Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Teti

29. 8. 2013

Teti zakladateľ a prvý kráľ 6. dynastie v starovekom Egypte, stavebník jednej z pyramíd pri Sakkare. Nastúpil na trón po Venisovi, poslednom kráľovi 5. dynastie, ale za akých okolností, to sa nepodarilo vypátrať. Archeologické doklady nenasvedčujú, že by medzi 5. a 6. dynastiou bol dajaký výraznejší predel, a je možné, že Manehto ich vo svojich Egyptských pamätihodnostiach rozdelil iba formálne podľa výpiskov z tohto diela, kde sa po grécky volá Otoes, sídlil v Mennefere (Memfise) a vládol vraj 30 rokov, čo sa zdá prehnané. Iné pramene uvádzajú len jeho meno, o jeho činoch nie je v nich nič. Naproti tomu vieme o niektorých jeho hodnostároch, najmä o kňazovi jeho pyramídy Mererukovi a o neskoršom dozorcovi nad kňazmi jeho pyramídy Kagemmim, ktorí si dali neďaleko jeho pyramídy postaviť skvelé vyzdobené hrobky. Pomery za jeho vlády museli byť dosť neutešené. Usudzujeme to hlavne z výpisku Julia Africana z Manehtovho spisu, podľa ktorého bol Teti, kráľ a boh „zavraždený svojou telesnou strážou“. Aj jeho nástupca Veserkare zmizol krátko po nástupe na trón takmer bez stopy.

TETIHO PYRAMÍDA

tetiho-pyramida.jpg
zvyšky Tetiho pyramídy

Tetiho pyramída stojí na zvýšenom mieste na pyramídovom poli pohrebiska pri dedine Sakkára v Egypte. Pyramídu postavil faraón Teti okolo (2323–2291 pred n. l.) zakladateľ 6. dynastie, možno zať posledného panovníka 5. dynastie Venisa.

Pyramída je veľmi poškodená ťažbou kameňa, rovnako ako celý komplex. Má päťstupňové jadro z menších vápencových kvádrov a kamennej sute. Obklad bol z jemného vápenca, ktorý je dnes možné nájsť už len na východnej stene pyramídy. Subštruktúra vychádza zo systému chodieb, ktorý bol použitý pri Džedkareho a Venisovej pyramíde, a veľmi sa od neho neodlišuje, je len trochu zväčšená. Zo severu sa vstupuje zostupnou chodbou do malej predsiene, vyrovná sa a pokračuje vodorovne pod pyramídou do stredu základne, kde vchádza do predsiene. Tá na západ pokračuje do pohrebnej komory a na východ do serdabu s tromi výklenkami. Komora a predsieň máju spoločný sedlový strop z mohutných vápencových blokov, ktoré sú kladené v troch vrstvách. Vonku pred pyramídou zastrešovala vstup v podlahe do podzemnej chodby severná kaplnka. Steny predsiene a komory zdobia poškodené Texty pyramíd, strop reliéf hviezdneho neba. Čadičový sarkofág stál pri západnej stene. Pred ním bola jama pre kanopy mŕtveho, ktorá bola rovnako prázdna ako sarkofág. Priestory boli vykradnuté už v staroveku a nenašli sa žiadne stopy po pohrebnej výbave.

Areál pyramídy bol obohnaný masívnym múrom z vápencových blokov. Zádušný chrám, tak isto ako samotná pyramída, nadväzoval na dispozíciu zádušného chrámu Džedkareho pyramídy. Líšil sa len väčšou symetriou a väčším počtom zásobných priestorov. Hlavné priestory boli zdobené farebnými reliéfmi, z ktorých sa zachovali len nepatrné fragmenty. Niektoré prvky vnútorného priestoru, napr. stĺpy, boli vytesané z granitu. Kultová pyramída stála tradične pri juhovýchodnom rohy pyramídy a bola obohnaná múrom. Údolný chrám a prakticky celá vzostupná cesta zatiaľ neboli odkryté.

V tesnej blízkosti severne od pyramídy sa nachádzajú dve menšie pyramídy, patriace Tetiho manželkám Iput I. a Chuit, ktoré sú dispozične autonómne. Pyramída Iput I., matky Tetiho následníka Pepiho I., bola pravdepodobne až počas panovania Pepiho I. prestavaná z pôvodnej mastaby. V pohrebnej komore sa našiel vápencový sarkofág, zlomok pohrebnej výbavy, kúsky cédrovej rakvy a časti kostry ženy stredného veku. Pri východnej stene pyramídy sa nachádzal zádušný chrám. Pyramída Inup I., možnej matky Tetiho nástupcu Veserkareho, bola pôvodne považovaná za zádušný chrám alebo kultový priestor mastaby. Výskum z polovice 90. rokov 20. storočia definitívne potvrdil, že ide o pyramídu. Subštruktúra je jednoduchá a pozostáva z chodby zostupujúcej zo severu, pohrebnej komory a zásobný priestor. Komora leží vo zvislej ose objektu. V nej sa našiel sarkofág z červenej žuly. Pred východnou stranou sa nachádzal zádušný chrám, zdobený na niektorých miestach reliéfmi.

Tetiho pyramídu skúmalo viacero egyptológov. Najskôr Perring a Lepsius, potom napr. Maspero, Brugsch alebo Lauer. Pyramídu Iput I. objavil roku 1898 Loret, skúmal ju Firth a dnes Hawass. Pyramídu Chuit I. objavil tiež Loret v tom istom roku ako predošlú, skúmal ju Maragioglio s Rinaldim a dnes Hawass.

zdroj: knihy ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

egyptan.-sk-panovnici.jpg
PANOVNÍCI   PYRAMÍDY   BOHOVIA