Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Džedkare

4. 3. 2013

kral-dzedkare.jpg

reliéf kráľa Džedkareho

Džedkare predposledný kráľ 5. dynastie v starovekom Egypte, stavebník jednej z pyramíd pri Sakkare. Známejší je pod osobným menom Isesi, ktoré sa najčastejšie vyskytuje na jeho nápisoch; Turínsky papyrus ho nazýva Džer, Manehto vo svojich Egyptských pamätihodnostiach Tanchares. Sídlil v prvom hlavnom meste zjednoteného Egypta Menefere (Memfise) a vládol podľa prameňov 28 alebo až 44 rokov. Vo svojom kráľovskom mene má síce meno boha Rea, podobne ako väčšina predchádzajúcich kráľov 5. dynastie, ale zdá sa, že nebol jeho priveľmi horlivým ctiteľom. Nepostavil na jeho počesť slnečný chrám a opustil aj pohrebisko pri týchto chrámoch nad dnešným Abú Sírom. Za jeho vlády došlo v Egypte nepochybne k rozličným zmenám, ktoré sa tykali náboženského kultu. Čo bolo ich príčinou a ako sa odrazili v spoločenských pomeroch, nevieme. Z nápisov a iných záznamov sme sa dozvedeli, že Džedkare podnikal veľké ozbrojené výpady na Sinaj, kde ho lákali najmä medené a malachitové bane, a vojensky zabezpečoval ťažbu v lomoch vo Wádí Hammámáte pri Červenom mori. Na čele týchto predstáv stál osobitný hodnostár s príznačným titulom „pokladník boha“ (kráľa). Za jeho vlády sa udržovala v Egypte tradične vysoká úroveň výtvarného umenia. Navyše sa z jeho čias zachovali prvé doklady o vynikajúcich literárnych dielach. So svojou pyramídou sa Džedkare vrátil na staré pohrebisko pri Sakkare. Dal si ju postaviť na úbočí nad dnešnou dedinou Háram eš-šauváf, „Strážna pyramída“, lebo pripomína trosky strážneho hradu.

DŽEDKAREHO PYRAMÍDA

dzedkare-pyramida.jpg
 
zvyšky pyramídy kráľa Džedkareho pri Sakkare

Džedkareho pyramída s pôvodným menom „Džedkare je krásny“, sa nachádza na starom pohrebisku pri Sakkare a obyvatelia ju volajú Hárám eš-šauvár, „Strážna pyramída“, lebo pripomína trosky strážneho hradu. Dlho ju tak volali aj egyptológovia, lebo to, že jej stavebníkom bol Džedkare, sa zistilo až roku 1945. Keď ju preskúmal Francúz A. Varille s Egypťanom Adb es-Salámom. Pôvodná základňa pyramídy bola 78,5 × 78,5 metrov s výškou ca 52 m. Odkryli aj zvyšky zádušného chrámu, ktorý mal neobyčajne veľké rozmery. Našli v ňom polámane stĺpy s hlavicami v podobe paliem a fragmenty reliéfov, ktoré zobrazovali sprievod žien s obetnými darmi a poľovačku na púšti. Pozostatky údolného chrámu a výstupnej cesty hľadali vzhľadom na novovekú zástavbu márne. Zato však objavili v hrobovej komore rozbitý sarkofág a v ňom zvyšky mumifikovaného tela. Možno to boli pozostatky samotného Džedkareho.

V areáli pyramídového komplexu, pri východnej stene pyramídy, sa nachádzal zádušný chrám, ktorého priečelie tvorili dva vežovité objekty pripomínajúce pylóny stavieb z neskoršieho obdobia. Aj stavebný koncept zádušného chrámu sa v niektorých častiach významne zmenil. Podlaha exponovaných priestorov bola z alabastru, palmové stĺpy z červenej žuly, zadná intímna časť chrámu priliehala priamo na hmotu pyramídy. Jeho reliéfna výzdoba je takmer úplne zničená vďaka ťažbe kameňa, ktorý tu prebiehal už v staroveku. Malé množstvo zachovaných častí ukazuje výzdobu na štandardnej úrovni, zmenila sa však skladba a pomer použitých stavebných materiálov. Ubudlo tvrdých a na ťažbu a prepravu náročných druhov, ako žula alebo čadič. Fragmenty výzdoby z objektov pyramídového komplexu sa dajú dnes nájsť v blízkej dedine medzi domami. V hornej časti vzostupnej cesty, pri jej severnom okraji, bolo nájdené pohrebisko posvätných hadov z Neskorého obdobia. Kultová pyramída stojí tradične pri juhovýchodnom rohu pyramídy a bola postavená podľa štandardného konceptu. Pri severovýchodnom nároží areálu stojí menšia pyramída so zádušným chrámom, patriaca pravdepodobne Džedkareho manželke. Jej meno sa však dodnes nepodarilo nájsť.

Stavba chrámu, jeho komplexnosť, originalita a veľkosť, odlišujú objekt od podobných zádušných chrámoch kráľovien, čo dáva tušiť spoločenský význam jej majiteľky.

Pyramídu skúmal Perring a Lepsius, v roku 1880 sa do jej vnútra dostal Maspero. V polovici minulého storočia tu prebiehali systematické výskumy dvoch expedícií, vedené Varillom a Husajnom, neskôr Fachrím, ktorým sa nakoniec stratila väčšina dokumentácie. V 60. rokoch minulého storočia prebiehal výskum pyramídy kráľovnej. V polovici 80. rokov sa začal výskum časti pyramídového komplexu, vedený Razekom, zádušného chrámu a vzostupnej cesty. Výskum údolného chrámu nebol dodnes dokončený, jeho časť sa nachádza pod prvými domami dediny Sakkára na okraji údolia Nílu.

zdroj: knihy ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

egyptan.-sk-panovnici.jpg
PANOVNÍCI   PYRAMÍDY   BOHOVIA