Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Sechemchet

sechemchet.jpg
Zlatá skrinka na líčidlá v podobe mušle objavená v pyramíde kráľa Sechemcheta

Sechemchet bol egyptským kráľom 3. dynastie (asi 2670 - ? pred n. l.). Jeho meno sa dá preložiť ako "silné je spoločenstvo bohov", dejepisec Manehto o ňom píše, že panoval iba šesť rokov. Faraónová krátka vláda spôsobila, že jeho pyramída zostala nedokončená, nadzemné časti boli rozobrané na stavebný kameň a postupne zmizli.

Sechemchet bol pravdepodobne Džoserov syn. O jeho existencii neboli žiadne informácie, mlčali o ňom i zoznamy faraónov. Nápis s jeho menom však bol objavený vo Wádí Magháre (na Sinajskom polostrove), no bol nesprávne preložený a tým pádom sa jeho meno mohlo stotožniť s faraónom z Archaickej doby Semerchetom. S jeho menom sa prvý raz stretávame až v pyramíde, ktorú v roku 1952 - 54 odkryl húževnatý archeológ Muhammad Zakaríja Ghoném (1905 - 1959). Jej subštruktúru objavil v neporušenom stave.

Okrem iného sa v nej našlo okolo sedemsto nádob z porfýru a alabastru, ako aj viacero zlatých predmetov, z ktorých vynikalo 21 zlatých náramkov, považovaných za najstaršiu zbierku zlatých šperkov zo Starého Egypta. 19. 3. 1954 otvoril slávnostne pohrebnú komoru egyptský minister kultúry a vo vnútri mohol vidieť najstarší a najkrajší sarkofág v Egypte. Bol vyrobený z lešteného zlatoružového alabastru a ležali na ňom zvyšky venca, naznačujúce, že tu od čias pohrebu nebol asi nikto. Navzdory tomu všetkému, keď 26. 7. 1954 po dvojhodinovom vyťahovaní zasúvacej dosky, ktorá je na bočnej strane sarkofágu, bol otvorený nenašlo sa v ňom nič.

Jeden z najvýznamnejších objavov na pôde Egypta v druhej polovici 20. storočia, vďaka ktorému sa Ghoném dostal do povedomia širokej vedeckej obci, tak skončil nečakaným neúspechom. Egyptského archeológa to značne poznačilo. Niekoľko rokov nato spáchal samovraždu utopením sa v Níle, čomu predchádzalo nespravodlivé obvinenie z krádeže nádoby. De facto išlo však len o byrokratický faux pas, pretože ako zistil J. P. Lauer, nádoba stála v inom kúte ako to bolo naznačené vo vedeckom katalógu (ktorého základy položil Ludwig Borchardt 1863-1938) múzea v Káhire.

SECHEMCHETOVA PYRAMÍDA

sechemchetova-pyramida.jpg

Zvyšky Sechemchetovej pyramídy

S menom kráľa Sechemcheta sa prvý raz stretávame až v pyramíde, ktorú v roku 1952 - 54 odkryl húževnatý archeológ Muhammad Zakaríja Ghoném (1905 - 1959). Jej subštruktúru objavil v neporušenom stave.

Okrem iného sa v nej našlo okolo sedemsto nádob z porfýru a alabastru, ako aj viacero zlatých predmetov, z ktorých vynikalo 21 zlatých náramkov, považovaných za najstaršiu zbierku zlatých šperkov zo Starého Egypta. 19. 3. 1954 otvoril slávnostne pohrebnú komoru egyptský minister kultúry a vo vnútri mohol vidieť najstarší a najkrajší sarkofág v Egypte. Bol vyrobený z lešteného zlatoružového alabastru a ležali na ňom zvyšky venca, naznačujúce, že tu od čias pohrebu nebol asi nikto. Navzdory tomu všetkému, keď 26. 7. 1954 po dvojhodinovom vyťahovaní zasúvacej dosky, ktorá je na bočnej strane sarkofágu, bol otvorený nenašlo sa v ňom nič.

Jeden z najvýznamnejších objavov na pôde Egypta v druhej polovici 20. storočia, vďaka ktorému sa Ghoném dostal do povedomia širokej vedeckej obci, tak skončil nečakaným neúspechom. Egyptského archeológa to značne poznačilo. Niekoľko rokov nato spáchal samovraždu utopením sa v Níle, čomu predchádzalo nespravodlivé obvinenie z krádeže nádoby. De facto išlo však len o byrokratický faux pas, pretože ako zistil J. P. Lauer, nádoba stála v inom kúte ako to bolo naznačené vo vedeckom katalógu (ktorého základy položil Ludwig Borchardt 1863-1938) múzea v Káhire.

čítaj viac 

zdroj: knihy BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA (Vojtech Zamarovský), ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.