Choď na obsah Choď na menu

Meidúmska pyramída

snofruova-meidumska-pyramida.jpg

Meidúmska pyramída

 

STAVITEĽ: Hunej, Snofru (4. dynastia)

MIESTO: Meidúm, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne E3 144 m

sklon steny 51°53´

výška 92 m

Meidúmska pyramída a jej vlastníctvo je diskutabilnou záležitosťou. Časť egyptológov ako napr. M. Verner, zastáva názor, že pravým majiteľom je Snofru. Egyptský archeológ Fachrí sa zas domnieva, že Snofru dal podnet k etape E3, no stupňovitá pyramída E1 a E2 patrila Hunejovi. Miestni obyvatelia ju nazývajú el-Haram el-kaddab, čiže "Nepravá pyramída".

Systematické výskumy začal v roku 1891 F. Petrie(1853-1942). No ešte pred ním pyramídu skúmal v roku 1843 Karl Richard Lepsius (1810-1884) a v roku 1837 John Shae Perring (1813-1869).

Stavba

Podľa Borchardta bola pyramída postavená v troch etapách. Počas E1 vznikla sedem stupňová stavba, ktorá krátko pred dokončením bola počas etapy E2 prestavaná na osem stupňovú. Charakteristické je pre ňu, že základné kamenné bloky boli kladené dovnútra, aby sa tým zabezpečila stabilita. Počas E3 bola prerobená na prvú pravú pyramídu ihlanovitého tvaru, obložená vápencovou vrstvou s vodorovne kladenými blokmi. Tým sa naopak zmenšila stabilita. Rozšírená základňa stála na troch vrstvách vápencových blokov položených na piesku. Tak došlo k ešte výraznejšiemu zníženiu stability. To pravdepodobne spôsobilo súčasný stav, kedy sa povrch pyramídy zosypal a vytvorili sa obrovské kamenné valy. Dnes tvoria cca 1/3 výšky celej stavby.

Archeologické výskumy dokázali, že erózia nebola spontánna. Veď ešte v 14. storočí n. l. Makríz (celým menom Taki ad -Din Ahmad ben` Ali ben Abd al-Kadir ben Muhammad al-Makrízi, 1364-1440) uvádza, že stavba bola päť stupňová, kým záznamy z 18. storočia ju už spomínajú ako trojstupňovú. To vylučuje aj možnosť katastrofy, ktorú by podľa fyzika Kurta Mendelssohna spôsobil náhly zosuv povrchového obloženia, ktorý by usmrtil veľa robotníkov. Základným stavebným kameňom bol miestny vápenec, v štádiu E3 nahradený kvalitnejším turským vápencom. Nie je jasné, čo viedlo architekta Nefermaata a jeho syna Hemiuna (podieľali sa aj na výstavbe Snofruových pyramíd) v tejto etape k vyplneniu priestorov na jednotlivých stupňoch. Pyramída bola postavená podľa Lauera za 8 až 11 rokov. Pôvodné rozmery stavby boli 144x144 metrov pri základni a výška stavby dosahovala 118 metrov (podľa Zamarovského údajov), 92 m (podľa Vernerových údajov), čiže bola piatou najvyššou pyramídou v Egypte.

Opis

meidumska-pyramida-stavebny-vyvin.jpg 

Stavebný vývin pyramídy, etapa E1, E2, E3

Subštruktúra je nezvyčajne jednoduchá, tvorí ju iba jedna súvislá chodba, zakončená komorou, vyplienenou ešte počas XX. dynastie. Prvým známym návštevníkom infraštruktúry bol v roku 1882 Gaston Maspero (1846-1916), ktorý objavil vchod, nachádzajúci sa asi 15 m nad základňou v severnej stene. Prechádza do severojužnej orientovanej chodby ústiacej do vodorovného tunela, pri 6,5 metra vysokej vertikálnej chodbe, končiacej v pohrebnej komore. Chodba je tvorená dvoma výklenkami na východnej a na západnej strane. Pohrebná komora je bez sarkofágu a obložená veľkými blokmi turskeho vápenca. Strop miestnosti s pôdorysom 5,9x2,65 metra tvorí sedem radov vodorovných vápencových trámov posunutých smerom dovnútra, čím vznikla nepravá klenba. Jej úlohou je znížiť tlak hmoty pyramídy pôsobiacej na komoru, aby nebola zavalená.

Okolie

Stavbu obklopuje pohrebný komplex. Pri východnej stene pyramídy našiel Petrie najlepšie zachovaný, takmer neporušený, zádušný chrám, približne štvorcového pôdorysu (10×9 metrov). Skladá sa z prístupnej cesty v juhovýchodnom rohu stavby, otvoreného dvora a siene s dvoma stélami. Pri juhozápadnom rohu pyramídy stojí satelitná kultová pyramída, nachádzajúca sa podobne ako chrám za vápencovým ochranným múrom. Pri jeho severovýchodnom rohu sa našla mastaba neznámeho majiteľa, ktorá bola postavená zo zosunutého obkladu pyramídy. Zo stredu východnej časti múra vychádza zhruba 200 metrov dlhá cesta k Nílu, kde sa nachádzal údolný chrám, dodnes ešte neobjavený.

V tomto období je zaznamenané včlenenie Usira do zádušného kultu, avšak podľa iných egyptológov dochádza počas stavby k prechodu od astrálneho k zádušnému kultu. Cez nasledujúce obdobia sa stal komplex stavieb v Meidúme akýmsi prototypom, či generálnym plánom, na základe ktorého sa tvorili plány pohrebných komplexov.

kral-snofru.jpg
 
Detail reliéfu s vyobrazením kráľa Snofrua

Snofru bol zakladateľ 4. dynastie starovekého Egypta. Vládol približne v rokoch 2614 – 2579 pred n. l.. Snofru bol manželom Hetepheres, o ktorej sa predpokladá, že bola dcérou jeho predchodcu Huneja (Chuneja). Zdá sa, že jeho svokor mohol byť zároveň aj jeho otcom, pričom Snofru mohol byť synom Hunejovej vedľajšej manželky a Hetepheres dcérou Veľkej kráľovskej manželky. Práve manželstvo umožnilo Snofruovi získať trón. Bol pravdepodobne otcom faraóna Chufua.

Snofru dal postaviť viacero pyramíd. Celkovo použil väčší objem kamenia ako ktorýkoľvek iný faraón. V prvom rade dokončil Hunejovu pyramídu v Meidúme a premenil ju zo stupňovitej pyramídu na klasickú pyramídu. Na tom istom mieste potom dal vybudovať aj pyramídu pre seba. Neskôr dal vystavať ešte slávnu Lomenú pyramídu v Dahšúre a Červenú pyramídu na tom istom mieste. Je možné, že aj menšia pyramída v Seile neďaleko Mejdúmu bola postavená na jeho príkaz.

Na Palermskej doske sa nám zachovali záznamy z niekoľkých rokov jeho vlády. Vieme tak, že Snofru viedol vojenskú výpravu na Sinaj, aby bránil egyptské záujmy v tyrkysových lomoch, a výpravy do Núbie a Líbye. V nápise na doske sa uvádza, že faraón vyslal 40 lodí, aby priviezli cédrové drevo z Libanonu. Snofru začal aj s výstavbou lodí, časť ktorých použil pri obchode s inými krajinami a časť pri svojich vojenských ťaženiach.

Na Westcarovom papyruse pochádzajúcom z obdobia Strednej ríše máme zachytený príbeh z obdobia Snofruovej vlády. Záznam opisuje kráľovský život počas 4. dynastie a opisuje Snofrua ako veľkomyselného človeka, ktorý je schopný pristupovať aj k poddaným ako k seberovným. Neskoršia tradícia považovala Snofrua za spravodlivého, dobrého vládcu.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.