Choď na obsah Choď na menu

Menkaureho pyramída

menkaureho-pyramida.jpg

Menkaureho pyramída

 

STAVITEĽ: Menkaure (4. dynastia)

MIESTO: Gíza, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 104,6 m

sklon steny 51°20´

výška 66,45 m

Božský je Menkaure – tak sa volala najmenšia zo skupiny troch veľkých pyramíd pri Gíze v Egypte. Stojí v juhozápadnom rohu tamojšej planiny, v úctivom odstupe od Chufuovej a Rachefovej veľhrobky, akoby sa hanbila za svoju nepatrnosť a mladosť.

Opis

Rozhodne sa však hanbiť nemusí, má vyše 4500 rokov, jej základňa meria 104,6 krát 104,6 metrov, vysoká je 66 metrov. Pôvodne bola asi o štyri metre vyššia, dĺžku strán si však zachovala, lebo náveje piesku zachránili dolnú časť jej obloženia. Toto obloženie je z červenej asuánskej žuly a pôvodne ju pokrývalo takmer do tretiny výšky, tam ho potom vystriedali biele bloky z turského vápenca, vrchol mala pravdepodobne zasa červený a zo žuly. Takto dvojfarebne vyzerala ešte v 16. storočí nášho letopočtu, kým ju neolúpili Mameluci. Bola vraj zo všetkých pyramíd najkrajšia.

Na rozdiel od ostatných pyramíd Menkaureho nestojí priamo na skale, ale sčasti na umelej terase z vápencových kvádrov, ktorá vyrovnáva sklon terénu. Pohrebnú komoru ma pomerne malú, iba 6,5 krát 2,3 metra, jej povalu vo výške 3,5 metra tvoria dva protiľahlé kvádre, ktoré sú na dolnej strane otesané do poloblúka, takže pôsobia dojmom klenby. Jej steny sú obložené vyhladenou žulou a steny vstupnej chodby takisto, s pôvodnou komorou a miestnosťami pre pohrebnú výbavu ju spája schodisko.

Okolie

Areál pyramídy je dnes rumovisko zaviate pieskom, ale dlhoročné vykopávky umožňujú dosť spoľahlivo rekonštruovať jeho pôvodný výzor. Zádušný chrám, podľa opisu z roku 1775 ešte celkom zachovaný, meral 45 krát 45 metrov, polovica jeho plochy pripadala na nádvorie, polovica na kultové a skladiskové miestnosti. Pol kilometra na východ stál údolný chrám približne rovnakých rozmerov, jeho výskum ukázal, že ho za šiestej dynastie reštaurovali a doplnili o nové miestnosti. Isteže sa tak stalo z piety k zosnulému kráľovi, najmä však preto, aby si kňazi udržali základňu svojej celkom blahobytnej existencie. Obidva chrámy spájala ceste z vyhladených vápencových kvádrov, ktorá prekonávala miestami až dvadsaťmetrové výškové rozdiely, jej stopy možno dnes sledovať v dĺžke vyše štvrť kilometra.

satelitne-pyramidy-menkaure.jpg

Satelitné pyramídy

Oveľa lepšie ako chrámy sa zachovali satelitné pyramídy. Sú dovedna tri, z toho dve nedokončené, a stoja ako zvyčajne na južnej strane za ohradným múrom. Najväčšia je východná, ktorá nesie zvyšky žulového obloženia , jej základňa meria 44,3 krát 44,3 metra a výška je 28,3 metra. Dve ďalšie, so stranami 31,5 metra, vysoké 21,2 metra sú stupňovité , čo je na dobu, keď ich stavali, dosť prekvapujúce, mali byť však doplnené na pravé.

Výstup na Menkaureho pyramídu si vyžaduje fyzickú zdatnosť a úradne povolenie. Vedie po severnej strane, pozdĺž obrovskej jazvy, ktorú v nej zanechali Mameluci, keď sa pokúšali dostať k jej pokladom.

Vchod do pyramídy je tesne pod miestom, kde sa Mameluci vzdali nádeje. Žulovú chodbu pokrýva šmykľavá vrstva piesku, za ňou sú iba prázdne komory s nedýchateľným vzduchom. Menkaureho sarkofág, objavený roku 1837, leží dnes na dne oceána dakde za Trafalgarom, poznáme ho len z opisov a Perringovej kresby. Bol z bazaltu a s reliéfovou výzdobou, ktorá zobrazovala priečelie kráľovského paláca.

Stratu Menkaureho sarkofágu sčasti vyvažujú bohaté nálezy sochárskych diel. V Káhire ich reprezentuje súbor veľkých bridlicových reliéfov kráľa Menkaureho s bohyňou Hathor a ochrannou bohyňou Anupovho kraja, v Bostone najma jemne modelovaná skupinová socha, ktorá zobrazuje Menkaureho a jeho manželku Chamerernebtej.

kral-menkaure.jpg
 
Kráľ Menkaure s manželkou

Menkaure, predposledný kráľ 4. dynastie (2490 – 2472 pred n. l.), stavebník tzv. Tretej pyramídy pri Gíze. Priame správy o Menkaureho vláde nemáme, no niet pochýb, že si udržal (alebo znova vydobyl) postavenie teokratického despotu, ktoré mali jeho mocnejší predchodcovia.

Ak veríme tradícii, viedlo sa ľudu za jeho vlády trocha lepšie ako prv. Neskoršie generácie si ho možno zidealizovali, bol vraj dobrotivým a spravodlivým vládcom. Pokiaľ ide o umenie hlavne výtvarné, tu je chvála jeho čias na mieste. Jeho sochy vynikajú realizmom a jemnosťou spracovania, vysokú umeleckú úroveň má aj výzdoba hrobiek jeho hodnostárov. Bol vraj Rachefovým a Chufuovým opakom, postavil si síce takisto pyramídu, ale oveľa menšiu, a hlavne ctil bohov a netýral ľud.

Veštba “Dal zasa otvoriť chrámy a umožnil ľudu, ktorý bol v najvyššej miere zbedačený, aby opäť pracoval pre seba a prinášal bohom obete. Zo všetkých kráľov súdil vraj najspravodlivejšie, aj preto sa teší najväčšej chvále spomedzi všetkých kráľov, čo kedy v Egypte vládli.„ Bohom sa to však nepáčilo, lebo osud určil, že sa Egyptu musí viesť stopäťdesiat rokov zle. “Z mesta Buta prišla potom veštba, že bude žiť len šesť rokov a v siedmom roku zomrie. Ťažko to znášal a poslal do veštiarne urážlivý odkaz, že jeho predchodcovia dali pozastaviť chrámy, na bohov nehľadeli a ľudí zbedačovali, no napriek tomu žili veľmi dlho, on že je však zbožný a bez ohľadu na to má tak skoro zomrieť. Z veštiarne dostal potom odpoveď, že práve to vraj urýchľuje jeho koniec... Keď teda vypočul, že o jeho osude je už rozhodnuté, dal vyhotoviť množstvo lámp, a keď sa zotmelo, dal ich všetky pozažíhať. Popíjal a hodoval vo dne v noci, prechádzal sa pri rieke a po hájoch, vyhľadával miesta, o ktorých sa dozvedel, že sú príhodné na zábavu. Vymyslel si to preto, aby dokázal, že veštba nemá pravdu, lebo zo šiestich rokov sa stane dvanásť, keď sa z nocí stanú dni.„

Isteže nemáme k takýmto historkám, spísaných navyše o 2000 rokov po Menkaureho smrti, priveľkú dôveru. Našiel sa však zoznam robotníckych skupín, ktoré pracovali na jeho pyramíde, a jeden z nich znel : Menkaure je opitý. Hoci egyptológovia právom poznamenávajú že namiesto opitý sa môže čítať aj omámený a že to nemuselo byť práve od vína, predsa len je možné, že na tom popíjaní ozaj dačo bolo. A pokiaľ ide o veštbu, že čoskoro zomrie : z celej pyramídy, najmä z neveľmi dôkladne opracovaných a uložených kvádrov, cítime dodnes chvat, s akým poháňal stavbu. Napriek tomu sa jej dokončeniu nedožil.

V okolí Menkaureho pyramídy bolo objavených niekoľko veľkých bridlicových reliéfov s Menkaurem v spoločnosti ochranných bohýň a bridlicovú sochu Menkaureho s manželkou Chamerernebtej. Tieto reliéfy sú dnes v Egyptskom múzeu v Káhire, skupinová socha kráľovských manželov je v Múzeu umení v Bostone.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.