Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Horemheb

kral-horemheb-amon.jpg

Súsošie Horemheba s bohom Amonom v Egyptskom múzeu v Turíne

Horemheb, posledný egyptský kráľ 18. dynastie (cca 1318 - 1292 pred n. l.). Podľa prísneho meradla nepatril už do tejto dynastie a nebol s ňou pokrvne ani príbuzensky spojený. Nepochádzal z nej napokon už ani jeho predchodca Aje, ale ten sa do nej aspoň priženil (sobášom s vdovou po Tutanchamonovi Anchesenamon). Zaradil ho do nej Manehto v Egyptských pamätihodnostiach a egyptológovia to napriek rôznym výhradám prijali.

Vzhľadom na svoj pôvod i charakter vlády mal byť skôr prvým kráľom 19. dynastie. Za toho sa však tradične považuje až jeho nástupca Ramesse I. otec kráľa Setchiho I. a starý otec Ramesseho II. Veľkého.

Na trón sa dostal Horemheb po dlhšej službe u kráľov Achnatona (Amenhotepa IV., Smenchkareho a Tutanchamona, o ktorých priazeň stále súperil s dvorným hodnostárom Ajem, čo ho dosiahnutím kráľovskej hodnosti predbehol.

Kariéru začal ako vojak, či skôr ako vojenský hodnostár na kráľovskom dvore; už za Achnatona dosiahol hodnosť „pisára vojska“, čo je podľa našich pojmov asi hodnosť generála. Ako kráľ prijal Horemheb meno Džesercheprure a vládol asi 15 – 20 rokov. Manehto, ktorý ho nazýva po grécky Hormais, mu však pripisuje len 4 – 5 rokov panovania, daktoré pramene naproti tomu až 40 -50 rokov.

Zo svojich panovníckych činnou si najväčšmi cenil, ako dal uviesť na niekoľkých nápisoch, že „obnovil poriadok v krajine“. Týkalo sa to nepochybne vyhubenia Amonových i jeho vlastných odporcov, ale aj lúpežníckych bánd, ktoré sa v búrlivých časoch náboženských bojov, čo otriasli autoritou kráľov i kňazov, rozmohli po celej krajine.

kral-horemheb.jpg

Kráľ Horemheb. Žulová socha v mierne podživotnej veľkosti z čias, keď bol ešte "pisárom vojska", t.j. veliteľom egyptskej armády (Metropolitné múzeum v New Yorku)

V oblasti zahraničnej politiky nezaprel Horemheb v sebe diplomata, ktorý bol zároveň veliteľom vojska. Odrazil útok Chetitov, ktorých kráľ mu po zavraždení svojho syna vyhlásil vojnu, ale s ohľadom na približnú rovnováhu síl na chetitské územie nevpadol. Zato sa obrátil na juh a úspešnou vojenskou akciou obnovil egyptské panstvo nad Núbiou.

Horemheb dal postaviť (dnešný druhý) pylón v Amonovom chráme v Karnaku, ktorý svojou výškou 105 metrov prekonal všetky predchádzajúce. Neskôr dal postaviť na južnej strane chrámu dva ďalšie pylóny (dnešný deviaty a desiaty). Dal vybudovať chýrnu „aleju sfíng“, čo spájala Amonov chrám a chrám bohyne Mut a merala vyše štvrť kilometra. Dal zrekonštruovať viaceré staršie kaplnky, a to okrem Karnaku a Luxoru aj na iných miestach Egypta. Najlepšie sa z jeho stavieb zachoval skalný chrám v Sílsíne (asi 150 km na juh od Luxoru).

Hrobku si dal Horemheb vybudovať v Údolí kráľov, asi sto krokov na západ od Tutanchamonovej. Stojí v nej dodnes sarkofág, samozrejme, už dávno vylúpený, a na jej stenách sú dosť dobre zachované farebné reliéfy s mytologickými scénami. Väčšina jeho vyobrazení je v najlepšom „amarnskom“ realistickom slohu. Patrí medzi ne jeho hlava s dolnoegyptskou korunou a intronizačný reliéf v Egyptskom múzeu v Káhire, jeho socha ako pisára vojska“ v Metropolitnom múzeu v New Yorku a jeho súsošie s bohom Amonom v Egyptskom múzeu v Turíne. 

zdroj: kniha Bohovia a králi starého Egypta, Vojtech Zamarovský

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.