Choď na obsah Choď na menu

Pyramída Senusreta I.

senusretova-pyramida.jpg

zvyšky pyramídy Senusreta I.

 

STAVITEĽ: Senusret I. (12. dynastia)

MIESTO: Lišt, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 105 m

sklon steny 49°24´

výška 61,25 m

Pyramída Senusreta I. je staroegyptská kráľovská hrobka, ktorá leží na západnom brehu rieky Níl pri dnešnej dedine Lišt v Egypte. Pyramídu postavil faraón 12. dynastie Senusret I. (asi 1964 - 1919 pred n. l.), syn zavraždeného zakladateľa dynastie Amenemheta I. Okolo nej sa pravdepodobne rozprestieralo väčšie pyramídové mesto s názvom Chenemsut.

Opis

Pyramída stojí na základovej doske, ktorá je zložená z veľkých vápencových blokov z neďalekého lomu. Dnes je z nej kopec sutín, z ktorého miestami vyčnievajú kamenné bloky skeletu. Jadro superštruktúry skladajúce sa zo sute, piesku, úlomkov vápenca a odpadového stavebného materiálu je vystužené priečkovým skeletom z kamenných blokov, ktoré sa postupne smerom hore zmenšujú. Rozvrhnutie kamenných priečok je radiálne, hlavných osem vychádza zo stredu, štyri diagonálne smerom k rohom a štyri kolmo k stredom stien. Ďalších šesť užších priečok prebieha od hlavnej diagonálnej kolmo k hrane základne pyramídy na každej zo štyroch strán. Tento typ skeletu je Senusretova inovácia. Obklad pozostával z blokov jemného bieleho vápenca. Subštruktúra pyramídy v niektorých momentoch pripomína pyramídy z konca 5. dynastie. Vstup sa nachádza v úrovni dlažby dvora pred severnou stenou, kedysi ho zakrývala severná kaplnka. Od vstupu sa chodba zvažuje a mierne odkláňa od severojužnej osi smerom na juhovýchod. Začiatok chodby bol obložený žulou. Zo žuly sú aj dva 20-tonové monolity uzáverov chodby, ktoré sú dodnes na svojom mieste. Chodba sa ďalej zvažuje a pravdepodobne asi 24 metrov pod povrchom ústí do miestnosti, buď do pohrebnej komory alebo do predsiene. Bohužiaľ, sú to len dohady, pretože tieto časti priestorov sú permanentne zaplavené podzemnou vodou. Pod zostupnou chodbou bola objavená bývalá, asi konštrukčná rampa a neskôr chodba s menším sklonom. Asi po dokončení stavebných prác bola zasypaná. Pri prvom egyptologickom prieniku do hrobky v druhej polovici 19. storočia boli v chodbe nájdené stopy po koristi lupičov: úlomky drevených skriniek, alabastrové schránky, zlaté puzdro dýky alebo črepy štyroch alabastrových kanôp.

Okolie

Celý pyramídový komplex je obohnaný hlineným múrom. Areál hlavnej pyramídy spolu s kultovou pyramídou je vymedzený ďalším múrom, tento krát z vápencových blokov, ktorý je jedinečný svojou výzdobou. Pravidelne po 5 metroch sú pri múre osadené kamenné bloky s reliéfmi, ktoré znázorňujú božstvá alebo symbolické priečelie kráľovského paláca s menami faraóna. Kultová pyramída stoji pri juhovýchodnom rohu pyramídy a už v staroveku bola vykradnutá a zdevastovaná ťažbou kameňa. Je zatiaľ najmladšou kultovou pyramídou, ktorej pozostatky sa našli, a jediná z obdobia Strednej ríše. Má dve podzemné miestnosti a bola postavená v troch stavebných fázach.

pyramida-senusreta-i.-zulovy-blok.jpg

Žulový blok v priestore "anichabre carrée"

Aj zádušný chrám vychádza z dispozícií zádušných chrámov 6. dynastie. Už v minulosti bol takmer zničený, napriek tomu je dnes možné urobiť jeho kompletnú teoretickú rekonštrukciu. S rekonštrukciou výzdoby je to horšie, aj keď dodnes bolo nájdených množstvo fragmentov výzdoby chrámu. Horné ukončenie vzostupnej cesty sa napája na chrám prostredníctvom dlhej klenutej vstupnej siene, ktorá prechádzala do otvoreného dvora s 24 stĺpmi, vytesanými z vápencových monolitov. Na dvore sa našiel oltár zo sivej žuly ozdobený reliéfmi. Priečnou chodbou, ktorá tradične delí verejnú a súkromnú časť chrámov, sa dalo dostať do vonkajších priestorov ohradeného areálu. V súkromnej časti bola okrem zásobných komôr sieň s piatimi výklenkami pre sochy panovníka. V súčasnosti je aj táto časť chrámu zničená, v suti sa však podarilo nájsť časť podstavca s chodidlami asi 2,7 metra vysokej kultovej sochy panovníka. Medzi touto miestnosťou a obetnou sieňou sa nachádzal ešte jeden priestor — anichambre carrée s jediným stĺpom uprostred. Zachoval sa jeho základový blok, podľa ktorého mal tvar papyrusu, bol z červenej žuly a mal dvanásť stvolov. Na tomto mieste je to zaujímavé zistenie, pretože obyčajne v podobných miestnostiach iných zádušných chrámov býval o dosť jednoduchší stĺp. Obetná sieň bola klenutá a v stene, ktorá priliehala k pyramíde, boli tradičné nepravé dvere. Pred nimi sa nachádzal žulový oltár a možno aj kultová socha panovníka, ktorej úlomok sa našiel v tomto priestore.

Medzi vnútorným a vonkajším múrom sa okrem malých pyramíd kráľovien nachádzajú pozostatky ďalších objektov, napr. domov kňazov, sýpok, rôznych múrov a jám pre rituálne pohreby, kosti zvierat a v západnej časti pozostatok jamy pre pohreb kultovej lode.

senusret-i.-v-podobe-usira.jpg

Senusret I. stvárnený ako Usir

Vzostupná cesta spája zádušný chrám s údolným. Bola inšpirovaná zádušným komplexom Mentuhotepa II. Nebhepetreho v Dér el-Bahrí. Mala zastrešenie a v jej bočných stenách vo výklenkoch stáli polychrómované sochy kráľa v životnej veľkosti, ktorý bol na nich stvárnený ako boh Usir, striedavo s korunou Horného a Dolného Egypta. Zachovalo sa kompletných osem takýchto sôch a dnes sú súčasťou expozícií Egyptského múzea v Káhire a Metropolitan Museum of Art v New Yorku. Nie je známe, či na stenách boli vytesané reliéfy, príp. akú mali výzdobu. Pri napojení cesty na zádušný chrám sa našli pozostatky menšieho hlineného objektu s malým bazénom, ktorý pravdepodobne slúžil kňazom alebo návštevníkom. Ruiny údolného chrámu sa nachádzajú na rozhraní púšte a nílskeho údolia medzi hrobmi cintorína z rímskeho obdobia a sú zaviate pieskom. Chrám dodnes nebol presne lokalizovaný a ešte na ňom neprebehol systematický archeologický výskum. V okolí pyramídového komplexu sa nachádzajú mastaby a šachtové hroby šľachty a významných úradníkov z obdobia Senusretovej vlády. Niektoré z nich majú jedinečnú výzdobu alebo sú inak významné.

pyramidy-v-senusretovom-komplexe.jpg

Plán pyramídového komplexu Senusreta I., vrátane pyramíd kráľovien a princezien, bez vzostupnej cesty a údolného chrámu

V priestore medzi vnútorným a vonkajším múrom boli objavené pozostatky deviatich menších pyramídových komplexov. Tri v južnej a po dve v západnej, severnej a východnej časti. Všetky až na dve majú vlastné komplexy, ktoré tvorí samotná pyramída, jej zádušná kaplnka a múr, ktorý ich vymedzuje. Posledné dve majú jeden spoločný komplex. Pôvodne sa predpokladalo, že sú to panovníkove kenotafy. Dnes je známe, že tu boli alebo mali byť uložený členovia kráľovskej rodiny, dokonca sú identifikovaní dvaja majitelia. Pyramída č. 1, ktorej subštruktúra, zdá sa, nebola nikdy dokončená a použitá, patrí kráľovnej Nofret I., dcére Amenenmheta I. a manželke Senusreta I., a pyramída č. 2 princeznej Itakajet. Najstaršou je najväčšia pyramída č. 1, ležiaca pri satelitnej pyramíde. Najmladšou je pyramída č. 9, jedna z dvojice, severne od zádušného chrámu. Tá bola pravdepodobne postavená až za vládu Amenemheta II. alebo dokonca Senusreta II. Pyramídy boli už v staroveku vykradnuté, z niektorých z nich ostali kremencové sarkofágy. Je zvláštne, že pyramídy a ich zádušné kaplnky s reliéfnou výzdobou boli dokončené, ale podzemné priestory ostali nedokončené. Pravdepodobne každá pyramída mala na svojom vrchole pyramidion. V okolí pyramíd č. 3 a 5 sa našli ich fragmenty z červenej žuly.

Výskum

Roku 1882 Maspero podľa nájdených predmetov v pyramídovom komplexe identifikoval Senusreta I. ako majiteľa pyramídy. Dostal sa aj do jej vnútra cez tunel, ktorý ešte v staroveku, pravdepodobne len niekoľko rokov po pohrebe panovníka, vykopal profesionálny gang vykrádačov. Priebeh ďalších výskumov je podobný ako pri neďalekej pyramíde Amenenmheta I. V rokoch 1894–1895 skúmali pyramídu Gautier s Jéquierom, v rokoch 1906–1934 tu viedol výskum výpravy Metropolitného múzea v New Yorku Lythgoe s Maceom a Lansingom, a v rokoch 1984–1987 tiež pre Metropolitné múzeum Arnold. V komplexe neboli zistené druhotne použité kamenné bloky, ako to bolo pri pyramídovom komplexe Amenemheta I. V areáli pyramídy a v jeho okolí sa našlo množstvo rôznych archeologických stôp, najviac zo všetkých pyramídových komplexov, napr. pozostatky stavebných rámp, kamenných lomov, dopravných trás, prístav, priestory pre opracovávanie stavebného materiálu a pre rôzne zariadenia, atď.

kral-senusret-i.--525x700-.jpg

Busta kráľa Senusreta I.

Senusret I. druhý kráľ 12. dynastie (asi 1964 - 1919 pred n. l.), stavebník jednej z pyramíd pri Lište. Kráľom sa stal už za života svojho otca Amenemheta I., ktorý ho vymenúval za spoluvládcu. Podľa Manehtových Egyptských pamätihodností vládol po jeho boku 10 rokov a samostatne potom ďalších 45 rokov (podľa Turínskeho papyrusu o desať rokov menej). Inštitúcia spoluvládcu, zavedená vtedy v Egypte prvý raz, mala zabezpečiť plynulý prechod najvyššej moci z otca na syna. Tradičné nástupnícke boje však neodstránila. Ako vieme, Amenemhet I. padol za obeť sprisahaniu, ktoré vyšlo z jeho háremu. Senusret I. bol vtedy na vojnovej výprave proti Líbyjčanom, a tak jedna z kráľových vedľajších manželiek využila jeho neprítomnosť a zavraždením kráľa chcela uvoľniť trón pre svojho syna. Senusret však dostal od svojich prívržencov včas správu, okamžite sa vrátil do hlavného mesta Ičtaweja (Akantu) a svoje legitímne právo na trón si uhájil. So sprisahancami a ich pomocníkmi sa porátal tak, že ho už nikdy nikto neohrozil na živote, a na rozdiel od svojho otca i syna zomrel prirodzenou smrťou.

Pri korunovácii prijal Senusret I. meno Cheperkare; po grécky sa volal podľa Manehta Sesonchosis. Za svojej vlády pokračoval v politike Amenemheta I., ktorého hlavnou zásadou bolo udržiavať priateľské styky s vládcami na východe, aby mal voľné ruky pre boje s Líbyjčanmi na západe a s Núbijčanmi na juhu. Okrem vojnových výprav organizoval aj obchodné výpravy s vojenským sprievodom; niektoré sa dostali až na územie dnešného Libanonu a možno aj Sýrie. Podrobnú správu máme o jeho výprave do Východnej púšte; spolu s vojenskými oddielmi mala 17 000 mužov a priviezla z lomov vo Wádí Hammámáte 210 nahrubo otesaných sôch, z toho 60 sfíng.

Hospodársky rozvoj krajiny zabezpečoval Senusret I. rozsiahlymi zavlažovacími prácami, najmä vo Fajjúmskej oáze, a budovaním nílskeho a námorného loďstva; dal stavať pevnosti, paláce a chrámy. Podporoval sochárstvo, maliarstvo i literárnu tvorbu; archeologické nálezy z jeho čias dokumentujú rozkvet všetkých odvetví umenia. Životné podmienky obyvateľstva sa počas jeho vlády nepochybne zlepšila, aj keď ľudové masy ostali naďalej bez akýchkoľvek práv. Aspoň však netrpeli hladom.

biela-kaplnka-senusreta-i.--700x700-.jpg
 
Biela kaplnka v Karnaku

Okrem zvyškov pyramíd poznáme z čias Senusreta I. dve významné pamiatky. Prvou u nich je Biela kaplnka v Karnaku, vyzdobená bohatými nápismi a skvelými reliéfmi. Postaviť si ju dal na oslavu sviatku sed, t.j. tridsaťročného jubilea vlády, a časom sa rozpadla. Zrekonštruoval ju v rokoch 1937 – 1938 Francúz H. Chévrier, a to z jej pôvodných kvádrov, ktoré sa našli v treťom pylóne karnackého Amonovho chrámu.

Na pôde staroegyptského Iunu čiže Heliopolu, dnešnej rovnomernej štvrte Veľkej Káhiry, týči sa do neba žulový obelisk, ktorý dal postaviť Senusret I. na oslavu toho istého jubilea. Meria 20,5 m a na všetkých štyroch stranách má nápisy s jeho menami a titulmi. Je to jediný pozostatok tamojšieho chrámu boha Slnka Rea a najstarší zachovaný obelisk v Egypte.

Sochy Senusreta I. svedčia o vysokej úrovni výtvarného umenia jeho čias. Sú dvojakého typu: jedny ho zobrazujú ako všemocného vládcu v duchu tradičnej monumentality Starej ríše, druhé zdôrazňujú jeho ľudskú individualitu. Prvý typ predstavuje najmä nadživotné trónne sochy z vápenca, nájdené v zádušnom chráme pri jeho pyramíde, ktoré sú dnes v Egyptskom múzeu v Káhire, a menšie drevené sochy, z ktorých jedna je v Metropolitnom múzeu v New Yorku. Spomedzi sôch druhého typu, ktoré ho zachycujú akoby zamysleného vo chvíli odpočinku, je najznámejší fragment jeho hlavy v Britskom múzeu v Londýne.

Z čias Senusreta I. pochádzajú aj pozoruhodné literárne diela, pričom možno predpokladať, že najmenej jedno vzniklo na jeho priamy podnet. Je to ponaučenie kráľa Amenemheta, ktoré sa zachovalo na štyroch papyrusoch a v zlomkoch asi desiatich ostrakách, z ktorých najstaršie pochádzajú z čias 19. dynastie. Jeho autora poznáme podľa mena, čo je v egyptskej literatúre dosť vzácne; bol to básnik a spisovateľ Chetej. Senusret I. ho zrejme poveril, aby napísal „posolstvo pravdy“ o smrti Amenemheta I., a to tak, aby nepriamo vyvrátil podozrenie, že on, legálny následník trónu, mal na jeho zavraždení účasť. Ten istý Chetej bol pravdepodobne autorom dlhého a poetického Hymnu na Níl.

Najslávnejšie z týchto diel je tzv. Sinuhetov príbeh, zachovaný v mnohých odpisoch z čias Novej ríše, i na dvoch papyrusoch z čias svojho vzniku. Sinuhet bol podľa neho hodnostár, ktorý sa zúčastnil so Senusretom, vtedy ešte následníkom trónu, na vojnovej výprave proti Líbyjčanom. Náhodou vypočul tajnú správu, že Amenemheta I. zavraždili. Keďže nevedel, ako boj o trón dopadne a aké to môže mať pre neho následky, pre istotu ušiel z tábora. Po úmornej ceste cez púšť dostal sa až k Horkým jazerám, za ktorými sa už začínala Ázia. Tam ho poznal dajaký náčelník kočovníkov a ujal sa ho. Od neho sa potom odobral do Palestíny a živil sa všelijako; bol u miestnych vládcov vojenským poradcom, obchodoval, získaval pozemky. Podstúpil tiež zápas s obrom ako neskorší biblický Dávid s Goliášom, zvíťazil atď. po rozličných dobrodružstvách sa stal bohatým a váženým mužom. Napokon sa chýr o ňom dostal až do Egypta a kráľ Senusret ho vyzval, aby sa vrátil. Rád ho poslúchol. Kráľ ho prijal vľúdne a bohato obdaroval, venoval mu hrobku a nechal ho žiť na svojom dvore až do smrti. Či však Sinuhet skutočne žil, nevieme. Nič nevieme ani o autorovi jeho príbehu.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.