Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Amenhotep III.

panovnik-amenhotep-iii.-v-starom-egypte--1-.jpg

Hlava panovníka Amenhotepa v Britskom múzeu v Londýne

Amenhotep III. egyptský kráľ 18. dynastie (cca 1387 - 1348 pred n. l.), jeden z najväčších stavebníkov Novej ríše. Panovníckou slávou prevýšil svojich predchodcov i svojho syna Amenhotepa IV.,  hoci zanechal po sebe ríšu v oveľa horšom stave, ako ju zdedil po svojom otcovi Thutmosem IV. Historici sa zhodujú, že bol hádam najmárnivejším a najmárnotratnejším spomedzi všetkých egyptských kráľov.

Obklopil sa neslýchaným prepychom, bez ohľadu na náklady staval paláce a chrámy, vydržiaval si hárem so stovkami egyptských a ázijských krásavíc, venoval sa výhradne radovánkam. Pokiaľ sa zaoberal štátnymi záležitostiam, väčšmi ako na vojsko sa spoliehal na diplomaciu a dynastické sobáše.

Kráľom bol dovedna 38 rokov a sídlil v luxusnom paláci v Západnom Wasete (Tébach, dnešnej Malkatte oproti Luxoru). Trónnym menom sa volal Nebmaatre, po grécky Amenofis.

Popri svojej hlavnej manželke Teje, ktorá bola nekráľovského pôvodu z Núbie, oženil sa s dcérami dvoch mitannských kráľov. Podnikol len jednu vojenskú výpravu, a to v piatom roku panovania, pričom jeho vojská dosiahli až dnešnú Karu za štvrtým nílskym kataraktom.

luxor_temple_r03--590x800---2-.jpg

Dvor lemovaný kolonádou so 64 stĺpmi, ktoré majú hlavice nerozvinutých papyrusov v Luxorskom chráme

Najrozsiahlejší komplex stavieb Amenhotepa III. sa zachoval v Luxore, priamo pri promenáde na nílskom nábreží. Tvorí ho chrám na oslavy novoročných sviatkov, postavený na mieste zbúraného chrámu z 12. dynastie. Dodnes tu stojí jeho druhý pylón (druhý preto, že neskôr dal pred ním postaviť Ramesse II. ešte jeden.), ďalej veľká stĺpová dvorana so 14 stĺpmi, ktorých hlavice majú podobu rozkvitnutých papyrusov, potom ústredný dvor lemovaný kolonádou so 64 stĺpmi, ktoré majú hlavice v podobe nerozvinutých papyrusov, a napokon vlastný chrám s bezmála 20 miestnosťami a svätyňou so svätostánkom. Väčšina stĺpov a nástenných reliéfov je prekvapujúco zachovaná, a to nepochybne preto, že chrám bol z veľkej  časti prikrytý po tisícročia pieskom.

V Amonovo chráme v Karnaku zanechal svoje stopy v podobe tretieho pylónu, širokého vyše 80 m, a rad šiestich stĺpov, ktoré tvoria ústrednú loď tamojšej slávnej veľkej stĺpovej dvorany. Tieto stĺpy sú najhodnotnejšími výtvormi na celej stavbe. Týčia sa do výšky 23 m, pri päte majú priemer 5 m, zostavené sú z obrovských bubnov a odhora nadol sú pokryté hieroglyfickými nápismi; ich hlavice v podobe rozkvitnutých papyrusov majú obvod 15 m.

Zádušný chrám si dal Amenhotep III. postaviť na západnom brehu Nílu oproti Luxoru. Bol to najväčší chrám tohto druhu vôbec, no okrem nepatrných zvyškov kamenných základov zmizol z povrchu zeme. Zachovali sa z neho iba dve poškodené trónne sochy Amenhotepa III. z kremencových kvádrov, ktoré stáli pred hlavným pylónom. Pôvodne boli vysoké vyše 20 m, dnes majú aj s podstavcom 17,9 m. Sú to známe Memnónove kolosy, ako ich nazvali Gréci.

panovnik-amenhotep-iii.-v-starom-egypte--3-.jpg

Kolosálna socha Amenhotepa III. s kráľovnou Teje v Egyptskom múzeu v Káhire

Miesto posledného odpočinku si nevybral v Údolí kráľov, ale v neďalekom údolí, zvanom aj Údolie opíc. Jeho hrobku objavil v dvadsiatych rokoch minulého storočia taliansky dobrodruh G. B. Belzoni. Našiel v nej však iba zvyšky rozbitého sarkofágu, ktoré sú tam dodnes. Múmiu Amenhotepa III. objavili roku 1875 lupiči v tajnej skrýši pri Dér el-Bahrí, kam ju ukryli králi 21. dynastie (s múmiami ďalších kráľov) pred vtedajšími lupičmi. Roku 1881 ju za dramatických okolností zachránili archeológovia na čele s G. Masperom pre Egyptské múzeum v Káhire.

Vyobrazení kráľa Amenhotepa III. sa zachovalo pomerne mnoho. Okrem sôch a reliéfov, čo sú dodnes na pôvodnom mieste, patria medzi najznámejšie jeho sochy v podobe sfingy, ďalej jeho nadživotné sochy v Britskom múzeu v Londýne a dve sochy v New Yorku. Návštevníka Egyptského múzea v Káhire upúta jeho kolosálna socha s kráľovnou Teje po jej boku .

Záľuba Amenhotepa III. v prepychu a reprezentácii žičila rozvoju všetkých druhov výtvarného umenia. Dokazujú to nástenné maľby v hrobkách jeho hodnostárov a iné nálezy, medzi nimi aj z nevylúpenej hrobky Tejinych rodičov Juja a Čuju, objavenej roku 1905 v Údolí kráľov.

zdroj: kniha Bohovia a králi starého Egypta, Vojtech Zamarovský

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.