Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Thutmose III.

kral-thutmose-iii.jpg

Socha Thutmose III. v Egyptskom múzeu v Káhire

Thutmose III. kráľ 18. dynastie (cca 1479 - 1424 pred n. l.), najväčší dobyvateľ v dejinách Egypta. Bol spomedzi kráľov tohto mena najvýznamnejší a podľa historikov, čo zamieňajú panovnícku slávu s dobyvateľskými úspechmi, dokonca zo všetkých egyptských kráľov najväčší.

Thutmose III. bol kráľom 54 rokov, z toho 32 rokov vládol samostatne (po Hatšepsutinej smrti). Trónnym menom sa volal Mencheperre, čo neskorší grécki autori prepisovali Mefres alebo Misaris.

Na trón sa dostal s veľkými ťažkosťami a veľa nechýbalo, aby sa naň vôbec dostal. Nemal totiž správny dynastický pôvod: bol síce synom Thutmoseho II.  avšak len nelegitímnym (jednej z jeho vedľajších manželiek). Navyše bol v čase otcovej smrti ešte neplnoletý. Vlády sa preto chopila jeho nevlastná matka a zároveň teta Hatšepsut.

Hatšepsut ho uznala za spoluvládcu a on ju uznal do dosiahnutia plnoletosti za regentku. Hatšepsut sa však vlády do smrti nevzdala, a tak Thutmose III. musel čakať 22 rokov, kým sa stal plnoprávnym kráľom. Pomstil sa jej za to tým, že rozkázal odstrániť jej meno zo všetkých nápisov a porozbíjať jej sochy. Našťastie to jeho podriadení dôsledne nevykonali a sám si splnenie svojho rozkazu nepreveril. Čo však urobil celkom dôsledne, bol obrat v Hatšepsutinej zahraničnej politike, ktorý znamenal návrat k tradičným vojnovým výbojom.

Výboje začal Thutmose III. hneď po prvom roku samostatnej vlády. Hatšepsut neviedla vojny a jej predchodca Thutmose II., ich viedol neúspešne. Za ich vlády stratil Egypt väčšinu ázijských krajín, ktoré dobyl Thutmose I., a navyše veľkú časť Núbie. Nemalo to síce nijaké viditeľné dôsledky ani pre kráľovsky dvor a pre ľudové masy, ale prestíž Egypta ako veľmoc tým veľmi poklesla. Horšie však bolo, že v Ázii sa vytvorila mocná koalícia drobných štátov na čele s vládcom v mohutne opevnenom Kadeši (dnešnom Tell Nebí Mende neďaleko Homsa v Sýrii) a že na brehoch Eufratu neobyčajne zosilnela ríša Mitanncov, Tento vývin znamenal pre Egypt vážne nebezpečenstvo, prinajmenej potenciálne, a tak sa Thutmose III. rozhodol odvrátiť ho.

Vypravil sa preto najprv proti Kadešu. V niekoľkých bitkách premohol vojská jej spojencov a postúpil až k mestu Joppe (dnešnej Jaffe pri Tel Avive), ktoré dobyl podobnou ľsťou ako Gréci Tróju (ibaže na rozdiel od Grékov sa tam vojaci jeho vojvodcu Džehuteja nedostali schovaní v koni, ale vo veľkých hlinených nádobách). Po siedmych mesiacoch obliehania dobyl i silne opevnené mesto Megiddo na juhozápad od Genezaretského jazera. Po prekonaní týchto prekážok zamieril na sever.

kral-thutmose-iii--1-.jpg

Granitová socha označená medzi labami kartušou kráľa Thutmoseho III. 

Podmanil si prístavné mestá vo Fenícii, dobyl Chalpu (Aleppo) a pevnosť Karchemiš nad Eufratom. Široká rieka ho nezastavila. Na lodiach, ktoré si dal po suchu dopraviť z Džebela (Bybla), ju prekročil a podrobil si rozsiahle pohraničné oblasti ríše Mitanncov. Všetky dobyté územia i mestá vyplienil a začlenil do egyptskej ríše. Na nápisoch hovorí o „nesmiernej koristi“ v zlate, striebre, dobytku, koňoch atď., a najmä o „živých zajatcoch“, ktorých zotročil a odviedol na nútené práce do Egypta.

Na svoje víťazstvá v Ázii potreboval Thutmose III. dovedna sedemnásť rokov, resp. 17 vojnových výprav, lebo v jeho časoch sa vojny viedli len v lete, keď sa mohlo vojsko ľahšie zásobovať z miestnych zdrojov. Medzi jednotlivými výpravami na východ podnikol Thutmose III. niekoľko výprav na juh, ktorými si podrobil Núbiu až po štvrtý katarakt, čiže po vtedajšiu Napatu a dnešné Meroe V Sudáne.

Jeho vojvodcovia posunuli zatiaľ hranice egyptskej moci ďaleko na západ za Líbyu a s pomocou fenického loďstva ovládli južné pobrežie Cypru. Nijaký skorší ani neskorší egyptský kráľ nevládol ríši s takou veľkou rozlohou; Egypt bol za jeho vlády skutočnou superveľmocou.

Thutmose III. sa však nezapísal do dejín len vojnovými výbojmi a organizačnými reformami, ktoré napokon už dávno odvial čas, ale aj dačím trvalejším: veľkolepými stavbami. Ich pozostatky nájdeme na mnohých miestach Egypta; najviac v hlavnom meste Wasete (Téb). Venoval výstavbe chrámu boha Amona v Karnaku viac úsilia ako všetci jeho predchodcovia dovedna. Dodnes tam stojí časť jeho šiesteho pylónu s „geografickými textami“ i zvyšky siedmeho s jeho štyrmi kolosálnymi sochami, zachovali sa tam aj trosky jeho „sviatočnej dvorany“ obklopenej desiatkami miestností a vyzdobenej vyše päťdesiatimi stĺpmi.

kral-thutmose-iii--2-.jpg

Chrám Thutmoseho III. v Karnackom komplexe

V Dér el-Bahrí, na ľavom brehu Nílu oproti Karnaku, sú pozostatky jeho zádušného chrámu so stopami po viac ako stovke stĺpov. Trosky chrámov, ktoré založil, sú tiež v Abyde (Abdžu) a Kufre (Gebtu), v Dendere (Iunete), Kóm Ombe (Nebejete) a inde. Najjužnejší z týchto chrámov, mimochodom v pomerne dobrom stave, je až za obratníkom Raka v núbijskej Amáde.

Okrem architektonických pamiatok a výtvarných diel spojených s architektúrou pripomína Thutmoseho III. množstvo vynikajúcich sôch, a to z najrozličnejších materiálov a najrozličnejších rozmerov. Medzi najlepšie patrí nadživotná bridlicová socha v Egyptskom múzeu v Káhire, nadživotná žulová socha v Egyptskom múzeu v Turíne a menšia bridlicová socha v Metropolitnom múzeu v New Yorku.

Pre množstvo drobných výtvarných diel z jeho čias je charakteristický nález francúzskeho archeológa G. Legraina v skrýši pri siedmom pylóne Amonovho chrámu v Karnaku: vyše 15 000 sošiek a plastík zo žuly, kremenca, alabastru a hlavne z bronzu.

Hrobka

Pochovať sa dal v najjužnejšom výbežku Údolia kráľov, a to v neveľmi hlbokej hrobke so zložitým pôdorysom, ktorú objavil roku 1898 francúzsky egyptológ V. Loret. Našli sa v nej dva sarkofágy, ktoré sú tam dodnes; jej steny krášlia polychrómované reliéfy, medzi ktorými vynikajú texty z Knihy mŕtvych. Zachovala sa aj jeho múmia; podarilo sa ju zachrániť z rúk novodobých lupičov súčasne s múmiami viacerých iných kráľov zásluhou G. Maspera. Dnes je aj s rakvou jeho hrobovej výbavy v  Egyptskom múzeu v Káhire.

zdroj: kniha BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA (Vojtech Zamarovský)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.