pyramída

sahureho-pyramida.jpg

Zvyšky Sahureho pyramídy

 

STAVITEĽ: Sahure, (5. dynastia)

MIESTO: Abú Sír

PYRAMÍDA

strana základne 78,50 m

sklon steny 50°30´

výška ca 48 m

Sahureho pyramída je najstaršia z abúsírskych pyramíd v Egypte a je pomerne v dobrom stave.

Opis

Jej základňa merala pôvodne 78,5×78,5 m s výškou cca 48 m. Pohrebnú komoru má na úrovni základne, t.j. v jadre stavby a presne pod povrchom; je neobyčajne veľká (15,3 ×15,3 m) a jej povalu vo výške 3,6 m vytvárajú mohutné, proti sebe spriečené kvádre, na ktorých spočívajú dlhšie, aby rozviedli tlak horných vrstiev. Vstupovalo sa do nej chodbou zo severnej strany; dnes sa do nej však už nedostaneme, lebo povala spadla.

Pohľad na Sahureho pyramídu prekvapivo: siluetou pripomína stupňovitú pyramídu. Stavali ju podobne ako meidúmsku pyramídu, teda s jadrom a prídavnými vrstvami, z ktorých vytvorili pôvodne šesť stupňov. Tieto stupne vyplnili potom vodorovne ukladanými kvádrami a steny pokryli obložením z turského vápenca. Po dokončení vyzerala ako pravá pyramída so sklonom stien v uhle niečo vyše 50°. Prečo sa však jej staviteľ vrátil k starému a prekonanému spôsobu stavby, aký sa používal na rozhraní tretej a štvrtej dynastie, nevieme. Rovnaký spôsob uplatnili aj stavitelia všetkých ďalších pyramíd na tomto pohrebisku.

Okolie

Sahureho pyramídu ohradzoval obvyklý múr, ktorý chránil aj zádušný chrám. Tento chrám bol veľkolepou stavbou a pozostával z troch častí. Bezprostredne pri východnej strane pyramídy stála jeho hlavná budova so svätyňou a veľkou sieňou, ktorej povalu niesli päťmetrové žulové stĺpy s hlavicami v podobe papyrusu; okrem obradných miestností, výklenkov pre kráľove sochy atď. bolo v nej 27 skladiskových komôr, z ktorých každá bola ozajstnou pokladnicou so žulovými dverami. Pod touto budovou bol podlhovastý otvorený dvor s bazaltovou podlahou a prístreškom, ktorý niesol 16 stĺpov s hlavicami v podobe palmových listov. Najvýchodnejšiu časť chrámu tvorila vstupná hala, ktorá ústila do vzostupnej cesty. Táto cesta bola vlastne krytou chodbou, lebo po stranách mala neprerušovanú kamennú ohradu, ktorá niesla vo výške päť metrov súvislé zastrešenie s pravidelnými otvormi na svetlo.

sahureho-pyramidy-zadusny-chram.jpg

Rekonštruované dvojice stĺpov z červenej žuly na dvore Sahureo zádušného chrámu

Údolný chrám pozostával z dvoch nerovnako vysokých budov s postrannými kolonádami; od každej z nich viedla rampa k vodám Nílu. Satelitná pyramída stála v juhovýchodnom rohu obradného múru a od vnútorného areálu ju oddeľoval osobitný múr. Rozmery týchto stavieb sú úctyhodné. Zádušný chrám meral pri pyramíde takmer 50 m a celý jeho komplex bol dlhý vyše 100 m; úrodný chrám sa mu zastavanou a vydláždenou plochou skoro vyrovnal, vzostupná cesta merala presne 235 m. Satelitná pyramída mala základňu 15,7 ×15,7 m, sklon strán asi 56° a výšku 11,6m. Zádušný chrám pokrývali reliéfy na vápencových platniach, väčšinou omaľované, ktorých celková plocha dosiahla bezmála 10 000 štvorcových mertov. Zachovalo sa z nich iba 150 štvorcových metrov, nerátajúc do toho jednoduché dekorácie (napr. povaly so zlatými hviezdami). Väčšina týchto reliéfov je dnes v múzeách v Berlíne. Zobrazujú Sahureho vo víťazných bitkách a Ázijcami a Líbyjcami. Na jednom seriáli je vojnová korisť, ktorú privádza z Líbie; pod množstvom zvierat všetkého druhu je nápis, že pozostávala zo 123 440 kusov dobytka, z 223 400 oslov, 232 413 kusov lovnej zveri a 243 688 oviec, t.j. dovedna z 822 941 exemplárov.

kral-sahure.jpg
 
Socha kráľa Sahureho

Sahure – druhý kráľ 5. dynastie (podľa Manehta 13 r. vlády), sídlil v hlavnom meste Mennefere (Memfise), stavebník prvej pyramídy pri Abúsíre. Na trón nastúpil po kráľovi Veserkafovi, ktorý pravdepodobne zbavil vlády svojho predchodca Šepseskafa, a podobne ako Veserkaf bol horlivým prívržencom kultu boha Slnka Rea, ktorý Šepseskaf odmietal. Svojimi činmi sa výrazne zapísal do dejín Egypta, a to ako v oblasti vnútornej, tak i v zahraničnej. Dovŕšil predovšetkým reformy, ktoré si už za jeho predchodcov vynútila rastúca zložitosť štátnej správy. Prvý raz máme u neho doložené, že si najvyššieho hodnostára (čateja, vezíra prvého ministra) vybral nie podľa rodového hľadiska, ale podľa schopnosti. V predchádzajúcich časoch zastával túto funkciu spravidla kráľov najstarší syn, za Sahureho vlády sa ním stal dokonca človek nejasného pôvodu, jeho bývalý kaderník Ptahšepses. Vnútorné upevnenie Egypta umožnilo Sahuremu návrat k tradičnej dobyvateľskej politike jeho mocných predkov. Podnikol vojnovú výpravu do Líbye, ktorej hlavným cieľom bolo získať otrokov, navyše tam ukoristil, aspoň ako sa uvádza na jednom zo svojich nápisov, dovedna 822 941 (!) kusov dobytka. Vypravil sa aj do Núbie a na Sinaj (za zlatom, meďou, dioritom a tyrkysom) a zorganizoval ozbrojenú výpravu až do dnešného Libanonu (po cédrové drevo a na doplnenie svojho háremu ázijskými krásavicami). Ríša ktorú zanechal nástupcom, bola napriek všetkým vnútorným spoločenským protikladom a rozporom mocnejšia než hocikedy predtým.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.