Choď na obsah Choď na menu

Chufuova pyramída

chufuova-pyramida.jpg

Chufuova pyramída v Gíze

 

STAVITEĽ: Chufu

MIESTO: Gíza, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 230,38 m

sklon steny 51°50´35´´

výška 146,50 m

Chufuova pyramída (Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd pri Gíze, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo siedmich divov sveta. Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou a Rachefovou pyramídou.

Opis

Chufuova pyramída je jedna z najviac preskúmaných stavieb sveta. Jej pôvodná kolmá výška po dokončení stavby činila 146,50 metra, čím do roku 1880 (dokončenie Kolínskeho dómu) bola najvyššou stavbou sveta. Dnešná výška 137,75 metra je bez asi 9 metrového pyramidiona. Dnešná dĺžka strán je zhruba totožná s pôvodnou a rovná sa priemerne 230,38 metra, čo je o 2 metre menej, než po ukončení. Je známe, že jednotlivé hrany pyramídy sú orientované podľa svetových strán.

Podložie pyramídy tvorí prirodzená skala. Pyramída je vybudovaná z lokálneho dostupné žltého numulitického vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec , dovezený z Tury a El-Maasary na druhom brehu Nílu oproti Abusiru. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. Každý kváder, vrátane obloženia, je individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto.

Vnútrajšok Veľkej pyramídy skrýva tri komory, ktoré zodpovedajú trom štádiám jej výstavby, lebo kráľ si zrejme želal mať neustále pripravenú hrobku.

Prvá „Podzemná komora“ je v skale asi 30 m pod základňou, a nie presne v jej strede; meria 14×8 m a vysoká je 3,5 m. Ostala nedokončená, rovnako ako druhá „Kráľovnina komora“ ktorá je v jadre pyramídy, presne pod vrcholom a asi 20 m nad základňou; má pôdorys 5,7 ×5,2 m, zalomenú povalu vo výške 6,7 m. Tretia je potom vlastná kráľova pohrebná komora, ktorá je na rozdiel od predošlých dokončená; jedine v nej sa našiel sarkofág. Vybudovaná je vo výške 42,3 m nad základňou a trochu južnejšie od osi pyramídy; východozápadným smerom meria 10,4 m, severojužným 5,2 m, na výšku 5,8 m. Obložená je bezchybne vyhladenými a dokonale k sebe priliehajúcimi žulovými kvádrami; jej povalu tvorí deväť monolitov ťažkých asi 400 ton. Nad povalou má päť odľahčujúcich komôr, ktoré sú dovedna vysoké 17 m, najvyššia sa končí sedlovitou strechou z obrovských kvádrov, ktoré rozvádzajú tlak zhruba milión ton kamennej masy, aby nepôsobil priamo na pohrebnú komoru.

velka-galeria-chufuovej-pyramidy.jpg

Veľká galéria

Všetky tri komory majú predsiene a sú vzájomne spojené chodbami alebo šachtami. Niektoré šachty v dolných komorách sú slepé a sčasti vytesané do uložených kvádrov iba dodatočne. Z kráľovej pohrebnej komory vedú dve takéto šachty na povrch pyramídy, kde vyúsťujú približne uprostred severnej a južnej steny. Ich pôvodný účel nepoznáme; rozhodne však slúžili na ventiláciu.

Pôvodný vchod je na severnej strane vo výške 25 m nad základňou a možno ho vidieť dierou, ktorá tam zostala po al-Mamúnových búracích baranoch. Dnes sa vstupuje do pyramídy iným vchodom, asi 15 m pod pôvodným, takmer v samom strede severnej strany.

Veľká galéria je jedinečné dielo aj v meradle takej jedinečnej stavby, ako je Veľká pyramída. Je 47 m dlhá, 8,5 m vysoká a stúpa v uhle 26 stupňov. Kvádre jej obloženia sú z vápenca a uložené na sebe v ôsmich vrstvách; pritom každá vyššia vrstva prečnieva o 5 – 6 cm ponad nižšiu.  Sarkofág je širší ako vchod do pohrebnej komory; uložili ho tam už počas stavby a ako sa zdá, od tých čias ním nik nepohol. Stojí v kúte pri západnom rohu, rovno na podlahe, dosť poškodený; vyzerá ako uliaty z kovu. Po človeku ktorý v ňom mal nájsť večný odpočinok, neostal ani prach.

chufuova-pyramida-diagram.jpg

Chufuova pyramída - 1 kráľova komora, 2 kráľovnina komora, 3 podzemná komora, 4 vstup do pyramídy, 5 zostupná chodba, 6 služobná šachta, 7 veľká galéria, 8 vzostupná chodba, 9 vetracie šachty, 10 horizontálna chodba, 11 zádušný chrám, 12 satelitné pyramídy, 13 jamy pre lode

Okolie

Výtvor státisícok rúk, akým je Veľká pyramída, obkľučovali stavby, ktoré neboli o nič menej namáhavé a nákladné. Herodotos, ktorý videl osemnásť metrov širokú cestu z vyhladených kvádrov, čo spájala zádušný a údolný chrám, ju nazval „dielom takmer rovnako veľkým, ako je sama pyramída“.

Zo stavieb v areáli Veľkej pyramídy sa zachovali dva komplexy: zvyšky zádušného chrámu a tri satelitné pyramídy. Chrám stál na východnej strane a jeho priečelie meralo 100 egyptských lakťov (52,5 m); postavený bol z turského vápenca, mal nádvorie s 38 štvorcovými žulovými stĺpmi, 12 rovnakých stĺpov stálo v predsieni pred neveľkou svätyňou. Pri jeho obidvoch stranách, vo vzdialenosti asi desať metrov, sa našli pri vykopávkach dva kamenné doky pre „slnečné lode“; tretí taký dok sa našiel po ľavej strane cesty k údolnému chrámu. Žiaľ, boli prázdne; vynahradil to však viacmenej náhodný nález dvoch ďalších roku  1954. V jednom z nich spočívala dokonale zachovaná loď: najstaršia loď sveta, takmer 36 m dlhá, vyrobená z cédrového dreva, loď dodnes schopná plavby! Po vytiahnutí a konzervovaní ju umiestnili v osobitne vybudovanom pavilóne vedľa pyramídy čítaj viac

satelitne-pyramidy--chufu.jpg

Satelitné pyramídy

Satelitné pyramídy stoja na východnej strane , hoci ináč sa stavali výhradne na južnej; náboženské predpisy museli očividne ustúpiť terénnym prekážkam. Sú tri a od severu na juh sa trocha zmenšujú: strana štvorcovej základne prvej pyramídy meria 49,5 m, druhej 49 m, tretej 46,9 m. Každá z nich mala ohradný múr, zádušnú kaplnku a pohrebnú komoru s predsieňou, do ktorej viedla kolmá šachta; pri prvej bol okrem toho dok pre „slnečný čln“. Podľa prevládajúceho názoru patrili Chufuovým manželkám, z ktorých prvá (hlavná) bola podľa zvyklostí u egyptských panovníkov asi jeho sestrou. Mená prvých dvoch nepoznáme; tretia sa volala Henutses a za 20. dynastie ju stotožnili s bohyňou Eset. Jej zádušnú kaplnku premenili potom v saiskej dobe na chrám, kde ju uctievali ako „Pani pyramíd“.

Veľká pyramída bola podľa starovekých správ ohradená 10 metrovým kamenným múrom; jeho stopy ukazujú, že bol vyše tri metre hrubý a že ju lemoval vo vzdialenosti 10,5m. Okolo nej sa rozprestierali v patričnom odstupe mastaby hodnostárov; takmer sto sa ich zachovalo na severnej strane, vyše desať na južnej, asi štyridsať na východnej. Dnes sú sčasti neprístupné, ale väčšina toho, čo sa v nich našlo, je vo vitrínach a depozitároch Egyptského múzea.

Zaujímavé nálezy

Meno kráľa Chufua na kvádri v odľahčovacej komore nad hrobkou v srdci pyramídy objavený v roku 1837. Napísal ho predák lámačov kameňa, aby sa vedelo, na ktorú stavbu patrí. Je v červenej farbe a krásne čitateľných hieroglyfoch.

chufu-pyramida-sarkofag.jpg

Sarkofág z pohrebnej komory kráľa

Fragment stély objavený Lauerom z roku 1946, ktorý potvrdzuje o čom sa napokon nikdy nepochybovalo, že táto pyramída patrila Chufuovi. Navyše je na ňom jej meno: Achtej Chufu, „Chufuovi patrí obzor“.

Stavba

Spôsob jej stavby je podobne ako pri mnohých iných egyptských pyramídach dodnes sporný. Podľa Herodota pyramídu za vlády Chufua stavalo 20 rokov asi 100 000 ľudí, čo sa dnes z viacerých dôvodov pokladá za nereálne. Štandardné vysvetlenie egyptológov je, že sa pyramída budovala pomocou rámp – asi troch obiehajúcich výstupných rámp a jednej zostupnej rampy, ktoré sa na konci stavby demontovali.

Podľa prof. Josepha Davidovitsa pyramída nepozostáva z vápenca, ale z umelých kvádrov z geopolymerického betónu s nálezom vlasov a s preukázateľne oveľa väčším obsahom vody ako vápenec. Výrobu takýchto kvádrov spomína aj Famine stéla (asi z obdobia 3. dynastie) z ostrova Sehel severne od Asuánu.

kral-chufu.jpg

Chufuova slonovinová soška

Chufu, druhý panovník 4. dynastie (asi 2575 - ? pred n. l.) starovekého Egypta. Vo všeobecnosti je považovaný za staviteľa Veľkej pyramídy v Gíze, jediného zo Siedmych divov sveta, ktorý dosiaľ stojí. V povedomí ľudstva žije väčšinou pod gréckym menom Cheops, ktoré mu dal v druhej knihe Dejín Herodotos. Manehto ho v Egyptských pamätihodnostiach nazýva Sufis a zoznamy kráľov uvádzajú jeho meno buď vo zvyčajnej forme Chufu, čo môžeme čítať aj ako Chufev, alebo v oficiálnom neskrátenom znení Chnumchufu.

Chufu bol synom kráľa Snofrua a kráľovnej Hetepheres. Na rozdiel od svojho otca vstúpil Chufu do ľudového podania ako krutý, bezohľadný vládca. Chufu mal niekoľko synov, z ktorých jeden, Džedefre, bol jeho priamym nástupcom. Mal aj niekoľko dcér, z ktorých jedna sa neskôr stala kráľovnou Hetepheres II.

Predpokladá sa, že Chufu nastúpil na trón krátko po dovŕšení 20 rokov a vládol asi 23 rokov – toľko mu pripisuje aj Turínsky papyrus. Iné zdroje z oveľa neskorších čias spomínajú podstatne dlhšiu vládu: Manehto udáva 65 a Herodotos 50 rokov.

čítaj viac

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.