Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Thutmose IV.

kral-thutmose-iv..jpg

Kráľ Thutmose IV. s matkou

Thutmose IV. kráľ 18. dynastie (cca 1397 - 1387 pred n. l.) v starovekom Egypte. Nastúpil na trón po Amenhotepovi II., synovi Thutmoseho III., hoci nebol legitímnym kráľovským potomkom. O jeho matke vieme len toľko, že bola jednou zo žien kráľovského háremu, a o jeho ceste k moci iba to, čo sám oznámil na jednom zo svojich nápisov. Kráľom sa však stal, podobne ako Thutmose III., vďaka božskému zásahu.

Kráľom vďaka Sfinge

Keď bol ešte mladý („krásny ako vychádzajúce Slnko“), bavil sa poľovačkou na levy v okolí dnešnej Gízy, a aby doprial svojim sprievodcom odpočinok, zastavil sa pri pieskom zaviatej soche boha Horemacheta (Hora v krajine svetla), čiže pri Veľkej sfinge.

 „ V okamihu keď Slnko dosiahlo najvyšší bod, premohol ho spánok a v ňom zistil, že ten vznešený boh s ním hovorí svojimi vlastnými ústami... Pozri sa na mňa, syn môj Thutmose! Som tvoj otec a chcem ti dať kráľovstvo na zemi. Budeš nosiť bielu korunu (Horného Egypta) i červenú korunu (Dolného Egypta) na tróne boha Zeme Geba. Tvoje bude všetko, čo rodia Obidve krajiny, tvoje budú poplatky zo všetkých cudzích krajín. pozri  sa, necítim sa dobre, bolí ma celé telo, gniavi ma piesok púšte, na ktorom som kedysi ležal. Čakal som na teba, aby si vykonal, po čom túžim.“

Thutmose pochopil význam reči boha, ktorý bol „živým obrazom“ jeho dávneho predchodcu Rachefa, a dal ho vykopať z piesku. Boh potom svoj sľub splnil. Takto to aspoň stojí, s množstvom ďalších podrobností a v krásnych hieroglyfoch, na žulovej stéle, ktorú dal Thutmose IV. postaviť hneď v prvom roku svojej vlády medzi laby Veľkej sfingy. Škoda, že práve tá časť, kde sa opisuje, ako boh svoj sľub konkrétne splnil, sa nezachovala.

thutmose-iv--2-.jpg

Žulová stéla, ktorú dal Thutmose IV. postaviť v prvom roku svojej vládymedzi laby Veľkej Sfingy

Ako panovník ostal však Thutmose IV. v tieni svojho predchádzajúceho menovca. Mal sa čo oháňať, aby udržal pohromade zdedenú ríšu, a svoju politiku orientoval skôr defenzívne. Navyše musel čeliť oslobodzovacím snahám v podmanených krajinách Ázie i silnejšiemu tlaku Chetitov na severných hraniciach; mal nepochybne problémy aj v samom Egypte. Spoliehal sa na armádu, no väčšmi ako predchádzajúci králi aj na diplomaciu. Vyvinul značné úsilie, aby dosiahol spojenectvo s Mitanncami, ktorí boli tradičnými nepriateľmi Chetitov.

Thutmose IV. (trónnym menom Mencheprure, po grécky Tutmosis) bol podľa všetkých správ, čo o ňom máme, panovníkom veľkého formátu. Svoje zámery nestačil však uskutočniť; zomrel po necelých ôsmich, možno desiatich rokov vlády. Zdá sa, že nedokončil ani väčšinu stavieb, ktorými chcel zvýšiť lesk svojho sídelného mesta Wasetu (Téb).

Hrobka

Pochovať sa dal Thutmose IV. v Údolí kráľov a pre svoju hrobku si vybral svah nad jeho najvzdialenejším juhovýchodným výbežkom. Dal si ju postaviť, či skôr vytesať, v podobnej koncepcii ako jeho predchodca Amenhotep II. Má desať miestností, bohato vyzdobených polychrómovanými reliéfmi; na stenách hlavnej siene, podopretej šiestimi piliermi, je vyše 700 postav rozličných bohov. Vo výklenku za pilierovou sieňou stojí dodnes Thutmoseho obrovský červenohnedý sarkofág s pozlátenými reliéfmi. Jeho múmiu i s rakvou dali odniesť „kňazský králi“ 21. dynastie z obavy pred lupičmi do tajného úkrytu v hrobke Amenhotepa II., kde ju objavil roku 1898 francúzsky egyptológ V. Loret.

Múmia Thutmoseho IV. je dnes v Egyptskom múzeu v Káhire; tam je aj jeho rakva a zachovaná časť hrobovej výbavy, medzi ktorou vyniká najmä umelecký vyzbrojený vojnový voz. Bezpečne identifikovaných sôch Thutmoseho IV. sa zachovalo málo. Medzi najznámejšie patrí neveľká žulová socha v Egyptskom múzeu v Káhire, ktorá ho zobrazuje s matkou, a bronzová kľačiaca socha v Britskom múzeu v Londýne.

zdroj: kniha BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA (Vojtech Zamarovský)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.