Choď na obsah Choď na menu

Kráľ Chufu

kral-chufu.jpg

Chufuova slonovinová soška (Egyptské múzeum, Káhira)

Chufu, druhý panovník 4. dynastie (asi 2575 - ? pred n. l.) starovekého Egypta. Vo všeobecnosti je považovaný za staviteľa Veľkej pyramídy v Gíze, jediného zo Siedmych divov sveta, ktorý dosiaľ stojí. V povedomí ľudstva žije väčšinou pod gréckym menom Cheops, ktoré mu dal v druhej knihe Dejín Herodotos. Manehto ho v Egyptských pamätihodnostiach nazýva Sufis a zoznamy kráľov uvádzajú jeho meno buď vo zvyčajnej forme Chufu, čo môžeme čítať aj ako Chufev, alebo v oficiálnom neskrátenom znení Chnumchufu.

Chufu bol synom kráľa Snofrua a kráľovnej Hetepheres. Na rozdiel od svojho otca vstúpil Chufu do ľudového podania ako krutý, bezohľadný vládca. Chufu mal niekoľko synov, z ktorých jeden, Džedefre, bol jeho priamym nástupcom. Mal aj niekoľko dcér, z ktorých jedna sa neskôr stala kráľovnou Hetepheres II.

Predpokladá sa, že Chufu nastúpil na trón krátko po dovŕšení 20 rokov a vládol asi 23 rokov – toľko mu pripisuje aj Turínsky papyrus. Iné zdroje z oveľa neskorších čias spomínajú podstatne dlhšiu vládu: Manehto udáva 65 a Herodotos 50 rokov. Od roku 2000 boli objavené dve datovania spadajúce do jeho panovania. Nápis obsahujúci jeho najvyšší rok vlády: „17. rok Chufuovho počtu“. Prvý raz ho spomína už Flinders Petrie v knihe z roku 1883, potom bol pre historikov stratený a opäť ho našiel v roku 2001 Zahim Hawassom v jednej z odľahčovacích komôr v pyramíde tohto faraóna. Druhým dokladom bol nápis z „roku po 13. sčítaní [Chufuovho] dobytka“ vytesaný v skale v oáze Dakhla na Sahare nájdený v roku 2003.

Chufu začal s výstavbou svojej pyramídy v Gíze. Podľa nápisov je veľmi pravdepodobné, že viedol aj vojenské výpravy na Sinaj, do Núbie a Líbye.

Westcarov papyrus, ktorý bol napísaný dlho po Chufevovej vláde počas Strednej ríše alebo neskôr, zobrazuje faraóna, ktorému rozprávajú príbehy plné kúziel jeho synovia Chefrén a Džedefre. Tento cyklus príbehov predstavuje Chufua ako chamtivého, krutého človeka, ktorého snaha zaistiť, aby jeho dynastia pretrvala jeho dvoch synov, je nakoniec bezvýsledná. Či je tento súbor príbehov pravdivý, nie je známe, ale Chufuovi zlá povesť vydržala až do čias Herodota, ktorý sa v Egypte dopočul o Chufuovej veľkej krutosti voči vlastným poddaným i rodine prejavovanej kvôli vybudovaniu jeho pyramídy. S istotou vieme, že Chufuov zádušný kult trval do 26. dynastie, čo bola jedna z posledných egyptských dynastii, teda takmer 2000 rokov.

CHUFUOVA PYRAMÍDA

chufuova-pyramida.jpg

Chufuova pyramída

Chufuova pyramída je jedna z pyramíd pri Gíze, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo siedmich divov sveta. Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou a Rachefovou pyramídou.

Chufuova pyramída je jedna z najviac preskúmaných stavieb sveta. Jej pôvodná kolmá výška po dokončení stavby činila 146,50 metra, čím do roku 1880 (dokončenie Kolínskeho dómu) bola najvyššou stavbou sveta. Dnešná výška 137,75 metra je bez asi 9 metrového pyramidiona. Dnešná dĺžka strán je zhruba totožná s pôvodnou a rovná sa priemerne 230,38 metra, čo je o 2 metre menej, než po ukončení. Je známe, že jednotlivé hrany pyramídy sú orientované podľa svetových strán.

Podložie pyramídy tvorí prirodzená skala. Pyramída je vybudovaná z lokálneho dostupné žltého numulitického vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec , dovezený z Tury a El-Maasary na druhom brehu Nílu oproti Abusiru. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. Každý kváder, vrátane obloženia, je individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto.

čítaj viac

zdroj: knihy BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA (Vojtech Zamarovský), ICH VELIČENSTVÁ PYRAMÍDY (Vojtech Zamarovský), PYRAMIDY (Miroslav Verner), wikipedia.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.