Choď na obsah Choď na menu

Objekty pyramídového komplexu Džoserovej pyramídy

3. 11. 2011
dzoserova-pyramida--1000x750-.jpg
Džoserova pyramída v Sakkár

Francúzsky architekt a archeológ Jean-Philippe Lauer, ktorý sa celoživotne venoval Stupňovitej pyramíde v Egypte a je pokladaný za najväčšiu autoritu v jej problematike, rozdelil stavby v komplexe na dva typy podľa toho, či mali skutočnú alebo symbolickú funkciu, tj. podľa ich použitia na tomto alebo na onom svete:

symbolické stavby — objekty súvisiace s posmrtným životom kráľovho ka, napr. areál budov a nádvoria sviatku sed, chrám „T“ alebo severný a južný dom;

funkčné stavby — objekty potrebné pre pohreb panovníka a každodenný priebeh jeho kultu, napr. vstupný palác s kolonádou, zádušný chrám alebo serdab.

Toto delenie je možné aplikovať na objekty a prvky vo všetkých častiach pyramídového komplexu a nedá sa prehliadnuť. Príkladom môžu byť niektoré symbolické objekty v areáli Heb-sed, ktoré sú postavené len ako objekt s fasádou, bez akéhokoľvek vnútorného priestoru.

dzoserov-pyramidovy-komplex.png

Pyramídový komplex Stupňovitej pyramídy v Sakkáre: 1 — pyramída; 2 – južná hrobka s kaplnkou; 3 – areál slávnosti sed; 4 – chrám „T“; 5 – južné nádvorie s terénnymi značkami a oltárom; 6 – južný dom (Maison du Sud); 7 – severný dom (Maison du Nord); 8 – zádušný chrám; 9 – západné valy; 10 – vstupný palác s kolonádou a hypostylom; 11 – neodkryté severné nádvorie; 12 – symbolické sýpky a zásobné priestory; 13 – staršie schodiskové hroby; 14 – serdab s nádvorím; 15 – štvorcová plošina.

Ohrada

dzoserova-pyramida-ohradny-mur.jpg

Pohľad na južnú časť múru ohrady, dekorovanej výklenkami (nikami)

Necerichetov pyramídový komplex bol obohnaný ohradou, ktorej múr z jemného svetlého turského vápenca bol vysoký 10,5 metra. Pozostával z 1680 vápencových panelov a každý z nich mal výšku približne 9 metrov. Jeho stvárnenie odráža dekorovanie podobných múrov hrobiek 1. dynastie. Štruktúra panelov imitovala zviazané steblá tŕstia.Celkový výzor fasády steny navodzoval charakteristickú štruktúru nepálených tehál. Múr bol prerušovaný portálmi, ktoré boli okrem jedného slepé. Vstup určený živým bol umiestnený v prvom portály východnej fasády pri južnom nároží. Takéto umiestnenie vstupu opakuje motív pohrebných komplexov v Abyde z raného dynastického obdobia, ktoré mali vstup na východnej strane. Ostatné slepé portály sa nazývajú aj falošné alebo nepravé, a pravdepodobne mali byť používané kráľom v posmrtnom živote. Predstavovali otvory, ktorými mohlo kráľovo ka vyjsť z pozemského do posmrtného života. Funkčný vstup pri južnom nároží viedol do vstupného paláca s úzkou chodbou, ktorá spájala zastrešené stĺporadie.

Podľa Wernera Kaisera do pôvodného areálu mastaby, ktorý bol podobný Chasechemuvejovmu v Abyde, s rozmermi 240 × 400 metrov pravdepodobne patrila južná hrobka, vstupný palác, severná hrobka pod mastabou, areál pre slávnosť sed, a severná a južná budova (Maison du Nord a Maison du Sud). V druhej konštrukčnej fáze bol zväčšený a niektoré pôvodne nezávislé objekty, hlavne severne od mastaby, sa dostali do vnútra komplexu. Nakoniec bol ohradený masívnym múrom.

Vstupný palác

dzoserova-pyramida-ohradny-mur.jpg

Poloha vstupného paláca s kolonádou

Do areálu pyramídy sa vchádzalo jediným vstupom na juhovýchodnom nároží. Vchod sa otváral do priestorov vstupného paláca. Hneď zo vstupu sa vchádzalo do stĺpovej chodby, ktorej kamenné stĺpy boli stvárnené tak, aby napodobňovali zviazané rastlinné stvoly. Kolonáda viedla od múru ohrady do južnej časti smerom k južnému nádvoriu.Chodba s vápencovým stropom napodobňujúcim výzdobou kmene stromov, vchádzala do portálu, ktorý bol zase kamennou napodobneninou dvojkrídlových drevených dverí. Za ním bola hala s dvadsiatimi pármi 6,6 metra vysokých vápencových stĺpov, pozostávajúcich s valcových častí, ktoré tvorili imitácie zväzkov rastlinných stvolov. Nestáli samostatne v priestore ale boli spojené múrikom so stenami uzatvárajúcimi priestor haly. Medzi stĺpmi na oboch stranách sa nachádzali vstupy do malých komôr, ktoré niektorí egyptológovia pokladajú za reprezentácie krajov Horného a Dolného Egypta.V žiadnej z nich sa však nenašla stopa po kulte božstiev týchto krajov. Na konci stĺporadia sa nachádzala malá priečna stĺpová sieň (hypostyl) s ôsmimi stĺpmi, spojenými po dvoch vápencovým blokom.Výskum ukázal, že jej os nie je presne orientovaná severojužným smerom ako ostatné objekty komplexu, ale je odklonená na juhozápad podľa základov ešte staršej stavby, ktorá stála pôvodne na mieste kolonády. Chodba ústila do južného nádvoria.

Južné nádvorie

Južné nádvorie je otvorený priestor medzi južnou hrobkou a vlastnou pyramídou. Na nádvorí sa nachádzajú oblé kamene v tvare písmena „B“, ktoré by mohli predstavovať terénne značky spojené so slávnosťou sed a behom panovníka — významným rituálom vykonávaným faraónom obyčajne po tridsiatich rokoch vládnutia,ktorý mal obnoviť jeho božskú sílu a energiu.Vďaka tejto sile mohol Necerichet ustanoviť a udržať vládu nad celým Egyptom. Jeho posmrtná prítomnosť v komplexe mu zase dovoľovala prospievať z rituálov na druhom svete. V južnej časti nádvoria bola plocha, na ktorú sa vstupovalo po schodoch. Predpokladá sa, že miesto bolo určené pre dvojitý trón. Je to v súlade so všeobecne prijímanou teóriou Barryho Kempa, podľa ktorej celý Necerichetov pyramídový komplex prestavuje kráľovský palác, ktorý dovoľoval panovníkovi večne vykonávať rituály spojené s kráľovským úradom. V priestore nádvoria sa našlo 40 kamenných stél, niektoré z nich niesli mená Necerichetovych dcér. Egyptológovia sa domnievajú, že vymedzovali priestor hrobky panovníka v ranom štádiu komplexu, neskôr boli odstránené a druhotne použité ako stavebný materiál. Pri južnom okraji nádvoria sa nachádza južná hrobka, pri východnom chrám „T“.

Južná hrobka

dzoserova-pyramida-juzna-hrobka.jpg

Poloha južnej hrobky a jej chrámu

Nadzemná časť južnej hrobky je postavená v tvare podlhovastej mastaby z vápencových kvádrov a na severnej a východnej strane dekorovaná vlysom s motívom vztýčených kobier. K nej sa zo severnej strany pripája malý chrám.

Vstup je zo severnej strany a pokračuje chodbou podobnou tunelu so schodiskom, dlhou približne 30 metrov, ktorá je prerušená v severojužnej osi zvislou šachtou s rozmermi 7 × 7 metrov a hĺbkou 28 metrov. Na jej dne je priestor pohrebnej komory a v ňom krypta z ružového granitu, podobná tej severnej s vnútornými rozmermi 1,6 × 1,6 × 1,3 metra. Nad ňou je menšia „manipulačná“ komora a je v relatívne lepšom stave ako severná.Schodisko ďalej pokračuje na západ a vedie do galérie, ktorá je zase takmer totožnou zmenšenou kópiou severnej „modrej“ galérie. Niektoré nálezy naznačujú, že južná hrobka bola dokončená skôr ako severná. Celkový stav priestorov je zachovalejší. Symbolický kráľov vnútorný palác dekorovaný modrou fajansou je v pokročilejšom stave prác. Tri komory subštruktúry hrobky sú tiež ozdobené modrou fajansou a napodobňujú trstinovú fasádu ranodynastického paláca, podobne ako v pyramíde. Jedna z miestností je ozdobená tromi veľmi jemnými reliéfmi zobrazujúcimi panovníka. V jednej z nich beží obradný beh počas slávnosti sed.Nachádzajú sa tu aj tri nepravé dvere, podobne ako v severnej hrobke.Je zaujímavé, že najkvalitnejšie časti výzdoby sa nachádzajú v najspodnejších, najtmavších a najneprístupnejších miestach komplexu, čo dokazuje, že tieto dekorácie a vyobrazenia neboli určené živým, ale mali určitým spôsobom prispievať k posmrtnému životu panovníka.
Podľa Gustava Jéquiera objekt južnej hrobky v areáloch stupňovitých pyramíd vyzerá byť analogickou náhradou malej kultovej (satelitnej) pyramídy z obdobia neskoršieho pravých pyramíd. Štruktúra južnej hrobky je prakticky totožná so štruktúrou severnej hrobky, je však zmenšená. Rozdiel je aj v orientácii, severná má severojužnú orientáciu, južná zase východozápadnú.

Jej funkciu dnes nepoznáme. Podľa Herberta Rickeho mohla slúžiť ako príbytok panovníkovho ka v posmrtnom živote. Staršie, a zdá sa prekonané vysvetlenie hovorí o nej ako o mieste uloženia kanôp s vnútornými orgánmi panovníka (dnes už poznáme nálezy z podobných situácií, v ktorých sa našli kanopy na rovnakom mieste ako telo). Táto teória vychádzala zo skutočnosti, že granitová pohrebná krypta je veľmi malá na to, aby mohla prijať skutočný pohreb.Podľa Cecila M. Firtha a Jéquiera išlo o symbolickú hrobku slávnosti sed. Lauer považoval južnú hrobku za symbolickú náhradu za tradičný pohreb panovníka v Abdžu, kde odpočívali niektorí Necerichetovi predchodcovia z archaického obdobia. Dnes sa egyptológia prikláňa ku kombinácii prvej a poslednej hypotézy, teda južnú hrobku treba chápať ako symbolické miesto odpočinku panovníkovho ka a zároveň za symbolický pohreb na juhu Egypta. V hrobke bola možno umiestnená socha kráľovského ka. V priestoroch južnej hrobky sa našlo niekoľko väčších nádob, drevená rozpera, ktorú tam zanechali robotníci, skrinka a stojany baldachýnu.

Chrám „T“

dzoserova-pyramida-chram-t.jpg

Poloha chrámu „T“

Pri východnom okraji nádvoria sa nachádzajú pozostatky objektu, ktorý bol pomenovaný Lauerom ako chrám „T“ (v jeho celkovom pláne náleziska). Vstup do neho bol približne v strede východnej strany južného nádvoria a susedil s areálom slávnosti sed. Jeho tvar a dekorácia vychádzali zo skoršej formy podobných stavieb ranodynastického obdobia a jej tektonika je v podstate prevodom konštrukcie z ľahkého materiálu, najskôr dreva a tŕstia, do kameňa. Objekt mal dva vstupy. Dispozícia bola rozdelená na šesť vnútorných priestorov: vstupnej siene, predsiene, troch vnútorných dvorov a štvorcovej siene. Strop z vápencových dosiek podopierali stĺpy. Vo štvorcovej sieni sa našiel zdobený výklenok, v ktorej sa možno nachádzala socha panovníka.

Jeho funkcia dnes nie je známa. Existuje niekoľko domnienok, napr. Ricke a Firth v ňom videli pavilón panovníka, v ktorom odpočíval alebo sa prezliekal. Stadelmann ho pokladal za objekt, z ktorého sa neskôr vyvinul chrámový palác, objavujúci sa v zádušných chrámoch Novej ríše.

Zádušný chrám

Zádušný chrám sa nachádzal na severnej strane pyramídy, oproti severným súhvezdiam, ku ktorým sa chcel panovník vo večnosti pripojiť. Stavba poskytovala priestor pre denné rituály a obety mŕtvemu, a tak tvorila prevádzkový a náboženský stred komplexu. Niektorí egyptológovia ho považujú za kópiu skutočného Necerichetovho kráľovského paláca. Objekt má zvýšenú podlahu a vstup z juhovýchodu. Vstup bol zdvojeným portálom, boli tu aj nepravé dvere a vnútorné nádvorie v severnej časti. Pravdepodobne sa tu nachádzala aj kultová socha panovníka. Už len jeho teoretická rekonštrukcia je ťažká vďaka rôznorodým fázam, ktoré sa na dispozícii a konštrukcii prejavili. Je možné, že nebol postavený celý, ale len jeho časť.

Serdab a jeho nádvorie

Pri vstupe do zádušného chrámu sa nachádzal serdab – malý uzatvorený priestor, ktorý ukrýval známu vápencovú sochu Džosera. Jej originál je umiestnený v Egyptskom múzeu v Káhire a na pôvodnom mieste dnes sedí jej kópia. K objektu patrilo aj nádvorie rozprestierajúce sa od neho na sever a východ. Kráľovo ka malo obývať sochu ka a živiť sa z denných bohoslužieb, ako bol napr. rituál otvárania úst, ktorý následne dovoľoval dýchanie a jedenie sochy a teda aj panovníkovho ka, alebo pálenie kadidiel. Socha bola svedkom rituálov vďaka dvojici malých priezorov v severnej stene serdabu.

Počas nasledujúcej 4. dynastie sa objekt chrámu pyramíd premiestnil na východ, podľa zmeny nábožensko-filozofickej predstavy posmrtnej existencie panovníka. Severnú stranu, ako najbližšie miesto k severným cirkumpolárnym súhvezdiam, vystriedala východná strana, čo bolo miesto kde vychádzalo Slnko — obraz každodenne znovurodiaceho sa panovníka.Na nádvorí sa našli nekompletné pozostatky oltára s platformou a v priestore zádušného chrámu zase fragmenty podobnej sochy panovníka aká sedela v serdabe. Je možne, že v areáli sa vyskytoval ešte jeden objekt s funkciou serdabu. Okrem toho boli odkryté úlomky ďalších hraničných stél, podobných tým z južného nádvoria, ktoré mohli vymedzovať pôvodný areál komplexu mastaby.

Nádvorie slávnosti sed

dzoserova-pyramida-nadvorie-sed.jpg

Poloha nádvoria slávnosti sed

Nádvorie slávnosti sed (nádvorie Heb-sed) malo pravouhlý pôdorys a bolo rovnobežné s južným nádvorím. Vytváralo priestor, v ktorom mohol kráľ vykonávať svoj Heb-sed rituál po svojej smrti.Po bokoch sa dnes nachádzajú pozostatky troch typov kaplniek zasvätených rôznym božstvám zo všetkých častí ríše,z ktorých je väčšina plných, bez vnútorných priestorov. Každá z kaplniek mala svätyňu prístupnú otvorenou chodbou so stenami, znázorňujúcimi nepravé dvere so závorou. Niektoré z nich mali výklenky pre sochu. Egyptológovia si myslia, že tieto objekty boli dôležité pre rituál korunovácie dvojitou korunou počas slávnosti sed. Po východnej strane nádvoria bolo dvanásť svätýň vybudovaných z kamenných blokov v štýle ľahkého dolnoegyptského archaického chrámu per-nu. Na západnej strane bolo trinásť kaplniek, niektoré z nich v štýle svätyne seh-necer – „božieho stánku“ s konkávnou rímsou, iné v tvare ľahkej hornoegyptskej archaickej svätyne per-ver.

Na severnom okraji stálo niekoľko sôch, z ktorých sa dodnes zachovali len stopy. Na južnom okraji dvora bola umiestnená plošina pre trón počas slávnosti sed, kde bol panovník korunovaný dvojitou korunou Horného a Dolného Egypta. Na konci nádvoria bol otvorený prechod do stĺpovej siene vstupného chrámu.

Podľa najviac prijímanej Lauerovej hypotézy komplex slúžil pri slávnosti sed, Kaiser pokladá tento areál za súčasť priestorov bežnejších pohrebných rituálov. Ricke a Arnold ho pokladajú za predchodcu miestnosti zvanej antichambre carée, ktorá sa vyskytovala v zádušných chrámoch pyramíd 5. dynastie.

Severná časť komplexu

Severná tretina územia celkového areálu ostáva dodnes nepreskúmaná dôkladne. Na severnom okraji v pozdĺžnej osi komplexu bola odkrytá plošina štvorcového tvaru s priehlbinou v strede, s rozmermi 8 × 8 metra. Jej funkcia je dnes neznáma, niekedy sa uvádza ako prístrešok trónu, slnečný oltár alebo podstavec obelisku. Najnovší výskum naznačuje, že možno ide o objekt patriaci k slávnosti sed. V severovýchodnom sektore sa našli symbolické sýpky a nachádzali sa tu aj objekty svätýň, podobné tým z areálu stavieb slávnosti sed v juhovýchodnej časti. Sondy v neodkrytých častiach priniesli zaujímavé nálezy tzv. schodiskových hrobiek, ktoré sú pravdepodobne staršie ako celý Necerichetov zádušný areál so stupňovitou pyramídou.

Západné valy

dzoserova-pyramida-zapadne-valy.jpg

Poloha troch západných valov

Pri západnom okraji prebiehajú tri rady valov, ktorých účel je neznámy. Ich dôkladné skúmanie nebolo ukončené a tak sa egyptológovia len dohadujú na čo slúžili. Doterajší výskum na niekoľkých miestach odhalil ich vnútornú štruktúru. Sú vybudované z odpadového materiálu, ktorý zostal po výstavbe pyramídy a ďalších objektov komplexu. Okrem toho Lauer objavil v najzápadnejšom a zároveň najrozmernejšom vale pozostatky tehlovej stavby. Ich nadzemné časti sú plné bez vnútorných priestorov. Každý z valov sa líšil svojou formou stvárnenia. Do ich podzemných priestorov, nazývaných aj západné galérie, sa vstupovalo cez päť šachiet a schodisko. Popod valy prebiehali dve súvislé chodby, miestami dnes spadnuté a zasypané, z ktorých po oboch stranách boli umiestnené úzke komory. V nich sa našlo množstvo úlomkov kamenných nádob a stopy obilia.

Jestvuje niekoľko teórii, ktoré sa snažia vysvetliť ich funkciu. Podľa Lauera sú to hrobky služobníkov panovníka. Stadelmann predpokladal, že sú to stavby, ktoré predchádzali výstavbe pyramídy a jej komplexu. Dnes tento názor egyptológovia pokladajú za málo pravdepodobný.

Južný a severný dom

dzoserova-pyramida-severny-a-juzny-dom.jpg

Poloha severného a južného domu

Pri severovýchodnom nároží pyramídy stoja pozostatky objektu z kamenných blokov, ktorý mal charakteristické tvary ľahkej konštrukcie juhoegyptskej archaickej svätyne per-ver z dreva a tŕstia, ktorú poznáme z Nechenu (starogr. Hierakón polis). Odtiaľ pochádza jeho názov. Jeho ruiny sú celkom veľké, Lepsius ich mylne považoval za pozostatok pyramídy a pridelil im číslo 34 vo svojom katalógu (Lepsius XXXIV). K objektu bol pripojený dvor s prístupmi od areálu sviatku sed alebo z dvora od východného okraja pyramídy. K objektu patril aj oltár, ktorého pozostatky sa našli, a rovnako aj 25 metrov hlboká šachta, ktorá bola spojená so systémom chodieb severnej hrobky pod pyramídou. Dnes je objekt odkrytý a čiastočne zrekonštruovaný. Vnútorné priestory malej kaplnky mali tvar písmena „L“. Nachádzal sa tu aj výklenok krížového tvaru. Významné sú hieratické nápisy návštevníkov na stenách južného domu z obdobia Novej ríše.

Usporiadanie objektu severného domu bolo podobné, používal kamenné bloky, jeho tvar bol však postavený podľa ľahkej konštrukcie dolnoegyptskej svätyne per-nu, ktorej hlavné materiály boli rovnako drevo a trstené rohože. Patrilo k nemu menšie nádvorie bez oltáru a 20 metrov hlboká šachta, spojená so severnou hrobkou. Podobne aj tu sa našli nápisy návštevníkov z Novej ríše. Lepsius tento objekt tiež považoval za pozostatok pyramídy a pridelil mu vo svojom katalógu číslo 33 (Lepsius XXXIII).

O existencii a funkcii oboch domov sa vedu stále diskusie a boli predložené viaceré hypotézy, ktoré sa ich pokúšajú zaradiť a objasniť. Firth ich považoval za hrobky princezien, Ricke za symbolické administratívne rezidencie oboch častí ríše. Najviac akceptovaná Lauerova teória ich vysvetľuje ako symboly dvoch častí zjednoteného Egypta. Po smrti panovníka malo v nich jeho ka udeľovať audiencie svojim hornoegyptským a dolnoegyptským poddaným.

Blízke okolie

Areál pyramídového komplexu bol umiestnený na územie staršej nekropoly oproti hlavnému mestu Inebuhedž (neskôr Mennofer). Je pravdepodobné, že objektom komplexu ustúpili niektoré staršie štruktúry alebo boli začlenené do jeho vnútra, ako napr. schodiskové hrobky v severozápadnej časti.

Tesne za ohradou sa nachádzajú pozostatky mladších pyramíd. Hneď pri južnom múre stála Venisova pyramída so vzostupnou cestou, trochu ďalej pri juhozápadnom nároží Sechemchetova stupňovitá pyramída, ktorá mala byť asi o jeden stupeň väčšia ako Džoserova, tesne pri severovýchodnom nároží ohrady zase stála Veserkafova pyramída. Medzi nimi sa rozkladajú pozostatky hrobiek a ďalších pohrebných objektov pochádzajúcich hlavne z Archaického obdobia a Starej ríše.

sakkara-mapa.jpg

Sakkárske pohrebisko a širšie okolie Stupňovitej pyramídy

Veľká priekopa

Pri vonkajšom obvode ohrady prebieha súvislá priekopa, ktorá je vyhĺbená do skalnatého podložia. Má pravouhlý profil, je široká 40 metrov a má obdĺžnikový tvar s rozmermi 750 × 600 metrov so zdvojenou južnou stranou. Valom, ktorý takto vznikol medzi nimi, viedla jediná prístupová cesta ku komplexu. Steny boli zdobené nikami. Nevie sa presne na čo slúžila, pravdepodobne mala sťažovať prístup k pyramíde.

čítaj viac

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.