Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Ramesse VII.

kral-ramesse-vii..jpg

Portrét kráľa Ramesseho VII. z jeho hrobky v Údolí kráľov

Ramesse VII. kráľ 20. dynastie (cca 1135 - 1128 pred n. l.) v starovekom Egypte. Trónnym menom sa volal Wesermaatre Setepenre Meriamon, patril do takzvanej skupiny Ramesseovcov, ktorí sa pričinili o hospodársky a politický úpadok Egypta. Podľa Manehta sa udržal na tróne len niekoľko mesiacov, z iných zdrojov sa uvádza dĺžka vlády Ramesse VII. až 7 rokov. Hrobka Ramesseho VII. sa vyznačuje nielen tým, že má poradové číslo jeden, ale aj pôsobivým vyobrazením kráľa, ktoré je portrétom podľa všetkých pravidiel.

Ramesseovci

králi 20. dynastie, (Ramesse IV. – XI.) posledný vládcovia Novej ríše. So svojim neveľmi dávnym predchodcom Ramessem II. Veľkým mali spoločné len meno a celkovú dobu vlády. Ináč to boli panovníci takí nevýrazní, že aj v podrobných prácach o dejinách Egypta sa zvyčajne uvádzajú (dakedy aj s Ramessem III.) pod súhrnným názvom Ramesseovci. Do dejín Egypta sa pritom rozhodne zapísali; priviedli ho do úpadku a svoju moc premárnili.

Niet pochýb, že Egypt prežíval za Ramesseovcov ťažké obdobie svojich dejín. Z východu i zo západu naň útočili nepriatelia, vojnami sa vnútorne vyčerpával, prišiel o príjmy zo stratených území. Bez ohľadu na to bol však ešte stále bohatou a ľudnatou krajinou, ktorá mala dosť síl, aby tieto objektívne ťažkosti prekonala. Vyžadovalo to zmobilizovať jeho zdroje a účinne ich využiť. Podľa egyptského zriadenia záviselo v tomto smere všetko od panovníka; Ramesseovci boli však ku svojim povinnostiam nevšímavý a ľahostajní. Zlyhávala aj opora kňazov, ktorých priazeň si kupovali darmi a privilégiami. Sám najvyšší kňaz sa zmenil z ochrancu božskej koruny kráľa na jej uzurpátora.

Všetci Ramesseovci sa dali pochovať v Údolí kráľov; nenašla sa tam iba hrobka Ramesseho VIII. (resp. nebola identifikovaná). Možno najpozoruhodnejšia je hrobka Ramesse IV. Nepatrí medzi najväčšie, lebo meria iba 66 metrov, ale vyniká polychrómovanými reliéfmi s náboženskými scénami. Hrobka Ramesseho VI. hneď nad hrobkou kráľa Tutanchamona, sa označuje podľa pomenovania, ktoré jej dali členovia Napoleonovej Egyptskej komisie „hrobka metempsychózy“ (prevteľovanie duší); jej zvláštnosťou je sarkofág vytesaný do drážky. Hrobka Ramesseho VII. sa vyznačuje pôsobivým vyobrazením kráľa, ktoré je portrétom podľa všetkých pravidiel. Hrobka Ramesseho IX. vyniká nad ostatnými hĺbkou a zachovanosťou hrobovej komory. Ostatné hrobky sú menej zaujímavé. Napríklad hrobka Ramesseho X. je vonkoncom bez výzdoby a v hrobke Ramesseho XI. ostalo z celej výzdoby len niekoľko vyblednutých hieroglyfov.

Zo stavieb posledných Ramesseovcov sa zachovalo len málo; malo ich asi aj vzniklo. Našli sa však zvyšky jedného ich zádušného chrámu pri Dra Abú n-Nage (na ľavom brehu Nílu oproti Karnaku), ale nepodarilo sa zistiť, ktorému z nich patril. S ich nápismi sa dosť často stretávame na stavbách, čo dali dokončiť alebo vyzdobiť.

Napriek všeobecnému hospodárskemu a politickému úpadku Egypta vzniklo na sklonku 20. dynastie niekoľko vysoko hodnotných literárnych diel a opisov mnohých starších diel na papyrusoch, ktoré sa celkom alebo sčasti zachovali. Spomedzi starších sú to predovšetkým náboženské a magické texty, z ktorých pozostávajú Knihy mŕtvych, Kniha o bránach, Kniha o podzemných jaskyniach, Kniha o tom, čo je na onom svete a pod., ktorých maľované reprodukcie krášlia hrobky niektorých Ramesseovcov a ich hodnostárov. Ďalej sú to viaceré mýty, napríklad O boji Hora so Sutechom, ktorého opis pochádza z čias Ramesseho V., a najmä významný Rituál záhrobného kultu.

Okrem rozličných „ponaučení“, starších i novších, patrí medzi tieto diela Chválospev na učiteľa písania na Lansingovom papyruse a rozsiahly záznam historicky významných udalostí na Veľkom Harisovom papyruse z čias Ramesseho IV., ktorý meria 40,5 metra a je najväčším zachovaným egyptským papyrusom vôbec. Osobitné miesto v pôvodnej tvorbe týchto čias zaujíma správa O Wenamonovej ceste do Fenície, zapísaná na papyruse asi z 22. dynastie, ktorý je dnes v Puškinovom múzeu v Moskve.

Tieto pamiatky dopĺňajú tzv. Zoznamy slov, akési pravzory náučných slovníkov a množstvo ostrák (nápisov a záznamov na kamenných úlomkoch a črepinách) z robotníckeho mestečka pri dnešnej Dér el-Medíne.

zdroj: kniha BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA (Vojtech Zamarovský)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.