Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Rachef

kral-rachef.jpg

Socha kráľa Rachefa s božským sokolom, nájdená v údolnom chráme jeho pyramídy. (Egyptské múzeum v Káhire)

Rachef  bol egyptský panovník 4. dynastie (asi 2550 - ? pred n. l.), stavebník druhej najväčšej pyramídy v Gíze. Rachef (Chefrén alebo Chafre) bol synom Chufua, staviteľa Veľkej pyramídy v Gíze, a kráľovnej Henutsen. Mal niekoľko bratov, najznámejším z nich bol Radžedef. Rachef mal niekoľko manželiek, k najznámejším patrí Chamerernebti I., Hetepheres II. a Meresanch III. Jeho najznámejším potomkom je Menkaure, ktorý sa neskôr stal kráľom a nechal si postaviť najmenšiu pyramídu v Gíze.

O Rachefovej vláde toho príliš veľa nevieme. Na trón nastúpil po svojom bratovi Radžedefovi, historici Manehtó a Herodotos ho však považovali za nástupcu svojho otca Chufua (Cheopsa). S najväčšou pravdepodobnosťou vládol podobným spôsobom ako jeho otec, teda ako nikým a ničím neobmedzený despota. Podobne ako on si aj Rachef vyslúžil podľa egyptských tradícií veľmi zlú povesť. Aj napriek tomu ale vládol veľmi dlho, okolo 60 rokov, sídlil v Memfide.

Rachefova pyramída je len trocha menšia ako oveľa slávnejšia Veľká pyramída kráľa Chufua v jej susedstve. Najcennejší objav v areáli tejto “druhej pyramídy” ako ju tiež volajú, pochádza spred viac ako sto rokov. Roku 1880 našiel A. Mariette pri výskume údolného chrámu krásne zachovanú sochu kráľa Rachefa z tmavozeleného dioritu. Zobrazuje ho v mierne nadživotnej veľkosti, na ozdobnom tróne so slávnostnou šatkou na hlave, s posvätným hadom na čele a s ochranným bohom Horom v podobe sokola za tylom. Patrí dnes medzi exponáty, ktoré sú pýchou Egyptského múzea v Káhire, podobne ako iná, menšia socha, avšak z alabastru, nájdená v troskách Mennefera pri dnešnej dedine Mitrahíne.

RACHEFOVA PYRAMÍDA

rachefova-pyramida.jpg
 
Rachefova pyramída v Gíze

Rachefova pyramída je druhá najväčšia a polohou prostredná z pyramíd pri Gíze. Štandardne sa udáva, že je to hrobka postavená pre Kráľa Rachefa. Usudzuje sa to z toho, že sa v pilierovej sieni zádušného chrámu, pristavaného k východnej stene pyramídy, našli sochy Rachefa. Rachefovi sa zvykne pripisovať aj Veľká sfinga.

Rachefova pyramída bola pôvodne vysoká 143,5 m (dnes 137,3 m), jej pôvodná základňa bola 215,3 m x 215,3 m. Jej uhol sklonu je 53°10'. Jej pôvodné obloženie sa zachovalo len na jej vrchole (a podľa toho ju možno ľahko spoznať).

Vnútorná štruktúra Rachefovej pyramídy je pomerne jednoduchá. Má dve komory a dva vchody na severnej strane, jeden vo výške asi pätnásť metrov, druhý pod ním v úrovni základne. Dnes sa do nej vstupuje chodbou z horného vchodu, vedie tesne pod základňu, tam sa vyrovnáva a pokračuje k pohrebnej komore. Chodba za dolným vchodom klesá najprv do hĺbky desať metrov a po nedlhom rovnom úseku znova stúpa a vyúsťuje do hornej chodby, na strane ma odbočku do menšej komory, ktorá ostala nedokončená. Pohrebná komora je približne v osi pyramídy, východo-západným smerom meria 14,2 metra, severo-južným 5 metrov, vysoká je 6,8 metra. Vytesaná je v skale, iba zalomenú povalu ma v mase pyramídy. Stojí v nej dnes prázdny sarkofág, ktorý objavil aj s rozbitým vekom roku 1817 Belzoni, je z pekne vyhladenej žuly. Ináč tu nie sú nijaké komory a šachty, Belzoniho tunel je už taktiež zanesený pieskom. So svojimi 1690200 kubickými metrami vápencových kvádrov, medzi ktorými je menej ako 0,01 percent voľného priestoru, predstavuje táto pyramída najkompaktnejšiu stavbu na svete.

čítaj viac 

zdroj: knihy BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA, Vojtech Zamarovský, ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.