Choď na obsah Choď na menu

Chabova pyramída

chabova-pyramida.jpg

Chabova pyramída, 

dnes z nej stoja už len 16 metrové zvyšky prvého stupňa

 

STAVITEĽ: Chaba (3. dynastia)

MIESTO: Záwijit el-Arján, Egypt

PYRAMÍDA

strana základne 84 m

sklon vrstvy jadra 68°

Znalostí o faraónovi Chabovi máme málo. Poznáme ho len na základe nápisov z jeho čias, v ktorých sa vyskytuje len jeho meno. Neskoršie záznamy sa o ňom nezmieňujú. Pravdepodobne nastúpil na trón po krátkej vláde Sechemcheta v roku 2605 pred n. l. a zomrel v roku 2599 pred n. l., kedy už na trón nastúpil Hunej. Svoju hrobku si z neznámych príčin presunul zo Sakkary severnejšie do Záwijit el-Arján v Egypte, ktorý je v súčasnosti súčasťou uzavretého vojenského objektu, čo znemožňuje hlbší výskum tejto lokality.

Výskum

Na výskume pyramídy sa podieľali dve archeologické skupiny, ešte pred Prvou svetovou vojnou. Na prelome storočí to bol Alesandro Barsantia blízko pred začiatkom Prvej svetovej vojny Američan George Andrew Reisner(1867-1942). Jeho expedícia v mastabe pomenovanej Z-500 objavila osem alabastrových nádob s Chabovým menom, čo nepriamo potvrdilo majiteľa tejto pyramídy. Egyptológovia ju zvyknú nazývať Vrstevnatá pyramída, avšak okolití obyvatelia el-Haram el-Meduwara ("guľatá pyramída").

Opis

Koncepčne je podobná Sechemchetovej pyramíde. Mala byť päť až sedem stupňová so sklonom 68°, so stranami 84 x 84 metrov a výškou 112 metrov, no zostala nedokončenou. Dnes z nej stoja už len 16 metrové zvyšky prvého stupňa, na základe ktorých sa usudzuje, že bola taktiež stavaná metódou dovnútra sklonených vrstiev (odtiaľ pochádza i jej pomenovanie). V okolí nebolo objavené biele vápencové obloženie, okrem nepálených tehál, ktoré Reisner pokladal za zvyšky obkladu. V skutočnosti sú skôr pozostatkami z rampy, ktorú stavitelia nestihli rozobrať.

Vnútorné priestory tiež pripomínajú Sechemchetovu hrobku. Vchod sa nachádza neďaleko severovýchodného rohu pyramídy. Schodmi vedie k horizontálnej šachte orientovanej severojužným smerom, z ktorej vychádza 32 miestností. Samotná komora je bez sarkofágu. Nachádza sa v strede štvorcovej základne a vedie k nej úzka chodba.

Okolie

Okolie pyramídy pôsobí tiež neznámo. Viac svetla by do toho vniesli výskumy celej oblasti, v ktorej sa nachádza ešte jedna bližšia neznáma pyramída, prisudzovaná Nebkovi, ktorý bol však prvým panovníkom III. dynastie, pred Džoserom. Tým pádom v žiadnom prípade nemohol mať pyramídu. Pravdepodobnejšie je však, že mohla patriť faraónovi IV. dynastie Bakareovi.

Chaba bol faraónom 3. dynastie starovekého Egypta. Predpokladá sa, že na trón nastúpil po Horovi Sechemchetovi (Džoser-Tetim) a vládol pomerne krátko, v rokoch 2603 – 2599 pred n. l., aj keď tento časový údaj je do veľkej miery hypotetický a zakladá sa na niekoľkých málo záznamoch, ktoré o tomto kráľovi máme. Meno faraóna sa spája so stupňovitou Vrstvenou pyramídou v Záwíja al-Arján 4 km južne od Gízy. Táto nedokončená pyramída má všetky stavebné prvky typické pre 3. dynastiu a pravdepodobne by po dokončení dosahovala výšku 42 – 45 metrov. Nenašli sa žiadne nápisy, ktoré by pripisovali stavbu priamo Chabovi, ale v neďalekej mastabe Z-500 sa našlo niekoľko alabastrových nádob s faraónovým menom. Podľa jednej teórie by Chaba mohlo byť Horovo meno posledného faraóna 3. dynastie, Huneja, teda že dvaja faráoni sú jednou a tou istou osobou.

zdroj: kniha ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), kniha PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.