Choď na obsah Choď na menu

Rachefova pyramída

rachefova-pyramida.jpg

Rachefova pyramída

 

STAVITEĽ: Rachef (4. dynastia)

MIESTO: Gíza, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 215,33 m

sklon steny 53°10´

výška 143,50 m

Rachefova pyramída (Chefrenova pyramída) je druhá najväčšia a polohou prostredná z pyramíd pri Gíze v Egypte. Štandardne sa udáva, že je to hrobka postavená pre faraóna Rachefa (vládol 2558 - 2532 pred n. l.). Usudzuje sa to z toho, že sa v pilierovej sieni zádušného chrámu, pristavaného k východnej stene pyramídy, našli sochy Rachefa. Rachefovi sa zvykne pripisovať aj Veľká sfinga.

Opis

Rachefova pyramída bola pôvodne vysoká 143,5 m (dnes 137,3 m), jej pôvodná základňa bola 215,3 m x 215,3 m. Jej uhol sklonu je 53°10'. Jej pôvodné obloženie sa zachovalo len na jej vrchole (a podľa toho ju možno ľahko spoznať).

Vnútorná štruktúra Rachefovej pyramídy je pomerne jednoduchá. Má dve komory a dva vchody na severnej strane, jeden vo výške asi pätnásť metrov, druhý pod ním v úrovni základne. Dnes sa do nej vstupuje chodbou z horného vchodu, vedie tesne pod základňu, tam sa vyrovnáva a pokračuje k pohrebnej komore. Chodba za dolným vchodom klesá najprv do hĺbky desať metrov a po nedlhom rovnom úseku znova stúpa a vyúsťuje do hornej chodby, na strane ma odbočku do menšej komory, ktorá ostala nedokončená. Pohrebná komora je približne v osi pyramídy, východo-západným smerom meria 14,2 metra, severo-južným 5 metrov, vysoká je 6,8 metra. Vytesaná je v skale, iba zalomenú povalu ma v mase pyramídy. Stojí v nej dnes prázdny sarkofág, ktorý objavil aj s rozbitým vekom roku 1817 Belzoni, je z pekne vyhladenej žuly. Ináč tu nie sú nijaké komory a šachty, Belzoniho tunel je už taktiež zanesený pieskom. So svojimi 1690200 kubickými metrami vápencových kvádrov, medzi ktorými je menej ako 0,01 percent voľného priestoru, predstavuje táto pyramída najkompaktnejšiu stavbu na svete.

Okolie

“Rachef je veľký” bolo jeho meno a veľké bolo aj jej príslušenstvo. Stavby, ktoré sa pri nej zachovali, sú najrozsiahlejšie zo všetkých, čo poznáme zo Starej ríše. Jej zádušný chrám bol ešte v 18. storočí v celkom obstojnom stave, potom si ho obyvateľstvo roznieslo, ale podľa pozostatkov sa dá bezpečne zrekonštruovať. Stál na východnej strane, na osobitnej žulovej terase za ohradným múrom a meral 145 krát 45 metrov, mal päť kaplniek s predsieňou a nádvorie s dvanástimi sochami kráľa. Viedla z neho pol kilometra dlhá a pať metrov široká kamenná cesta k údolnému chrámu, ktorý stál juhovýchodne od Veľkej sfingy a priamo pred dnešnou vyhliadkovou terasou. Tvarom pripomínal veľkú mastabu, pôdorys mal 45 krát 45 metrov a vysoký bol 12 metrov. V jeho ústrednej sieni stálo 23 trónnych sôch kráľa, zväčša z alabastru a bridlice, a 16 žulových pilierov, jeho dva vchody strážili štyri ležiace sfingy. Dnes sa volá “Žulový chrám” a to na rozdiel od “chrámu Sfingy”, ktorý stál v jeho susedstve a bol objavený až v 20. storočí. Pozostatky obidvoch týchto chrámov sú dobre známe zo všetkých fotografií Veľkej sfingy.

sfinga.jpg

Veľká sfinga

Ako každú pyramídu lemoval aj Rachefovu ohradný múr, podľa jeho odkrytých základov bol 3,4 metra hrubý a priestor medzi ním a pyramídou meral 10,1 metra. Južne od ohradného múru, presne v jeho strede, stála na umelej terase malá satelitná pyramída. Jej povrchová časť už zmizla, ale zo stôp v teréne a zvyškov obkladacích kvádrov sa dali zistiť jej rozmery (20,1 krát 20,1 metra) a sklon stien (52°20´). Podzemná časť sa zachovala celá, a to aj s tunelom, ktorým sa do pohrebnej komory (v hĺbke 12 metrov) prebúrali lupiči.

Bola v nej pochovaná pravdepodobne Rachefova manželka, v komore sa však našli iba dve perly, ktoré lupiči stratili, a zátka nádoby, na ktorej zlomku sa podarilo prečítať Rachefovo meno.

Výskum

Okolie pyramídy je pomerne dobre preskúmané, najvýznamnejšie nálezy pochádzajú už devätnásteho storočia. Na západnej strane objavil Petrie roku 1881 pozostatky stavby, ktorá mala 91 dlhých a úzkych miestností s rozmermi 26 krát 3 metre, porovnanie s podobnými stavbami v Medínet Habu a Illahúne potvrdilo, že to boli príbytky starovekých robotníkov, ktorí boli natrvalo zamestnaní pri stavbe pyramíd. Medzi umeleckými nálezmi má prvenstvo krásne zachovaná socha kráľa Rachefa z tmavozeleného dioritu, zobrazuje ho na ozdobnom tróne so slávnostným túškom na hlave, posvätným hadom na čele a sokolím bohom Horom za tylom. Objavil ju roku 1860 v troskách údolného chrámu Mariette a od založenia Egyptského múzea v Káhire patrí medzi jeho najvzácnejšie exponáty.

kral-rachef-1.jpg
 
Socha kráľa Rachefa

Rachef (Chefrén alebo Chafre) bol egyptský panovník 4. dynastie, stavebník druhej najväčšej pyramídy v Gíze. Vládol približne v rokoch 2558 - 2532 pred n. l. Rachef bol synom Chufua, staviteľa Veľkej pyramídy v Gíze, a kráľovnej Henutsen. Mal niekoľko bratov, najznámejším z nich bol Radžedef. Rachef mal niekoľko manželiek, k najznámejším patrí Chamerernebti I., Hetepheres II. a Meresanch III. Jeho najznámejším potomkom je Menkaure, ktorý sa neskôr stal faraónom a nechal si postaviť najmenšiu pyramídu v Gíze.

O Rachefovej vláde toho príliš veľa nevieme. Na trón nastúpil po svojom bratovi Radžedefovi, historici Manehtó a Herodotos ho však považovali za nástupcu svojho otca Chufua (Cheopsa). S najväčšou pravdepodobnosťou vládol podobným spôsobom ako jeho otec, teda ako nikým a ničím neobmedzený despota. Podobne ako on si aj Rachef vyslúžil podľa egyptských tradícií veľmi zlú povesť. Aj napriek tomu ale vládol veľmi dlho, okolo 60 rokov, sídlil v Memfide.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.