Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Niuserre

28. 2. 2013

kral-niuserre.jpg

dvojitá socha kráľa Niuserreho

Niuserre, kráľ 5. dynastie v starovekom Egypte, stavebník poslednej pyramídy pri Abú Síre. Nastúpil na trón po málo známom kráľovi Raneferefovi a vládol podľa Manehtových Egyptských pamätihodností, kde sa po grécky volá Ratures, 44 rokov. Turínsky papyrus mu naproti tomu pripisuje len 11 rokov vlády. Bol prívržencom kultu boha Slnka Rea a na jeho počesť dal postaviť Slnečný chrám. Súčasne so stavbou svojej pyramídy dal dokončiť zádušný chrám kráľa Neferirkareho a prisvojil si jeho údolný chrám i s časťou výstupnej cesty. O jeho vnútornej a zahraničnej politike sa nezachovali správy. Najvyšších hodnostárov si vyberal podľa odborných hľadísk; poznáme z nich najmä Čeja, jeho „jedinečného priateľa“ a majiteľa známej hrobky pri Sakkare. Archeologické nálezy z čias jeho vlády svedčia o neobyčajne vysokej úrovni výtvarného umenia, najmä reliéfovej tvorby. Pyramídu si dal postaviť tesne pri severovýchodnom rohu svojho dávnejšieho predchodcu Neferirkareho.

Keď hovoríme o Niuserrem, nemôžeme sa nezmieniť o hrobke už uvedeného Čeja (známeho v staršom prepise pod menom Ti), ktorý bol „náčelníkom všetkých kráľovských prác, dozorcom pod pyramídami“ a zastával tieto i ďalšie funkcie už za kráľa Neferirkareho. Je to najkrajšia hrobka na sakkarskom pohrebisku, hoci nie najväčšia. Jej polychrómované reliéfy, ktoré pokrývajú desiatky štvorcových metrov, sú nielen vynikajúcim dokladom majstrovstva egyptských umelcov v časoch 5. dynastie, ale aj významným historickým dokumentom. Na výjavoch z poľnohospodárskych a remeselníckych prác, domáceho hospodárstva, prípravy jedál atď. i z výkonu verejných funkcií a scén zo súkromného života vidíme život Egypta s presvedčujúcou názornosťou, akú by sme mohli dnes dosiahnuť iba seriálom cieľavedome vybraných farebných diapozitívov.

NIUSERREHO PYRAMÍDA

niussereho-pyramida.jpg
 
zvyšky pyramídy kráľa Niuserreho v Abúsíre

Niuserreho pyramída stojí tesne pri severovýchodnom rohu Neferirkareho pyramídy na pohrebisku v Abúsíre a je vo veľmi zlom stave. Nedosahuje ani polovicu pôvodnej výšky, hore je zaokrúhlená, dole zasypaná zosunutými kvádrami. Niuserreho pyramída je zameraná na svetové strany takmer s absolútnou presnosťou. Odchýlka jej severo-južnej osi od svetových pólov sa prakticky rovná nule. Borchardt ju dal na východnej strane odkopať a zistil, že jej základňa merala 78, 5 m; zo sklonu niekoľkých nepohnutých odkladacích kvádrov (52°) vypočítal jej pôvodnú výšku na 50, 1 m. Vstupnú chodbu sa mu nepodarilo objaviť; do pohrebnej komory sa však dostal, a to tunelom starovekých lupičov, o ktorom sa dozvedel z Perringovho denníka. Jeho výskumy ukázali, že celkovou koncepciou sa táto pyramída zhoduje so Sahureho; to isté platí aj o jej príslušenstve, vrátane malej satelitnej pyramídy. Isteže , sú tu určité rozdiely, napríklad že zádušný chrám nie je v osi pyramídy, že stĺpy v otvorenom dvore nemali hlavice v podobe paliem, ale papyrusov, a pod. Obidva tieto chrámy sú však oveľa viac spustošené a ich reliéfová výzdoba je takmer stratená. Dojem z ich trosiek je však nezabudnuteľný: už pre farebný kontrast čiernych a červených žulových kvádrov a kvádrami z bieleho vápenca, ktoré sú rozhádzané v jagavom zlatom piesku. Z abusírskej pláni, nemôžeme nespomenúť tamojšie slnečné chrámy. Z písomných pamiatok vieme o šiestich; spomenieme dva.

Obidva ležia o niekoľko sto metrov severozápadne od pyramídového poľa. Bližší dal postaviť kráľ Veserkaf, zachovali sa z neho základy mohutnej obdĺžnikovej terasy a zvyšky obradného múru. Vzdialenejší stojí na mieste zvanom Abú Guráb; preskúmali ho Borchardt a Schäfer počiatkom nášho storočia; zistili tiež, že ho dal postaviť kráľ Niuserre. Bol to zvláštny chrám, nepodobný iným v Egypte. Stál na malej vyvýšenine, ktorú zrovnali a vydláždili; po stranách ju potom terasovite spevnili. Mala tvar nepravidelného kosouholníka, ktorého dlhšia strana merala 106 m a kratšia 82 m. Na jeho západnej strane bola terasa s masívnym zarezaným hranolom, ktorý slúžil ako podstavec pre mohutný a neveľmi vysoký obelisk. Pred obeliskom stál oltár s obrovskými a dodnes zachovanými alabastrovými kotlami na krv obetovaných zvierat; v pozadí rad budov s obradnými a skladiskovými miestnosťami.

Celý areál ohradzoval múr, od ktorého viedla krytá kamenná cesta k Nílu. Aby podobnosť s pyramídou bola čo najväčšia, pri južnej strane obradného múru sa našli zvyšky asi tridsaťmetrovej lode (postavenej však z tehiel), ktorá mala nepochybne predstavovať loď, na ktorej sa plavil boh Slnka Re po oblohe.

„Dôvod prečo sa Slnečný chrám odlišuje od chrámov iných bohov,“ píše J. Černý v Staroegyptskom náboženstve, „spočíva pravdepodobne v tom, že tento chrám napodobňoval svojim usporiadaním Reov chrám v Heliopole (One). Tam bol takisto ústredným bodom chrámu obelisk zvaný benben, ktorý stál na piesočnej vyvýšenine a bol sídlom boha Slnka, ktorého na rozdiel od iných bohov nereprezentovala socha.

zdroj: knihy ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

egyptan.-sk-panovnici.jpg
PANOVNÍCI   PYRAMÍDY   BOHOVIA