Choď na obsah Choď na menu

Pyramída Pepiho II.

pepi-ii-pyramida.jpg

Zvyšky pyramídy Pepiho II.

 

STAVITEĽ: Pepi II. (6. dynastia)

MIESTO: Sakkára, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 76 m

sklon steny 53°13´

výška 52,20 m

Pyramída Pepiho II. je kráľovská hrobka, ktorá sa nachádza na južnom okraji pohrebiska pri dedine Sakkára v Egypte. Pyramídu dal postaviť faraón Pepi II., posledný panovník 6. dynastie, syn faraóna Pepiho I. a mladší brat faraóna Merenreho.

Opis

Pyramída je poslednou, ktorá je „postavená v najlepších tradíciách stavebného umenia Starej ríše.“ Konštrukcia komplexu nevybočuje zo zaužívaného spôsobu, akým sa stavali pyramídy z konca 5. a celú 6. dynastiu. Päťstupňovité jadro z malých vápencových kvádrov, spájaných hlinenou maltou, je dnes obnažené. Obklad bol z kvalitných blokov z jemného vápenca. Jedinou zvláštnosťou je 7 metrov široký pás muriva, ktorý prebieha okolo pyramídy vo výške tretieho radu obkladu. Bol prirobený dodatočne a kvôli nemu sa musel posúvať múr uzatvárajúci pyramídový areál. Vnútorné priestory opakovali štruktúru Džedkareho pyramídy: Vstup spod severnej steny, zo vstupnej (severnej) kaplnky, zostupujúca chodba do vestibulu s reliéfnou výzdobou hviezdneho neba a Textov pyramíd, kde sa vyrovnávala a vodorovne pokračovala pod základňou pod vrchol pyramídy, tri granitové bloky uzáveru chodby (porticullis), ďalej predsieň, západne od nej pohrebná komora, východne serdab (zásobné priestory) s troma výklenkami. Strop predsiene a komory bol sedlový, z troch vrstiev veľkých vápencových blokov, zdobený reliéfom s motívom hviezdnej oblohy. Na stenách predsiene a komory sa nachádzali nápisy Textov pyramíd. V pohrebnej komore sa pri západnej stene nachádzal sarkofág z čierneho granitu a prázdný zapustený priestor v podlahe pre kanopy. Vo vestibule sa našlo niekoľko črepov z nádob a pár ďalších predmetov.

Okolie

Predpokladá sa, že rovnako ako u niektorých iných komplexov sa v okolí rozkladalo sídlisko, tzv. pyramídové mesto. Kultová pyramída má obvyklú konštrukciu, rozmery a umiestnenie (juhovýchodné nárožie pyramídy).

Zádušný chrám leží v osi pri východnej stene pyramídy a vychádzal z tradičnej schémy: Vstupná sieň, otvorené nádvorie, priečna chodba, päť výklenkov pre sochy a svätyňa s falošnými dverami. Obsahuje však niektoré nové prvky v usporiadaní dispozície, napr. tri priečne miestnosti medzi vstupom a vstupnou sieňou. Niektoré časti priestorov sa zachovali dodnes, napr. pilier na nádvorí z ružového kremenca s reliéfom, ktorý dnes stojí na svojom pôvodnom mieste, alebo reliéfna výzdoba priečnej chodby, ktorá zvykla rozdeľovať verejnú a súkromnú (intímnu) časť chrámu. Na reliéfoch sa nachádzajú tradičné výjavy, napr. beh panovníka počas slávnosti Sed. Forma niektorých reliéfnych vyobrazení zádušného chrámu pochádza zo Sahureho pyramídy a je dokladom kopírovania starších predlôh. Zachovali sa aj časti prvkov z červenej žuly zo súkromných miestností chrámu, rovnako ako reliéfy výzdoby. Po bokoch hlavných priestorov sa nachádzali skladové priestory chrámu. Do areálu pyramídy sa vstupovalo dvakrát zalomenou vzostupnou cestou, ktorej výzdoba sa zachovala len na malých častiach fragmentov bočných stien. Údolný chrám bol jedinečný, rešpektoval orientáciu vodnej plochy pred ním. Mal veľkú terasu s nástupnými rampami, z ktorej sa vstupovalo do chrámu, stĺpovú sieň alebo skladové priestory. Aj v údolnom chráme sa zachovalo niekoľko fragmentov reliéfnej výzdoby.

plan-pyramidy-pepi-ii..jpg

Plán pyramídového komplexu Pepiho II. a pyramídových komplexov jeho manželiek Neity, Iputy II. a Vedžebteny

V okolí areálu hlavnej pyramídy za múrom sa našli tri pyramídy kráľovských manželiek, ktoré boli súčasne aj sestrami Pepiho II. Pyramídy Neit a Iput II. pri severozápadnom nároží areálu a pyramída Vedžebten pri južnom múre. Pyramídy majú vlastné malé zádušné chrámy, kultové pyramídky a ich areály sú obohnané múrmi, takže tvoria autonómne pyramídové komplexy. Pyramída Neit je postavená podobným spôsobom ako hlavná pyramída, jej jadro má tri stupne, chodbu zo severu, pohrebnú komoru s fragmentami reliéfov, pri západnej stene sarkofág a zásobný priestor na východe. Boli nájdené pozostatky pohrebnej výbavy kráľovnej. Pred pyramídou bol jednoduchý zádušný chrám s kultovou pyramídou. V areáli sa našlo 16 rituálne pochovaných drevených modelov lodí. Neit bola pravdepodobne hlavnou manželkou Pepiho II. Pyramída Iput II. je dnes skoro úplne zničená. Je podobná predchádzajúcej, len o niečo menšia a má horšiu kvalitu výzdoby. Podobnú má aj podzemnú štruktúru. Dispozícia zádušného chrámu je však atypická a dokonca v jednej zo zásobných komôr bola dodatočne pochovaná ďalšia Pepiho manželka Anchesenpepi, ktorá svojho manžela prežila. V tejto pyramíde sa našiel zápis, ktorý osvetľuje niektoré fakty k panovaniu faraónov 5. a 6. dynastie. Pyramída Vedžebten je dnes zdevastovaná, kedysi ju však pokrývali zlaté pláty. Vraví to text, ktorý sa našiel v priľahlom zádušnom chráme. Skladba podzemných priestorov bola podobná predchádzajúcim, chýbal zásobný priestor. Našla sa desatina pôvodných reliéfnych textov Textov pyramíd alabastrový obetný stôl z chrámu.

Prieskum pyramídy urobil Perring a Maspero ako prvý vnikol do podzemných priestorov. Systematický ju skúmal Jéquier v prvej polovici 20. storočia (1926 – 1936), odkryl aj tri pyramídové komplexy kráľovien.

kral-pepi-ii..jpg
 

Kráľ Pepi II. ako dieťa na kolenách svojej matky (dnes v Brooklynskom múzeu v New Yorku)

Pepi II. kráľ z konca 6. dynastie (asi 2370 – 2280 pred n. l.), stavebník pyramídy s množstvom satelitných pyramíd pri Sakkare. Bol vnukom Pepiho I. a na trón nastúpil po predčasnej smrti svojho otca Merenreho; pri korunovácii mal asi šesť rokov. Podľa Manehtových Egyptských pamätihodností, kde sa volá Fiops, vládol 99 alebo 94 rokov, podľa Turínskeho papyrusu 90 rokov. Ak je i tento najnižší údaj pravdivý, dosiahol dĺžkou vlády rekord, ktorý nikto z panovníkov dodnes neprekonal. Pritom jeho vláda nebola šťastná ani pokojná, ba ani obzvlášť pevná. Spočiatku ju vypĺňali vojny, najmä proti Líbyjčanom na západe a Núbijčanom na juhu, ktoré síce prinášali do krajiny korisť, ale vyčerpávali ľud. Vojvodcovia si pritom počínali dosť nezávisle od mladého kráľa; aj správcovia jednotlivých krajov (nomov), ktorí si vymohli už za predchádzajúcich kráľov dedičnosť úradov, vystupovali čoraz samostatnejšie. Niektorí prestavali uznávať kráľovu zvrchovanosť aj formálne; z nápisov vieme o dvoch vzdorokráľoch. Napokon prichodila vláda Pepiho II. mnohým už priveľmi dlhá, a tak sa ju pokúsili skončiť násilne. Zachovali sa správy o sprisahaniach, pričom do jedného bola zapletená aj kráľovná. Nie je vylúčené, že celkové oslabenie štátnej moci využili na odpor aj ľudové masy, ktoré do tých čias trpne znášali porobu. Keď storočný kráľ zomrel, bol egyptský štát v rozklade. Jeho nástupcovia neudržali vládu nad celým Egyptom a nezabránili katastrofe, ktorá ukončila vyše štyristoročnú históriu Starej ríše.

Pepi II. je jedným z mála panovníkov starého Egypta, o ktorých máme informácie, čo ho uvádzajú aj z ľudskej stránky. Z druhého roku jeho vlády pochádza list, ktorý si dal na stenu svojej hrobky opísať veľmož Herchuf, veliteľ vojnovej výpravy do Núbie. Pepi II. v ňom berie na vedomie správu o víťaznom postupe vojsk k druhému kataraktu a o získanej koristi; zo všetkého najväčšmi sa však tešil na chyteného trpaslíka. Z formálneho listu kráľovskej kancelárie preniká radosť osemročného chlapca. „Plav sa okamžite po prúde rieky k dvoru! Priveď so sebou toho trpaslíka a priveď ho živého, zdravého a sviežeho...! Až s tebou nastúpi na loď, určí spoľahlivých ľudí, čo budú v jeho prítomnosti na obidvoch stranách lode. Daj pozor, aby nespadol do vody! Až bude v noci spať, urči spoľahlivých ľudí, čo budú v jeho prítomnosti v kajute, a desať ráz v noci sa tam bež pozrieť! Moje veličenstvo si želá vidieť toho trpaslíka väčšmi ako všetky dary Sinaja a Puntu... Udelí ti mnoho vynikajúcich pôct, ktoré budú ozdobou, ešte aj syna tvojho syna.“ Podobné správy máme o ňom aj z neskorších čias. Napríklad o tom, že vo všetkom dával prednosť veliteľovi svojej osobnej stráže pred svojimi manželkami.

Z umeleckého dedičstva sa nám zachovalo cez desaťtisíc fragmentov výzdoby z areálu jeho pyramídy, ktoré zobrazujú Pepiho II. pri víťazných vojnách s Líbyjčanmi a Ázijcami, zabíjanie nepriateľov v boji, masakrovanie zajatcov atď., ale aj mierumilovnejšie scény, napríklad Pepiho II. na poľovačke na levy a hrochy. Objavené bolo aj niekoľko jeho sôch. Na najstaršej je ešte ako dieťa na kolenách svojej matky (dnes v Brooklynskom múzeu v New Yorku).

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský). kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.