Choď na obsah Choď na menu

Kráľovná Hatšepsut

hatsepsut.jpg

Kráľovná Hatšepsut

Hatšepsut egyptská kráľovná 18. dynastie (asi 1479 - 1457 pred n. l.), stavebníčka chrámu v Dér el-Bahrí. Bola vládnucou kráľovnou, to znamená nie iba kráľovou manželkou, a pretože so ženou na čele štátu vtedajšie ustanovenia nerátali, titulovala sa oficiálne ako „kráľ“, hovorila o sebe v mužskom rode a dávala sa zobrazovať s panovníckou „božskou bradou“.

Na trón nastúpila po kráľovi Thutmosem II., ale nie je celkom jasné, za akých okolností. Podľa prevládajúceho názoru egyptológov bola jeho manželkou (a zároveň sestrou) a vlády sa ujala preto, že s ním nemala mužského potomka. Súčasne však uplatnil nárok na trón syn jednej z vedľajších manželiek či háremových dám Thutmoseho II., ktorý sa volal takisto Thutmose (III.). Hatšepsut bola však úspešnejšia. Svoj nárok si vymohla argumentom, že má oveľa lepší pôvod, a tento pôvod si ešte vylepšila. S pomocou kňazov boha Amona dokázala, že jej skutočným otcom bol sám najvyšší boh Amon.

Mladý Thutmose sa napriek tomu nevzdal a zaobstaral si rovnako závažný argument. Spor sa skončil napokon tým, že ju uznal počas svojej neplnoletosti za regentku a ona jeho za svojho spoluvládcu. Tento stav sa pretiahol na 22 rokov, čiže do Hatšepsutinej smrti. Keď sa stal potom Thutmose III. vládnucim kráľom, rozkázal z hnevu za dlhé čakanie odstrániť jej meno zo všetkých nápisov. Jeho kamenári to však dôsledne nevykonali a tak sa teda na mnohých miestach zachovalo (aj s trónnym menom Maatkare) a s ním aj pamiatka na jej vládu. Po grécky sa Hatšepsut volala Amessis alebo Amensis.

Vláda kráľovnej Hatšepsut nebola pre Egypt nešťastná: predovšetkým preto, že neviedla vojny. Zmierila sa so stratou vzdialených okrajových oblastí, ktorých udržiavanie pod egyptskou nadvládou vyčerpávalo sily Thutmoseho II. Pokiaľ vieme, vyslala len jednu vojenskú výpravu na zabezpečenie južných hraníc Egypta v Núbii. O to horlivejšie sa venovala vnútornému rozvoju krajiny.

hatsepsutin-chram.jpg

Zádušný chrám v Dér el-Bahrí

Keďže si za hlavného poradcu nevybrala vojaka, ale architekta (volal sa Senenmut a bol pre ňu pravdepodobne viac ako obyčajným dvorským hodnostárom), zamerala sa predovšetkým na stavebnú činnosť. Dala s veľkými nákladmi dokončiť obnovu miest a chrámov zničených za dlhej okupácie krajiny ázijskými Hyksósmi, podporovala budovanie zavlažovacích zariadení, ťažbu v baniach a lomoch, rozvoj kovovýroby. Významne sa pričinila aj o výstavbu a výzdobu hlavného mesta Wasetu (Téb).

V zahraničných stykoch sa Hatšepsut správala podľa zásady, že s blízkymi i s ďalekými krajinami je lepšie obchodovať než viesť vojny. Zachovali sa doklady o niekoľkých veľkých obchodných výpravách, čo zorganizovala , najmä do Puntu (v dnešnom Somálsku) a na Krétu.

Najvýznamnejšie pamiatky na Hatšepsutinu vládu sú na pôde starého Wasetu. V Amonovom chráme v Karnaku ich predstavuje krásne zachovaný ôsmy pylón, ktorého stavbu začal už Thutmose II., ďalej východná časť chrámu a jeho vonkajší (tretí) ohradný múr, kaplnka pri chráme boha Montua a iné. Hlavne to však boli štyri obelisky z asuánskej ružovej žuly za štvrtým pylónom, z ktorých jeden tam dodnes stojí a je so svojimi 29,5 metrami najvyšší v Egypte. Prvenstvo si však zachováva zádušný chrám v Dér el-Bahrí na západnom brehu Nílu oproti Karnaku.

obelisk-hatsepsut-v-karnaku.jpg

Obelisk z asuánskej ružovej žuly

Architekt Senenmut ho vybudoval na troch obrovských umelých terasách. Z prvej na druhú vedie rampa, ktorá má po stranách krytú stĺpovú sieň s dvakrát 22 stĺpmi, z druhej na tretiu vedie ďalšia rampa s podobnou sienou, ale s dvakrát 44 stĺpmi, tretiu terasu lemuje dvojitá kolonáda s 84 stĺpmi. Na západnej strane prilieha k chrámu kaplnka bohyne Hathor s 24 stĺpmi, na východnej kaplnke boha Anupa s 12 stĺpmi a otvorený Slnečný chrám boha Re-Horechteja s mohutným podstavcom pre obelisk. Chrámový areál obkolesoval ohradný múr s ďalšími stĺporadiami a rampami, do vstupnej brány sa vchádzalo alejou sfíng.

Svoje stavby dala Hatšepsut bohato vyzdobiť sochami a farebnými reliéfmi ; okrem toho novými architektonickými a výtvarnými prvkami, spomedzi ktorých sú azda najvýznamnejšie stĺpy s hlavicami v podobe bohyne Hathor. Jej sôch sa zachovalo pomerne málo, lebo z najväčšej časti padli za obeť pomste Thutmoseho III.

Hatšepsutinu hrobku objavil na sklonku 19. storočia americký archeológ Th. M. Davis v Údolí kráľov. Má zo všetkých tamojších hrobiek najdlhšiu vstupnú chodbu (vyše 200 m) a je zo všetkých najhlbšia. Vylúpili ju síce už v staroveku, ale našiel sa v nej Hatšepsutin sarkofág a vedľa neho sarkofág jej otca Thutmoseho I. 

zdroj: Bohovia a králi starého Egypta, Vojtech Zamarovský

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.