Choď na obsah Choď na menu

Umenie starovekého Egypta

3. 10. 2013

staroveky-egypt.jpg

Detail nástennej maľby z hrobky  hodnostára Nebamona, 18. dynastia (Britské múzeum v Londýne)

Staroveké egyptské umenie sa inšpirovalo hlavne dôverne známymi obrazmi prevzatými z prírody. Jeho špecifický štýl sa formoval už na začiatku historického obdobia a tritisíc rokov zostal v podstate nezmenený. Úchvatná krása väčšiny egyptských malieb, reliéfov, sôch a šperkov je často druhotná vzhľadom na ich funkciu, ktorá bola pôvodne buď náboženská, alebo pohrebná či obojaká.

Väčšina umeleckých diel bola určená na výzdobu tmavých interiérov chrámov, skrytých pred zrakom verejnosti, alebo na to, aby ich pochovali spolu so zosnulými v hrobkách, kde mali nebožtíkov ochraňovať a starať sa o nich na onom svete. To vysvetľuje, prečo sa dvojrozmerné výjavy so zdanlivo zjednodušenou formou a nedostatkom perspektívy mohli spočiatku javiť dnešným očiam ako takmer detinské. Ide však o nepochopenie ich základnej funkcie. Ľudia totiž verili, že správna rituálna štylizácia môže takéto spodobenie doslova oživiť. Aby človek čo najlepšie videl, počul a hovoril, božstvo alebo nebožtík museli byť stvárnení so všetkými dôležitými fyzickými črtami takými zreteľnými, ako to len bolo možné. V dvojrozmernom umení je preto tvár zobrazená z profilu, aby čo najlepšie vystihli oči a ústa, kým oko je zobrazené celé, akoby pri pohľade spredu.

Aj neživé objekty sa zobrazovali čo najzreteľnejšie, veci na stole sa stvárňovali naukladané v jednotlivých vrstvách, a to až do takej miery, že sa zdalo, akoby sa vznášali vo vzduchu. To isté platilo pre obsah zatvorených truhlíc, ktorý vy bol v skutočnosti skrytý pred pohľadom, a tak by sa pri realistickom zobrazení fakticky „stratil“. Aj skutočné jedlo a nápoje, uložené v chráme alebo v hrobke pre božstvo či zosnulého, boli zobrazené a opísané na stenách a sprievodné výjavy a modely potravín mali zabezpečiť dostatok potravy na onom svete. Dokonca aj zobrazenie fyzických činností, napríklad tanca, malo svoj osobitný účel, napriek skutočnosti, že dnes sú neraz ľudovo považované len za čosi viac než za peknú dekoráciu. Avšak ľudia verili, že zobrazenie tanca a hry temperamentných skladieb pomáha pri prebúdzaní boha v chrámovej svätyni alebo pri oživovaní zmyslov zosnulého v hrobke.

FARBA A DUCH

Funkčnú, kódovú povahu egyptského umenia znásoboval starostlivý výber materiálu a farby. Egyptská krajina, ktorú politicky reprezentovala biela koruna Horného Egypta a červená koruna Horného Egypta, bola rozdelená na „Čiernu krajinu“ (Kemet), kde prekvitala vegetácia, a nehostinné červené prázdne pustatiny (Dešret); preto sa zelená a čierna farba sa používala pri spodobovaní boha plodnosti a večného života Usira (na opačnej strane), kým červená farba sa používala pri zobrazovaní jeho zlého brata Sutecha, boha chaosu. Pokojnú nadpozemskú farbu oblohy, odrážajúcu sa na Níle, maľovali modrou farbou, reprezentujúce božstvo, a zlatú, žltú farbu slnka považovali za ochrannú farbu. Muži a ženy sa konvenčne zobrazovali s odlišnou farbou pleti; červenohnedý odtieň používaný u mužov kontrastuje so svetlejšími tónmi u žien.

Zdroj: kniha STAROVEKÝ EGYPT J. Fletcherová

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.