Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Amenhotep IV. (Achnaton)

kral-achnaton.jpg

Fragment sochy Kráľ Achnaton

Amenhotep IV. (Achnaton), egyptský kráľ (cca 1359 - 1342 pred n. l.), náboženský reformátor a zakladateľ hlavného mesta Achetatonu. Zaujíma výnimočné miesto medzi panovníkmi starého Egypta a od počiatku egyptológie strhuje na seba výnimočný záujem. „Najpozoruhodnejšia osobnosť egyptského dávnoveku“, „faraón revolucionár“, „kacírsky kráľ“, „idealistický pacifista a bezohľadný despota“, „chorobný fanatik“, „ani vojak ani diplomat, ešte tak básnik“ , „jeden z najväčších mužov na veľkom tróne Egypta“: to sú len niektoré jeho charakteristiky z pera súčasných historikov a beletristov. V starom Egypte ho zaživa nazývali „ospravedlneným na nebi a na zemi“ a po smrti „zločincom z Achetatonu“; v novom sa vyzdvihuje jeho zásluha, že Egypt sa stal kolískou monoteizmu.

Na trón nastúpil po smrti svojho otca Amenhotepa III. a plným menom sa volal Nefercheprure Waenre Amenhotep. Do dejín však nevošiel ako Amenhotep IV., lebo v šiestom roku vlády sa tohto mena vzdal. Znamenalo totiž „(Boh) Amon je spokojný“, čím bol nespokojný, lebo si Amona nectil. Nakoniec mu uprel božstvo, takisto ako všetkým ostatným bohom s výnimkou životodarného Slnka, ktorého žiarivú guľu či ohnivý kotúč, po grécky aton, vyhlásil za jediného boha.

Podľa neho si dal nové meno, a to Achnaton, Slúžiaci (alebo Prospešný) Atonovi. Aby prerušil všetky vzťahy a Amonom, ktorý bol ochranným bohom hlavného mesta Wasetu (Téb), založil nové hlavné mesto, ktoré zasvätil Atonovi a nazval Achetaton, Atonov obzor. Vybral si preň pusté miesto, ktoré nebolo zasvätené ani jednému z dovtedajších bohov, a to presne uprostred medzi Wasetom a prvým hlavným mestom Egypta Menneferom (Memfisom).

Zmobilizoval desaťtisíce ľudí na jeho výstavbu a dal si tam postaviť paláce, chrámy, oltáre a všetko ostatné, čo k tomu patrilo a to s veľkorysosťou a nákladnosťou, ktorá sa dá naozaj označiť ako „faraónska“. Dnes sa toto miesto volá Amarna a je desaťkilometrovým poľom rozvalín pri dedine Tille.

socha-obetujuceho-achnatona.jpg

Socha obetujúceho Achnatona

V literatúre sa môžeme dočítať, že Achnaton „zaviedol kult Atona“, alebo že tohto boha dokonca vytvoril“. Skutočnosťou však je, že Atona poznali a uctievali už prv. Napríklad Amenhotep III. sa označil na soche obrovského skarabea pri Svätom jazierku v Karnaku za „pána všetkého, čo ožaruje Aton“, loď kráľovnej Teje sa volala „Aton žiari“, Thutmose IV. sa usiloval podporou kultu Atona nábožensky zjednotiť obyvateľstvo etnicky rôznorodej egyptskej veľríše. Sám Achnaton bol pred nástupom na trón Atonovým veľkňazom a jeho titul znel „veľkňaz slnečného boha Re-Horachteja, ktorý je Atonom veseliacim sa na horizonte pod menom Šu“.

Po nástupe na trón využil svoju neobmedzenú moc, aby Atona povýšil nad iných bohov, predovšetkým nad Amona, a napokon ho vyhlásil za jediného boha. Vykonal to postupnými reformami v priebehu šiestich rokov. Tieto reformy, dovŕšené zákonom kultu a zrušením ostatných bohov, znamenali v skutočnosti náboženskú revolúciu. A pri význame, ktoré malo náboženstvo v politickom a spoločenskom živote Egypta, dokonca viac ako náboženskú revolúciu.

Išlo tu o cieľavedomú akciu, politického charakteru, vedenú pod náboženskými heslami a v dobrom náboženskom rúchu, čiže o Achnatonov úder proti mocenskému centru, ktoré predstavoval Amonov chrám. Achnaton sa rozhodol moc Amonových kňazov zlomiť, a to v otvorenej zrážke. Urobil to práve tak jednoducho ako geniálne: zrušil im Amona a vzal im majetok. Svet sa nezrútil.

Zdá sa, že boj s Amonovým kňazstvom celkom vyčerpal Achnatonove sily. Do svojho víťazstva ho považoval za hlavnú náplň vnútornej politiky, po víťazstve sa utiahol do Achetatonu a o politické veci stratil  záujem. Ako kráľ sa považoval predovšetkým za Atonovho veľkňaza. Vyhlásil sa za jeho „služobníka“, čiže na rozdiel od egyptských tradícii nie za jeho „pozemské vtelenie“, a venoval sa upevňovaniu a šíreniu jeho kultu. Pritom sa horlivo zaoberal výstavbou a výzdobou Achetatonu.

achnatonova-nabozenska-revolucia.jpg

Achnatona, Nefertiti a ich deti

Okrem organizačnej a umeleckokritickej činnosti, ktorá sa prejavila kladnými výsledkami a vtisla nové črty egyptskému výtvarnému umeniu, zaoberal sa aj literatúrou a to nielen ako čitateľ. Podporoval uplatňovanie hovorového jazyka v písomníctve a sám zložil Hymnus na Atona (či voľnejšie preložené „Chválospev na Slnko“), ktorý patrí medzi najlepšie výtvory egyptskej poézie, ináč sa venoval len svojej rodine. Priam vystatovačne dával najavo svoju lásku k manželke Nefertiti „Najkrajšej žene všetkých čias“ a s obľubou sa nechával zobrazovať v jej spoločnosti s deťmi. To všetko je pekné, lenže tak sa mohol správať bohatý súkromník, rozhodne nie kráľ.

Sedemnásť rokov bol Achnaton kráľom a podľa prevládajúceho názoru egyptológov ho z trónu odstránili dýkou alebo jedom (bezpečne to však nevieme). Pomsta Amonových kňazov sa tým však neskončila; prenasledovali ho až za hrob. Nie je vylúčené že nebol ani riadne pochovaný.

Stav jeho hrobky, objavenej roku 1892 talianskym archeológom A. Barsantim na pohrebisku pri dnešnom Darb el-Meleku, to nedovoľuje jednoznačne rozhodnúť. Isté je len to. že múmia zmizla, že jeho sarkofág bol rozbitý (zlomky s jeho kartušami sa našli v pohrebnej komore) a že jeho meno odstránili z nápisov. To podľa egyptských predstáv znamenalo, že prestali existovať podmienky pre jeho posmrtný život, že nemohol byť kráľom na onom svete a že jeho vláda na tomto svete sa stala nulitnou.

Víťazom nad Achnatonom sa pomerne ľahko podarilo zlikvidovať jeho náboženské reformy. Nezapustili totiž hlboké korene, lebo monoteizmus odporoval egyptským náboženským tradíciám.

Najznámejšia socha pochádza z trosiek Atonovho chrámu v Karnaku, zničeného po jeho smrti Horemhebom. Zobrazuje ho vo viac ako dvojnásobnej životnej veľkosti a vyniká štylizáciou, ktorá zdôrazňuje jeho bádateľskú zoženštenosť. Je dnes v Egyptskom múzeu v Káhire, podobne ako niekoľko jeho menších sôch, ktorých tvorcovia ho neváhali vypodobniť ako neveľmi vzhľadného hoci oduševneného muža.

achetaton.jpg

Pozostatky Achetatonu

Achnatonovo hlavné mesto Achetaton, opustené jeho neskorším nástupcom Tutanchamonom, dal kráľ Horemheb z vôle víťazných Amonových kňazov úplne zničiť. Čoskoro potom ho prikryli náveje piesku. Jeho niekdajšie hranice označuje štrnásť stél, ktorých umiestnenie určil sám Achnaton. Sú v ňom pozostatky kráľovského paláca, pozostatky kráľovninho paláca, administratívnych budov, robotníckych sídlisk a troch veľkých chrámov. Hlavný Atonov chrám stál v areáli, podľa vzoru slnečných chrámov to Starej ríše, bol otvorený, čiže oltáre a obetné stoly mal pod šírym nebom. Ďalšie dva veľké chrámy stáli pri kráľovom a kráľovninom paláci. Okrem toho sa našli zvyšky menších chrámov pri sídlisku robotníkov vo východnej časti mesta.

Pozostatky Achetatonu nie sú však dodnes dobre preskúmané. Prvé práce v nich začal koncom minulého storočia britský archeológ W. M. Flindes Petrie, pred prvou svetovou vojnou v nich pokračoval nemecký archeológ L. Borchardt, v posledných rokoch sa k ich výskumu vrátila egyptská pamiatková správa.

Na achetatonskom pohrebisku Darb el-Meleku (severovýchodne od mesta) odkryli vykopávky doteraz vyše 30 hrobiek. Achnatonova má vyše 50-metrovú vstupnú chodbu, ktorá sa končí predsieňou a hrobovou komorou s dvoma piliermi. Hrobka je vyzdobená reliéfnou výzdobou v najlepšom „amarnskom slohu“.

zdroj: kniha BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA (Vojtech Zamarovský)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.