Choď na obsah Choď na menu

Pyramída Amenemheta II.

pyramida-amenemhat-ii.jpg

Zvyšky pyramídy Amenemheta II.

 

STAVITEĽ: Amenemhet II. (12. dynastia)

MIESTO: Dahšúr, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 84 m

Biela pyramída alebo pyramída Amenemheta II. leží v lokalite pohrebiska pri dnešnej dedine Dahšúr v Egypte na okraji nílskeho údolia neďaleko Červenej pyramídy. Ide pravdepodobne o najmenej preskúmané pozostatky staroegyptskej pyramídy vôbec. Pyramídu dal postaviť faraón 12. dynastie Amenemhet II. (okolo1919 - 1881 pred n. l.)  z nepálených tehál a vápenca.

Opis

Do dnešných dní sa z pyramídy zachovala hromada nepálených tehál, ktoré kedysi tvorili jadro a miestami vyčnievajúci kamenný skelet, ktorý toto jadro vystužoval. Rovnaký biely vápenec, aký bol použitý na skelete, stavitelia použili aj na dnes bez stopy zmiznutom obložení. Podobné stavebné riešenie mali aj ďalšie pyramídy faraónov 12. dynastie. Vnútorné priestory sa začínajú vstupom zo severnej strany pri základni. Chodba z vápencových blokov a so sedlovým stropom, podobná Neferirkareovej, sa zvažuje k pohrebnej komore. V krátkom úseku, kde sa nachádzajú dva žulové uzatváracie bloky, sa vyrovnáva a ústi do pretiahnutej miestnosti, zo severnej dlhšej strany. Prvý uzatvárací blok zapadá zvrchu dolu a druhý zľava doprava. Pri západnej stene stojí kremencový sarkofág. Komora ma sedlový strop tvorený menšími pozdĺžnymi vápencovými blokmi. Jej architektonické riešenie je ojedinelé. V strednej časti komory vstupujúca chodba padá do zhruba dvojmetrovej šachty. Z nej sa vstupuje na sever do malej komory, nachádzajúcej sa pod vodorovnou časťou chodby, so zapustenou pravouhlou jamou v podlahe, v ktorej boli uložené kanopy. Do pohrebnej komory vstupujú štyri úložné priestory, dva v druhej dlhšej stene a dva oproti sebe v kratších stenách.

Okolie

Komplex je orientovaný v smere východ - západ. Podľa dnešných veľmi skromných vedomostí, ktoré máme k dispozícii, bol areál ohradený múrom, vie sa o náznakoch zničeného zádušného chrámu, o dvoch masívnych objektoch, stojacich pri východnej strane pri vstupe do areálu, ktoré pripomínajú pylóny neskorších chrámov. Nevie sa o prípadnej vzostupnej ceste a ani o údolnom chráme, ktorý zatiaľ nikto nehľadal. V pyramídovom komplexe za pyramídou pri západnej strane ohrady sa našli hrobky členov kráľovskej rodiny: princa Amenemhetancha a princezien Ity, Chnemet, Itueret a Sithathormeret. Hrobky obsahovali pozostatky pohrebných výbav, napr. drevené rakvy, schránky pre kanopy a nádobky pre vonné maste z alabastru. V priestoroch hrobiek prvých dvoch princezien sa našli krásne šperky, ktoré sú dnes uložené v Egyptskom múzeu v Káhire.

Výskum

Pyramídu mal preskúmať v rokoch 1894 – 1895 francúzsky archeológ Jacques Jean Marie de Morgan. Po zbežnom prieskume našiel v hrobkách areálu šperky princezien, presunul k nim svoj záujem a vo výskume ďalej nepokračoval. Tak ostáva pyramída a jej okolie naďalej neprebádané. O pozoruhodnosti tejto lokality svedčí množstvo roztrúsených fragmentov architektonických prvkov a výzdoby v areáli, ktoré je možné vidieť na mieste aj dnes.

kral-amenemhet-ii..jpg
 
Sfinga kráľa Amenemheta II.

Amenemhet II. kráľ 12. dynastie (asi 1919 - 1881 pred n. l.), stavebník jednej z pyramíd v Dašhúre. Bol synom a nástupcom kráľa Senusreta I. a trónnym menom sa volal Nebkaure, gréckym Ammanemes. Podľa Manehtových Egyptských pamätihodností vládol 38 rokov. Sídlil v hlavnom meste Strednej ríše Ičtawej (Akante) pri Fajjúmskej oáze, a ak máme veriť výpiskom z Manehtovho spisu, zišiel zo sveta podobne ako jeho starší menovec: na návod niektorej jeho manželky ho zavraždili eunuchovia z háremu. Do dejín sa zapísal dobyvateľskými výpravami do oblasti dnešnej Palestíny a Sýrie, čiže ako väčšina egyptských kráľov, čo disponovali mocnou armádou.

Pre svoju pyramídu si vybral miesto ďaleko od sídelného mesta, a to na okraji planiny nad dnešnou dedinou Dašhúrom, asi 40 km južne od Káhiry, kde stáli už dve pyramídy kráľa Snofrua z čias Starej ríše. Francúzky archeológ J. de Morgan odkryl v areáli pyramídy, zvyšky zádušného chrámu, ohradného múru a niekoľko hrobiek kráľovských manželiek a dcér. V komorách pri dvoch z týchto hrobiek, ktoré patrili princeznám Ite a Chenemete, objavil hrobovú výbavu, ktorá unikla šťastnou náhodou lupičom. Zlaté čelenky, náhrdelníky, náramky, prívesky a iné šperky, ktoré z nej pochádzajú, predstavujú spolu s pokladmi z areálu pyramídy Senusreta I. a III. najkrajšie ukážky klenotníckeho umenia Strednej ríše. Dnes sú ako tzv. „dashúrský poklad“ v Egyptskom múzeu v Káhire.

zdroj: knihy ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.