Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Thutmose I.

kral-thutmose-i..jpeg

Thutmose I. kráľ 18. dynastie (cca 1496 - 1483 pred n. l.) v starovekom Egypte, zakladateľ pohrebiska v Údolí kráľov. Po svojom otcovi Amenhotepovi I. zdedil skonsolidovanú ríšu, ktorá sa už spamätala z vyše storočnej okupácie ázijskými Hyksósmi i z oslobodzovacích bojov za predchádzajúcich kráľov Ahmoseho I. a Kamoseho.

Pevné zázemie mu umožnilo, aby obnovil tradíciu dobyvateľských vojen, ktoré viedli takmer všetci egyptský králi, keď nato mali prostriedky. Najprv „rozšíril hranice“ (ako znie jeho formulácia) na juh dostal sa až k tretiemu nílskemu kataraktu, kde dal postaviť pevnosť. Potom sa vypravil na východ proti „ázijským psom“ (čo je opäť jeho formulácia) a po dobytí rozsiahlych oblastí Palestíny a Fenície prekročil Eufrat. Prenikol so svojimi vojskami ďalej než hociktorý kráľ pred ním a získal obrovskú korisť; doviedol do Egypta desaťtisíce zajatcov, ktorých zotročil. Dobyté územia si však pevne nepodriadil a posádky, čo tam zanechal, museli stále potláčať vzbury podmanených kmeňov. Na sklonku jeho vlády stála bezmála celá Núbia a Sýria v ohni povstania.

Trónnym menom sa Thutmose I. volal Aacheperkare; neskorší grécki autori ho volali Tetmosis. Sídlil v hlavnom meste Wasete (Tébach), ktoré veľkoryso okrášlil najmä chrámovými stavbami čo dnes dosvedčujú ich pozostatky. V Karnaku patrí medzi ne predovšetkým dnešný štvrtý pylón Amonovho chrámu, a o niečo menší piaty pylón; ďalej dva mohutné ohradné múry okolo chrámového areálu, dva kolosálne stĺpy a jeden z dvoch tamojších obeliskov. V Medinet Habu (na ľavom brehu Nílu proti Luxoru) ich predstavujú hlavne stavby v zádušnom chráme, ktorý založil Amenhotep I.

Zakladateľ pohrebiska v Údolí kráľov

Thutmose I. bol prvý egyptský panovník, čo sa dal pochovať v slávnom Údolí kráľov v Západnom Wasete. (Hrobku si tam dal vytesať do skaly už jeho otec Amenhotep I., ostala však nedokončená). Na večný odpočinok si vybral jeden z najzápadnejších kútov pod juhovýchodným svahom a zariadil, aby sa miesto jeho hrobky čo najprísnejšie utajilo.

Hrobka je pomerne jednoduchá. Okrem vstupnej chodby a predsiene ma iba oválnu hrobovú komoru, v ktorej dnes stojí sarkofág z červeného pieskovca. Presakujúca voda jej polychrómované reliéfy takmer zničila. Vstup do nej je neľahký, nebezpečný a už v dávnejšie zakázaný.

Hrobku Thutmoseho I. objavil koncom minulého storočia Američan Th. M. Davis. Múmiu v nej nenašiel, lebo králi 21. dynastie ju dali odniesť do tajného úkrytu v neďalekom Dér el-Bahrí, aby ju zachránili pred lupičmi. Tam ju potom objavili (spolu s ďalšími múmiami) roku 1875 novovekí potomci týchto lupičov, avšak riaditeľovi Egyptského múzea G. Masperovi sa ju podarilo po dramatickom pátraní z ich rúk dostať a roku 1881 dopraviť do Káhiry, kde už ostala. V zbierkach Egyptského múzea je vystavená aj jeho krásne vyzdobená rakva, v ktorej múmia spočívala.

Spomedzi vyobrazení Thutmoseho I. sú dosnes na pôvodnom mieste reliéfy, ktoré dala vyhotoviť jeho neskoršia nástupníčka Hatšepsut v zádušnej kaplnke a v hlavnej svätyni svojho chrámu v Dél el-Bahrí.

zdroj: kniha BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA (Vojtech Zamarovský)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.