Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Amenemhet I.

2. 9. 2013

kral-amenehmet-i..jpg

Reliéf Amenemheta I

Amenemhet I. prvý kráľ 12. dynastie (asi 1994 - 1964 pred n. l.) v starovekom Egypte, zakladateľ hlavného mesta Ičtaweja (Akanta) a stavebník jednej z pyramíd v Lište. Nastúpil na trón po krátkej vláde Mentuhotepa III., posledného kráľa 11. dynastie, u ktorého zastával hodnosť čateja, čiže najvyššieho štátneho hodnostára. Ako dosiahol kráľovskú korunu, ostalo tajomstvom. Po korunovácii založil na strategicky výhodnom mieste pri Fajjúmskej oáze nové hlavné mesto Ičtawej a opustil Waset. Ako kráľ prijal meno Sehetepibre a podľa zachovaných nápisov vládol 30 rokov. Manehto, ktorý ho v Egyptských pamätihodnostiach nazýva po grécky Ammenemes, mu však pripisuje len 16 rokov vlády, Turínsky papyrus 29 rokov. Kým o jeho predchodcovi nevieme ako skončil, u neho to máme písomne doložené. Zahynul ako obeť sprisahania, ktoré vyšlo z jeho háremu, a to na podnet jednej z jeho vedľajších manželiek, aby dostala na trón svojho syna na miesto legitímneho nástupcu, ktorým bol Amenemhetov prvorodený syn Senusret.

Amenemhet I. bol veľkou osobnosťou na tróne egyptských kráľov, a to bez ohľadu na nie celkom legálny začiatok a celkom nelegálny koniec jeho vlády. Stál pred obrovskou úlohou; dovŕšiť dielo svojho nedávneho predchodcu Mentuhotepa I., ktorý viedol Egypt zo zmätkov po páde Starej ríše a obnovil jeho jednotu. Túto úlohu splnil s veľkým úspechom, pri ktorého hodnotení niet medzi starými a novými historkami sporu. Zreorganizoval predovšetkým štátnu správu a vybudoval nový administratívny aparát z vymenúvaných úradníkov, čím zabezpečil autoritu ústrednej vlády. Keď bolo potrebné, postavil sa proti odstredivým tendenciám a zlikvidoval ich silou. Obnovil v krajine vnútornú bezpečnosť a zabezpečil ju aj pred zahraničnými nájazdníkmi.

Armádu držal v stálej pohotovosti, ale po začiatočných výbojoch sa usiloval udržiavať so susedmi priateľské styky. Darilo sa mu to najmä na východe, menej na západe u Líbyjčanov. Znovu otvoril ťažbu v sinajských a núbijských baniach, na karavánových cestách vo Východnej púšti dal vykopať studne a zabezpečil ich ochranu vojenskými hliadkami. Najväčšiu starostlivosť venoval poľnohospodárstvu. Obnovil ústredné riadenie zavlažovacích prác, dal vybudovať nové kanály a rozsiahlymi melioráciami rozšíril osevné plochy v celej Fajjúmskej oáze. Tým všetkým priviedol Egypt na cestu prosperity, ktorá pokračovala aj za jeho nástupcov.

Popri týchto úspechov mala politika Amenemheta I. aj tienisté stránky. Hospodársky rozvoj mal za následok prehĺbenie triednej diferenciácie v egyptskej spoločnosti. Bohatí ešte viac bohatli a chudobní upadali do ešte väčšej závislosti (dokonca otrockej). Niektoré Amenemhetove reformy však zlyhali. Na zabezpečenie stability kráľovskej moci zaviedol inštitúciu spoluvládcu, za ktorého vymenoval svojho najstaršieho syna. Ako ukázal jeho vlastný osud, nezabránil tým palácovým sprisahaniam, ani kráľovražde.

Najväčší rozdiel medzi Starou a Strednou ríšou, ktorý sa prejavil v čase Amenemheta I. a neskôr sa ešte zvýraznil, môžeme dnes zistiť na pamiatkach výtvarného umenia. Odrážajú sa v nich skúsenosti zo zrútenia egyptského štátu, ktoré otriaslo predošlými istotami. Sochárska a reliéfová tvorba sa priklonila k realistickejšiemu pohľadu na život, a to aj pri oficiálnych portrétoch panovníkov. V architektúre môžeme tento rozdiel pozorovať iba na pyramídach, lebo iné stavebné diela z čias Starej ríše sa zachovali len výnimočne a v nepatrných zvyškoch. Zmizlo aj hlavné mesto Ičtawej, a to tak dokonale, akoby sa prepadlo do zeme.

S menom kráľa Amenemheta I. sa spája jedno zo známych „ponaučení“, ktoré je politicko-propagačným spisom na vysokej literárnej úrovni. V skutočnosti vzniklo toto dielo z podnetu jeho syna a nástupcu Senusreta I. a jeho autorom bol básnik Chetej. Amenemhet I. v ňom vystupuje ako fingovaný pisateľ „posolstva pravdy“ o svojej násilnej smrti, ktorým zbavuje Senusreta podozrenia, že by bol kráľovrahom.

PYRAMÍDA AMENEMHETA I.

pyramida-amenemheta-i..jpg
 
zvyšky pyramídy Amenemheta I.

Pyramída Amenemheta I. je kráľovská hrobka, ktorá stojí pri dedine Lišt neďaleko údolia rieky Níl, v úrovni severného okraja Fajjúmskej oázy v Egypte. Pyramídu postavil zakladateľ 12. dynastie, faraón Amenemhet I. (okolo 1994 - 1964 pred n. l..), asi neďalekého novozaloženého sídelného mesta Ičtawej, ktoré je dodnes neobjavené. Egyptológovia predpokladajú, že ležalo niekde v okolí dnešnej dediny Lišt. Faraón mal nekráľovský pôvod a pravdepodobne zastával pôvodne funkciu mocného vezíra u svojho predchodcu.

Poloha pyramídy, rovnako ako sídelného mesta blízko nej, dokazuje narastajúci ekonomický význam Fajjúmskej oázy. Pyramída sa tvarom a formou priestorov snaží priblížiť pyramídam Starej ríše. V súčasnosti je z nadzemnej časti pyramídy okolo 20 m vysoká kopa nepálených tehál. Je to nielen kvôli starovekým zlodejom kameňa, ale aj kvôli použitej technológii pri stavbe superštruktúry, ktorá znižovaním svojej kvality počas stáročí od čias začiatku Starej ríše, dospela až do formy, keď okrem povrchového vápencového obloženia sa kameň použil už len na lokálne vystuženie inak hlineného jadra. Pyramída má v jadre skelet, tvorený priečkami z kamenných blokov lokálneho vápenca v smeroch od stredu k rohom a kolmo na hrany základne pyramídy. Miesta medzi priečkami sú vyplnené surovými tehlami. Na dokončené jadro sa položil obklad z kvalitného vápenca. Vstup do pyramídy bol tradične v ose pred severnou stenou v podlahe dvora a zakrývala ho severná kaplnka. Subštruktúra je jednoduchá: Od vstupu chodba, obložená červenou žulou, zostupovala rovno smerom k miestnosti pod vrcholom pyramídy, odkiaľ sa dalo dostať do pohrebnej komory so sarkofágom zvislou šachtou v štvorcovej podlahe predsiene. Z červenej žuly bol aj uzatvárací blok na začiatku chodby. Dnes je pohrebná komora zatopená podzemnou vodou.

Pyramída a zádušný chrám boli obohnané dvojicou múrov a v areáli komplexu sa našli mastaby a šachtové hroby členov kráľovskej rodiny a dvoranov. Zádušný chrám stál pred východnou stenou pyramídy, bol položený na rovine, ktorá bola nižšie ako základňa pyramídy a bol menší ako iné zádušné chrámy z blízkej minulosti. Mal vlastný názov „Velebná je Amenemhetová krása“. Dodnes sa zachovalo len nepatrné množstvo jeho pozostatkov, takže jeho teoretická rekonštrukcia je veľmi problematická. Jednými z mála nájdených častí chrámu je fragment žulových nepravých dverí, oltár z obetnej siene a zakladací depozit s obsahom. Preskúmaná bola len časť chrámu, z čoho sa dá usudzovať, že výzdoba bola inšpirovaná terasovým chrámom Mentuhotepa II. v Dér el-Bahrí a bližšie neučenými reliéfmi zo Starej ríše. Kedysi otvorená a zdobená vzostupná cesta bola skúmaná len minimálne a údolný chrám skúmaný nebol, pretože leží pod hladinou spodnej vody. Nenašla sa stopa po kultovej pyramíde.

Ako prvý vnikol do pyramídy roku 1882 Maspero, v rokoch 1894–95 na neho nadviazala francúzska výprava pod vedením Jéquiera a Gautiera, potom v rokoch 1902–34 expedícia Metropolitného múzea v New Yorku s Lythgoom a Maceom. Už Maspero si v raných štádiách výskumu všimol, že pri výstavbe pyramídy a okolitých objektov boli druhotne použité kamenné bloky, ktoré pôvodne patrili k iným architektonickým komplexom. Našli sa bloky nesúce mená Chufua, Rachefa, Venisa a Pepiho (II. ?). Napr. žulové obloženie zostupnej chodby je z Rachefových kamenných blokov. Existuje domnienka, že už počas panovania Amenenmheta I. boli chrámy panovníkov Starej ríše v ruinách, hlavne údolné chrámy. Nevylučuje sa ani možnosť, že si Amenemhet privlastnil stavebný materiál z ďalších, dnes nám neznámych stavieb, ktoré kedysi stáli opodiaľ pyramídového komplexu.

zdroj: knihy ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk