Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Menkaure

kral-menkaure.jpg

Kráľ Menkaure s manželkou

Menkaure, kráľ 4. dynastie v starovekom Egypte (2530 – ? pred n. l.), stavebník tzv. Tretej pyramídy pri Gíze. Priame správy o Menkaureho vláde nemáme, no niet pochýb, že si udržal (alebo znova vydobyl) postavenie teokratického despotu, ktoré mali jeho mocnejší predchodcovia.

Ak veríme tradícii, viedlo sa ľudu za jeho vlády trocha lepšie ako prv. Neskoršie generácie si ho možno zidealizovali, bol vraj dobrotivým a spravodlivým vládcom. Pokiaľ ide o umenie hlavne výtvarné, tu je chvála jeho čias na mieste. Jeho sochy vynikajú realizmom a jemnosťou spracovania, vysokú umeleckú úroveň má aj výzdoba hrobiek jeho hodnostárov. Bol vraj Rachefovým a Chufuovým opakom, postavil si síce takisto pyramídu, ale oveľa menšiu, a hlavne ctil bohov a netýral ľud.

Veštba

“Dal zasa otvoriť chrámy a umožnil ľudu, ktorý bol v najvyššej miere zbedačený, aby opäť pracoval pre seba a prinášal bohom obete. Zo všetkých kráľov súdil vraj najspravodlivejšie, aj preto sa teší najväčšej chvále spomedzi všetkých kráľov, čo kedy v Egypte vládli.„ Bohom sa to však nepáčilo, lebo osud určil, že sa Egyptu musí viesť stopäťdesiat rokov zle. “Z mesta Buta prišla potom veštba, že bude žiť len šesť rokov a v siedmom roku zomrie. Ťažko to znášal a poslal do veštiarne urážlivý odkaz, že jeho predchodcovia dali pozastaviť chrámy, na bohov nehľadeli a ľudí zbedačovali, no napriek tomu žili veľmi dlho, on že je však zbožný a bez ohľadu na to má tak skoro zomrieť. Z veštiarne dostal potom odpoveď, že práve to vraj urýchľuje jeho koniec... Keď teda vypočul, že o jeho osude je už rozhodnuté, dal vyhotoviť množstvo lámp, a keď sa zotmelo, dal ich všetky pozažíhať. Popíjal a hodoval vo dne v noci, prechádzal sa pri rieke a po hájoch, vyhľadával miesta, o ktorých sa dozvedel, že sú príhodné na zábavu. Vymyslel si to preto, aby dokázal, že veštba nemá pravdu, lebo zo šiestich rokov sa stane dvanásť, keď sa z nocí stanú dni.„

Isteže nemáme k takýmto historkám, spísaných navyše o 2000 rokov po Menkaureho smrti, priveľkú dôveru. Našiel sa však zoznam robotníckych skupín, ktoré pracovali na jeho pyramíde, a jeden z nich znel: "Menkaure je opitý". Hoci egyptológovia právom poznamenávajú že namiesto opitý sa môže čítať aj omámený a že to nemuselo byť práve od vína, predsa len je možné, že na tom popíjaní ozaj dačo bolo. A pokiaľ ide o veštbu, že čoskoro zomrie; z celej pyramídy, najmä z neveľmi dôkladne opracovaných a uložených kvádrov, cítime dodnes chvat, s akým poháňal stavbu. Napriek tomu sa jej dokončeniu nedožil.

V okolí Menkaureho pyramídy bolo objavených niekoľko veľkých bridlicových reliéfov s Menkaurem v spoločnosti ochranných bohýň a bridlicovú sochu Menkaureho s manželkou Chamerernebtej. Tieto reliéfy sú dnes v Egyptskom múzeu v Káhire, skupinová socha kráľovských manželov je v Múzeu umení v Bostone.

MENKAUREHO PYRAMÍDA

menkaureho-pyramida.jpg
 
Menkaureho pyramída

Božský je Menkaure – tak sa volala najmenšia zo skupiny troch veľkých pyramíd pri Gíze. Stojí v juhozápadnom rohu tamojšej planiny, v úctivom odstupe od Chufuovej a Rachefovej veľhrobky, akoby sa hanbila za svoju nepatrnosť a mladosť. Rozhodne sa však hanbiť nemusí, má vyše 4500 rokov, jej základňa meria 104,6 krát 104,6 metrov, vysoká je 62 metrov. Pôvodne bola asi o štyri metre vyššia, dĺžku strán si však zachovala, lebo náveje piesku zachránili dolnú časť jej obloženia. Toto obloženie je z červenej asuánskej žuly a pôvodne ju pokrývalo takmer do tretiny výšky, tam ho potom vystriedali biele bloky z turského vápenca, vrchol mala pravdepodobne zasa červený a zo žuly. Takto dvojfarebne vyzerala ešte v 16. storočí nášho letopočtu, kým ju neolúpili Mameluci. Bola vraj zo všetkých pyramíd najkrajšia.

Na rozdiel od ostatných pyramíd, Menkaureho nestojí priamo na skale, ale sčasti na umelej terase z vápencových kvádrov, ktorá vyrovnáva sklon terénu. Pohrebnú komoru ma pomerne malú, iba 6,5 krát 2,3 metra, jej povalu vo výške 3,5 metra tvoria dva protiľahlé kvádre, ktoré sú na dolnej strane otesané do poloblúka, takže pôsobia dojmom klenby. Jej steny sú obložené vyhladenou žulou a steny vstupnej chodby takisto, s pôvodnou komorou a miestnosťami pre pohrebnú výbavu ju spája schodisko.

čítaj viac 

zdroj: knihy BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA, Vojtech Zamarovský, ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.