Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Tutanchamon

tutanchamon-maska.jpg

Tutanchamovová pohrebná maska

Tutanchamon – kráľ 18. dynastie (asi 1347 – 1339 pred n. l.), prvý a najstarší egyptský panovník, ktorého nevylúpenú hrobku objavili archeológovia. „Podľa toho čo sa nám podarilo dodnes zistiť môžeme s istotou povedať, že jedinou pozoruhodnosťou v jeho živote bolo, že zomrel a bol pochovaný“, povedal objaviteľ jeho hrobky Angličan Howard Carter roku 1923. Mal pravdu a má ju dodnes, hoci sme sa práve vďaka nemu dozvedeli o tomto kráľovi mnoho ďalšieho. Bol skutočne jedným z najmenších na veľkom tróne Egypta. Oficiálne zoznamy kráľov jeho meno vôbec neuvádzali, nezmienil sa o ňom Manehto v Egyptských pamätihodnostiach. Nebyť objavenia jeho hrobky, preplnenej neuveriteľnými pokladmi, bol by zapadol v dejinách Egypta.

Na trón nastúpil Tutanchamon pravdepodobne, keď mal deväť rokov, a posedel si na ňom takisto asi deväť rokov. Ťažko povedať že vládol, lebo skutočným vládcom bol dvorný hodnostár Aje.  Kráľom sa Tutanchamon stal po Smenchkarem, ktorý zomrel za podozrivých okolností po necelých troch rokoch vlády. Smenchkareho predchodcom bol „kacírsky kráľ“ Achnaton (Amenhotep IV), ktorého smrť ostala takisto neobjasnená. Dnes sa väčšinou predpokladá že obidvaja títo králi padli za obeť sprisahaniu, ktoré proti nim zorganizovali kňazi boha Amona: Achnaton preto, že zrušil kult Amona i ostatných bohov a nahradil ho kultom jediného boha Atona (Slnečnej gule), Smenchkare zas asi preto, že dosť horlivo neobnovil Amonov kult. Niet pochýb že v podstate išlo o mocenský boj medzi kráľom a Amonovým kňazstvom, ktoré pomocou svojich prívržencov na kráľovom dvore napokon zvíťazilo. Tutanchamon sa teda stal kráľom za podmienok keď už pre svoj mladý vek musel byť bábkou v rukách Amonových kňazov a ich stúpencov. Prejavilo sa to tým, že si zmenil pôvodné meno Tutanchaton (Mocný je život Atonov) na Tutanchamon; súčasne zmenil aj meno svojej manželke Anchesenpaaton, s ktorou sa oženil už asi ako šesťročný, na ortodoxne znejúce Anchesenamon. Trónnym menom sa volal Nebcheprure, ktoré sa uvádza aj v dokumentoch.

 tutanchamonova-hrobka.jpg

Pohrebná komora v hrobke Tutanchamona

Pri príležitosti korunovácie dal postaviť v Amonovom hlavnom chráme sochu, ktorá ho zobrazovala, ako prijíma Amonovu ochranu. Okrem týchto viac-menej symbolických prejavov podradnosti opustil Achnatonove sídelné mesto Achetaton, kde sa narodil, a presídlil do starého hlavného mesta Wasetu (Téb), ktorého ochranným bohom bol boh Amon.

V Tébach sa Tutanchamon presťahoval s celým svojím dvorom i s manželkou a háremom do kráľovského paláca (na mieste dnešnej Malkaty), ktorý založil kráľ Amenhotep III.

Amonovým kňazom takýto panovník vyhovoval, a jeho predčasná smrť ich nepochybne prekvapila. Ani Tutanchamon s ňou tak skoro nerátal: práce na jeho hrobke boli na samom začiatku, hrobovú výbavu nemal ešte ani zďaleka prichystanú. Museli ho preto pochovať do neveľmi dôstojnej hrobky, malej a náležite nezdobnej, s narýchlo pozháňanou hrobovou výbavou, doplnenou zo zvyškov výbavy po iných kráľoch. A práve táto hrobka, najmenšia a najchudobnejšia v celom Údolí kráľov, fascinovala svojim bohatstvom svet. Tutanchamonov pohreb bol ako každý pohreb vládnuceho kráľa štátnou záležitosťou. Postaral sa oň Aje nástupca a budúci panovník ríše.

História objavenia Tutanchamonovej hrobky

K pátraniu po Tutanchamonovej hrobke priviedli Howarda Cartera drobné nálezy z jeho hrobovej výbavy roztrúsené v piesku v Údolí kráľov, ktoré lupiči v staroveku postrácali. (hrobka už bola v staroveku raz neúspešne vykradnutá). Neobjavil ju teda náhodou, ale pomerne presne si vypočítal miesto, kde by sa hrobka mohla nachádzať. Získal pre jej hľadanie lorda Carnarvona a na jeseň 1917 sa s ním pustil do práce, a to práve tam, kde ju po päťročných márnych sondách a výkopoch naozaj našiel.

tutanchamonova-socha-v-karnaku.jpg

Tutanchamon s korunou boha Amona v Karnaku

4. novembra 1922 narazili jeho robotníci na kamenný schod, 5. novembra videl, že odkrýva schodisko a 24. novembra stál pred múrom s Tutanchamonovými pečaťami, 25. novembra sa prebúral do predsiene hrobovej komory a zazrel veci, nad ktorými sa mu zatajil dych, „...veci také nádherné, že prevyšovali všetko, v čo dúfal“. Päť rokov trvalo, kým sa nakreslili situačné plány všetkých nálezov, kým sa všetky predmety vyfotografovali zinventarizovali, nakonzervovali. Kráľovskú múmiu odkryl až koncom októbra 1925, posledný predmet opustil hrobku 30. novembra 1927.

Výskum hrobky bol neobyčajne ťažký a zložitý. „Tutanchamonov poklad“ pozostáva z niekoľko tisíc exemplárov a v Egyptskom múzeu v Káhire zapĺňa dovedna 12 miestností. Tvoria ho tróny a kreslá, vojnové vozy, postele, ozdobné skrinky, rúcha, sochy, vázy, šperky, amulety, hračky, toaletné potreby, magické a úžitkové predmety.

Ostatné umelecké pamiatky z Tutanchamonových čias sú v porovnaní s pokladmi z jeho hrobky vcelku druhoradé. Výnimku tvoria azda len dve jeho sochy: jedna s korunou boha Amona, ktorá stojí zrekonštruovaná v Karnaku, a druhá o ktorú sa delí Louvre s Metropolitným múzeom (podstatná časť tejto sochy či dvojsochy je v Paríži, Tutanchamonova hlava v New Yorku). 

zdroj: Bohovia a králi starého Egypta, Vojtech Zamarovský

2e35435bae78727986945f3b36449bcc.jpg

Rekonštrukcia Tutanchamonovej hrobky v čase objavenia

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.