Choď na obsah Choď na menu

Provinčné stupňovité pyramídy

Provinčné stupňovité pyramídy sú malé pyramídy neznámeho účelu a významu, rozmiestnené po celom území starovekého Egypta, orientované podľa bývalého toku rieky Níl.
Je známych osem pyramíd tohto typu, z ktorých sa dodnes zachovalo sedem. Nie je vylúčené, že sa vyskytovali podobné pyramídy aj inde. Ich účel nie je známy a čas vzniku sa kladie podľa určitých znakov do druhej polovice 3. dynastie, presnejšie do obdobia medzi panovaním faraónov Sechemcheta a Snofrua, tj. približne medzi rokmi 2611 a 2551 pred n. l. Pyramídy nemajú vnútornú štruktúru komôr a chodieb a sú postavené s výnimkou jednej na západnom brehu rieky, podľa ktorej sú aj orientované.

Jestvuje niekoľko hypotéz o ich účele: sú to kenotafy kráľovien v ich rodných provinciách, označovali miesta súvisiace s legendou o Horovi a Sutechovi. Podľa Marka Lehnera mohlo ísť o pyramídy, ktoré boli súčasťou stavebného programu jediného panovníka, možno Huneja.

 

Pyramída v Benhá

Obrázok

Pohľad na pyramídu v Athribe podľa Description de l’Égypte (1822)

Pyramídu pri antickom meste Athribis, v areáli dnešnej dediny Benhá v nílskej delte spomína a zobrazuje Description de l’Égypte (vydaný 1822), ktorého materiál zhromaždila Napoleónova expedícia v Egypte (1798–1801). Jej pozostatky bolo možné vidieť ešte na začiatku 19. storočia. Dnes už neexistuje, jej tehlové murivo rozobrali miestni roľníci na hnojenie svojich polí a miesto splynulo so zástavbou.

V roku 1938 jej pozostatky skúmala expedícia Univerzity v Liverpoolu, ktorú viedol Alan Rowe. Tá konštatovala jej úplné rozobratie. Naposledy ju v roku 1993 skúmal Andrzej Ćwiek. V tom čase už bola lokalita antického mesta Athribis prekrytá moderným sídlom Benhou.

Podľa dostupných informácií, najmä vyobrazení z Description de l’Égypte, bola postavená z nepálených tehál, mohla byť vysoká okolo 20 m a sklon stien mohol dosahovať približne 50°.

 

Pyramída pri Sajlá al-Fajjúm

Pyramída sa nachádza tesne za hranicou fajjúmskeho údolia smerom k Nílu, 8,7 km severozápadne od dnešnej dediny Sajlá al-Fajjúm. Strana pyramídy pri základni mala dĺžku 25 m. Mala štyri stupne. Dnes je vysoká menej než 7 m. Štvorstupňové jadro je z blokov vápenca, na ktorých sa zachovali stavebné značky. V 80. rokoch minulého storočia sa pri nej našli dve stély a obetný stôl, čo pomohlo identifikovať majiteľa, ktorým bol Snofru.

Prvý prieskum urobil Ludwig Borchardt začiatkom 20. storočia, neskôr v 80. rokoch (1981 a 1987) robila dôkladnejší výskum americká expedícia (UC Berkley a Brigham Young Univeristy) a s ňou Nabil Swelim, ktorá objavila spomínaný stôl a stély.

 

Pyramída pri Záwíja el Mejjitín

Obrázok

Pozostatky pyramídy pri Záwijit el-Mejjitín

Malá stupňovitá pyramída sa nachádza 7 km južne od dnešnej dediny Záwíja el-Mejjitín. Strana základne dosahovala dĺžku 22,5 m, mala štyri stupne, ktoré mohli siahať do výšky 17 m. Sklon stien bol približne 80°. Bola postavená z blokov miestneho vápenca, ktoré sa zachovali do výšky okolo 5 m. Ako jediná zo známych pyramíd tohto typu leží na východnom brehu Nílu. Nie je známe, či jej poloha súvisela s neďalekým zaniknutým starovekým mestom Heben. V roku 1911 ju skúmal Raymond Weilll a neskôr Jean-Pierre Lauer.

 

Pyramída Sinki

Nachádza sa 8 km od antického mesta Abydos, blízko dnešnej dediny Nadž’a el-Gunímíja. Je postavená z vápencových blokov a jej pozostatky sa týčia do výšky 4 m. Zachovali sa pozostatky hlinených rámp na každej strane pyramídy, ktoré viedli na vrchol druhej vrstvy jadra. Prvý ju opísal už roku 1883 Charles Edwin Wilbour a potom Gaston Maspero. V rokoch 1980–1981 skúmali túto pyramídu Swelim a Guenther Dreyer.

 

Pyramída pri Nagáde

naqada

rozvaliny stupňovitej pyramídy pri Nagáde

Malá pyramída sa nachádza neďaleko ruín antického mesta Nubt (starogr. Ombos), pri dnešnej dedine Nagáda. Postavená je z hrubých blokov miestneho vápenca. Strana základne má dĺžku 18,4 m a jej pozostatky dnes dosahujú výšku 4,5 m. Pôvodne mala tri stupne a sklon stien okolo 80°. Pri jej juhozápadnom nároží sa nachádza staršia jama, ktorá nie je jej subštruktúrou a pravdepodobne nemá s ňou súvislosť. Roku 1895 ju skúmal William Flinders Petrie a James Quibell.

 

Pyramída v Kule

kula

stupňovitá pyramída v Kule

Malá pyramída sa nachádza pri dnešnej dedine Nadž’a el-Šamachija (lokalita ang. Kula), 6 km od starovekého mesta Nechen (starogr. Hierakonpolis). Jej strana má dĺžku 18,6 m a v súčasnosti je 8,25 m vysoká. Sklon stien bol približne 77°. Je v najlepšom stave zo všetkých pyramíd svojho druhu. Na jej stavbu bol použitý obdobný materiál, tj. hrubé bloky vápenca spojované hlinenou maltou, bahnom a menšími kameňmi. Pyramída je orientovaná neobvykle, rohmi k svetovým stranám, čo však s najväčšou pravdepodobnosťou skôr súvisí s smerom toku Nílu ako s mezopotámskym vplyvom, ako sa domnieva malá skupina odborníkov. Prví ju skúmali v roku 1837 John Shae Perring a Howard Vyse, vtedy bola vysoká 12 m, potom koncom 19. storočia Édouard Naville a naposledy roku 1949 expedícia vedená Jeanom Capartom.

 

Pyramída v Edfú

edfu pyramids

pozostaky pyramídy v Edfú

Leží pri dnešnom meste Edfú. Jej podstava má rozmery 18,3 × 18,8 m a dnes je vysoká 5,5 m. Pravdepodobne mala tri stupne. Je nahrubo postavená z hrubých kusov pieskovca, ktorý pochádza z miestneho zdroja. Sklon stien bol približne 77°. To, že ide o ďalšiu z malých stupňovitých „provinčných“ pyramíd potvrdila až obhliadka v roku 1979, ktorú urobili Günter Dreyer, Werner Kaiser a nemecká výprava. Ďalší výskum sa zatiaľ nekonal.

 

 

Pyramída na ostrove Elefantína

elephantine

pyramída na Elefantíne

Najjužnejšia známa pyramída tohto typu sa nachádza na riečnom ostrove Elefantína (starogr. Elefantiné), na 1. nílskom katarakte pri Asuánskej priehrade. Sklon stien bol 82° 30′ a okolo 77°. Strana základne meria 18,46 m a dnes je vysoká približne 5 m. Pôvodne mohla dosahovať výšku až 12 m. Je postavená z hrubých kusov žuly a stojí na upravenom skalnom priestranstve. Prvýkrát si ju všimla roku 1909 francúzska expedícia, ktorá pátrala po stopách židovskej komunity, ktorá sa tu usadila v 5. storočí pred n. l. Blízko pyramídy našiel Henri Louis Gauthier žulový kužeľový objekt, ktorý niesol nápis s menom posledného panovníka 3. dynastie Huneja, čítanie celého textu sa však rôzni. V rokoch 1978–1979 tu vykonával výskum nemecký a švajčiarsky inštitút.

 

Súhrnná tabuľka

 

  Benhá Sajlá Záwíja el-Mejjitín Sinki Nagáda Kula Edfú Elefantína
Strana základne [m] ~20 ~25 22,5 18,5 18,39 18,6 18,3–18,8 18,46
Zachovaná výška [m] 6,8 4,75 4 4,5 8,25 5,5 5,1
Pôvodná výška [m] ? ? ~17,5 ~12,5 ? ? 10,46–12,55 10,46–12,55
Sklon steny [°] ~50° ~76° ~80° ~80° ~80° ~77° ~77° 82° 30′ a ~77°
Počet stupňov ? 4 3–4 3 3 (?) 3 3 3
Materiál nepálená tehla vápenec vápenec vápenec vápenec vápenec pieskovec žula
Staviteľ ? Snofru Hunej (?)

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.