Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Raneferef

26. 2. 2013

Raneferef, kráľ 5. dynastie starovekého Egypta, (podľa Manehta 20 r. vlády), stavebník nedokončenej pyramídy v Abú Síru. Bol nástupcom málo známeho kráľa Šepseskareho a sám je takisto málo známy. Na Abydoskej doske sa uvádza jeho meno v podobe Raneferef, na Sakkarskej doske v tvare Chanefere; Manehto ho v Egyptských pamätihodnostiach nazýva Cheres. Vládol asi krátko, lebo pyramída, ktorú si začal stavať, dosiahla len necelý prvý stupeň. Dnes sa už nedajú zistiť ani jej plánované rozmery. Ostal z nej iba nevysoký kamenný obdĺžnik, vnútri vyhĺbený a zaviaty pieskom, ktorý pripomína akýsi prírodný štadión pred pyramídou jeho dávnejšieho predchodcu Neferirkareho.

RANEFEREFOVA PYRAMÍDA

raneferefova-pyramida.jpg
 
zvyšky Raneferefovej pyramídy

Raneferef si pre svoju pyramídu vybral miesto na najjužnejšom mieste abúsírskej planiny, no krátko po začatí jej stavby zomrel. Niussere sa o ňu nepostaral, a tak ostal len najnižší stupeň; dokonca ani nie celý, ale len jeho okraj, lebo vnútorné kvádre z neho odviezli a použili na neskoršie stavby. Dnes už vonkoncom nepripomína pyramídu. Keď k nej prišiel Borchardt, nevedel zistiť už jej pôvodné rozmery; nenašiel pri nej ani stopy po zádušnom chráme a inom príslušenstve. Rozhodne mala byť z Abúsírskych pyramíd najmenšia; jej strany merali 67 m a od základne po vrchol nemohla mať viac ako 50 m. Meno dostala na oslavu kráľovho ba, podobne ako pyramídy obidvoch jeho predchodcov. Ba je však v jeho mene napodiv v množnom čísle: „Raneferefovi baovia sú božskí“.

Podzemnú časť tvorí klesajúca chodba, ktorá sa v určitom mieste odkláňa k juhovýchodu tak, ako je to pri niektorých ďalších pyramídach 5. dynastie. Chodba so vstupom zo severu ústí do predsiene a na západ pokračuje do pohrebnej komory. Jej východná časť leží v zvislej osi pyramídy. Obe miestnosti boli vytvorené z jedného kusu jemného bieleho vápenca. Sedlový strop tvorila len jedna vrstva veľkých vápencových blokov, namiesto obvyklých troch. Steny miestností boli opracované nahrubo, bez akejkoľvek výzdoby. Je pravdepodobné, že podzemná časť pyramídy bola v momente faraónovho úmrtia zhruba dokončená. Už počas Novej ríše a v priebehu nasledujúcich období až do nedávna slúžila pyramída ako zdroj kameňa, hlavne jemného vápenca, pre vznikajúce blízke stavby, čo samozrejme spôsobilo rozsiahlu devastáciu jej štruktúr. V podzemných priestoroch sa našli ostatky hrobovej výbavy a zlomky kráľovej múmie. Na základe rozboru nájdených fragmentov možno určiť vek úmrtia panovníka, ktorý mal 20 až 23 rokov, keď zomrel. Našli sa zlomky sarkofágu z červenej žuly a alabastrových kanôp.

Jadro zádušného chrámu, ktoré je z bieleho vápenca, stojí na plošine na mieste pôvodne zamýšľaného plášťa pyramídy. Chrám sa za panovania Raneferefovych nástupcov (za Šepšeskareho, ktorý pravdepodobne veľmi krátko panoval po Raneferefovi, a za Niuserreho, ktorý dokončil ostatné práce na komplexe) niekoľkokrát rozširoval s použitím väčšinou nepálených tehál. Našiel sa priestor, kde boli uložené kultové lode, poškodené pri požiari. V priestoroch chrámu sa našiel aj chrámový archív, podobný archívu zo zádušného chrámu Neferirkareho pyramídy. Unikátne bola riešená južná časť chrámu, kde sa nachádzala zakrytá stĺpová sieň s dvadsiatimi drevnými šesťstvolovými lotosovými stĺpmi (4 × 5 stĺpov) a celkovou polychrómovou výzdobou. V jej okolí sa našli fragmenty sôch, medzi nimi aj sochy panovníka. Vedľa hypostylu, ktorý je mimochodom jedným z najstarších dochovaných egyptských hypostylov (stĺpových sieni), bol Dom noža – kultový bitúnok. Chrám a pyramída boli obohnané tehlovým múrom. Ďalšie prvky tradičného pyramídového komplexu 5. dynastie, akými bola vzostupná cesta a údolný chrám neboli postavené, vzhľadom na okolnosti vzniku a stavebnú situáciu pyramídy.

Pyramídu veľmi zbežne skúmal Perring, Lepsius, de Morgan a Borchardt. Predpokladalo sa, že Nedokončená pyramída v Abúsíre bola predčasne opustená, nedostavaná a nikdy neslúžila ako hrobka. V roku 1974 sa jej pozostatkom začala systematicky venovať misia Československého, neskôr Českého egyptologického ústavu FF KU v Abúsíre, ktorá jej výskum na prelome tisícročia zavŕšila.

zdroj: knihy ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk