Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Pepi I.

30. 8. 2013

kral-pepi-i..jpg

bronzová hlava Pepiho I.

Pepi I. kráľ 6. dynastie (asi 2390 – 2370 pred n. l.) v starovekom Egypte, stavebník jednej z pyramíd na juhu od Sakkary. Nastúpil na trón po krátkej vláde kráľa Veserkareho, ktorý zomrel pravdepodobne násilnou smrťou podobne ako jeho predchodca a otec kráľ Teti. Podľa Manehtových Egyptských pamätihodností, kde sa volá Fios, vládol vyše 50 rokov, podľa Turínskeho papyrusu iba 20 rokov, čo je pravdepodobnejšie. Sídlil v hlavnom meste Mennefere (Memfise), založenom podľa tradície zjednotiteľom Egypta Menim. Pomery v krajine boli za jeho vlády nepochybne dosť rozhárané. Bol síce formálne kráľom i bohom a jeho vládny aparát vedel držať na uzde ľudové masy, ale skutočnú moc mali v rukách jeho hodnostári, ktorí sa postupne vyvinuli z vymenúvaných úradníkov na dedičných držiteľov štátnych funkcií. Nebol si istý ani svojim najbližším okolím. Z nápisov v hrobke jeho  čateja (vezíra, prvého ministra) Weniho v hornoegyptskom Abdžu (Abyde) sa dozvedáme, že proti nemu zorganizovala sprisahanie sama kráľovná, ktorú nechal potom v tajnom procese odsúdiť.

Podľa vzoru predošlých kráľov pokračoval však Pepi I. napriek všetkým vnútorným ťažkostiam v tradičných dobyvateľských výpravách do Núbie a Ázie. Ich veliteľom bol už uvedený Weni, ktorý sa vo svojom životopisnom nápise vystatuje, že priviedol vojsko v zdraví späť do Egypta, keď „spálilo všetky príbytky (nepriateľských) vládcov, keď zahubilo desaťtisíce bojovníkov, keď sa zmocnilo, nespočetných zajatcov“, a že kráľ ho za to „nadovšetko pochválil“.

PYRAMÍDA PEPIHO I.

pyramida-pepiho-i.jpg
 
zvyšky pyramídy kráľa Pepiho I.

Pyramída Pepiho I. je staroegyptská kráľovská hrobka a nachádza sa na území pohrebiska pri dedine Sakkára v severnom Egypte. V nej boli prvýkrát objavené Texty pyramíd. Pyramídu dal postaviť druhý, resp. tretí faraón 6. dynastie Pepi I., syn Tetiho, blízko Džedkareho pyramídy na mennoferskom pohrebisku.

Pyramída bola postavená osvedčeným spôsobom, aký bol použitý pri Džedkareho pyramíde. Má šesťstupňové jadro z menších vápencových kvádrov, spájaných hlinenou maltou. Konštrukcia pyramídy a jej komplexu si pomáha väčším množstvom druhotne použitého materiálu, o čom hovoria napríklad cudzie stavebné grafity na kamenných kvádroch. Obloženie pyramídy z jemného bieleho vápenca je možné nájsť už len vo vrstvách pri základni veľmi poškodenej ruiny. Nad vchodom do pyramídy pri severnej strane stála pravdepodobne severná kaplnka. Subštruktúra je tradičná a používa schému z konca 5. dynastie: Vápencová chodba so zostupnou a vodorovnou časťou, vestibul, predsieň, pohrebná komora na západe a serdab s troma výklenkami na východe. Predsieň a komora mali sedlový strop z troch vrstiev na seba uložených obrovských vápencových blokov. Ten mal tradičnú reliéfnu výzdobu hviezdneho neba. Na stenách komory, predsiene a dokonca chodby boli vytesané Texty pyramíd. V pohrebnej komore bol umiestnený sarkofág, podobný tomu, aký mali predchodcovia Pepiho I. Tu sa našli aj fragmenty múmie, ktoré možno patria faraónovi, kanopy a pár ďalších predmetov z pohrebnej výbavy.

Konštrukcia a miesto juhovýchodného nárožia sú pre kultovú pyramídu obvyklé. Je veľmi poškodená, našiel sa však jej vrchol, tzv. pyramidion. Zádušný chrám opakuje chrám Tetiho pyramídového komplexu a je postavený z vápenca. Leží pri východnej strane pyramídy, je veľmi poškodený ťažbou kameňa, ale aj tak sa v jeho priestoroch podarilo nájsť niekoľko cenných artefaktov, napr. sôch, ktoré kedysi zdobili interiér chrámu. Údolný chrám s vzostupnou cestou sa kedysi stali súčasťou a neskoršie dokonca centrom hlavného mesta starovekého Egypta. Údolný chrám sa nehľadal, pravdepodobne sa stratil spolu s väčšinou stavieb, keď bolo mesto rozobraté po založení neďalekého nového hlavného mesta Fustátu Arabmi.

Súčasťou pyramídového komplexu je niekoľko pyramíd kráľovien postavených z vápenca, dnes sú však veľmi poškodené a majú otvorenú vnútornú štruktúru. V roku 2003 bolo známych šesť pyramíd: Anchesenpepi II., Anchesenpepi III., Ineket-Intej, Meretites, Nebuuneb, Sebutet (?), pyramída kňažky bohyne Hathor a západná pyramída. Mená niektorých kráľovien zatiaľ nepoznáme. Každá z nich má vlastný zádušný chrám zdobený reliéfmi, z ktorých sa zachovalo len nepatrné množstvo fragmentov. Všetky chrámy sa spájajú do prepojeného areálu, ktorý dnes tvorí na juhovýchode od pyramídy Pepiho I. spleť ruín s veľkým množstvom suti a úlomkov. Vnútorné priestory pyramíd sa líšia len veľmi málo, chodba vedie zo severu do stredu základne a ústí do jednoduchej miestnosti, ktorá je pohrebnou komorou. V jednom prípade steny pokrývajú Texty pyramíd. Poloha úložného priestoru sa menila. V niektorých sa našli predmety, ktoré asi pochádzajú z pohrebnej výbavy.

Výskum pyramídy začal v 30. rokoch 19. storočia Perring, neskôr pokračoval Maspero, ktorý práve v pyramíde Pepiho I. objavil prvýkrát Texty pyramíd. Od roku 1950 sa pyramídou systematicky zaoberá francúzska misia, sídliaca v Sakkáre. Najskôr ju viedol Lauer, dnes Leclant s Labrousseom. V súčasnosti sa expedícia venuje odkrývaniu pyramídových komplexov kráľovien a dokumentácii Textov pyramíd v tejto a ďalších pyramídach.

zdroj: knihy ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk