Choď na obsah Choď na menu

Neskorá doba

28. 11. 2011

chronologia-starovekeho-egypta.jpg

Neskorá doba sa označuje obdobie egyptských dejín zodpovedajúce 25. - 31. dynastii (cca. 715 - 332 pred n. l.).

25.dynastia (asi 745 - 664 pred n. l.)

Politickú nejednotnosť, ktorú privodili Egyptu lýbijskí faraóni 22., 23. a 24. dynastie, využilo kráľovstvo Núbijcov, ktoré sa vymanilo spod egyptskej nadvlády a neskôr samo usilovalo o ovládnutie svojho tradičného rivala. Ako prvý sa o prienik do Egypta pokúšal núbijský vládca Kašta, ktorý rozšíril vplyv Núbie až do Téb, ako to dokladá to, že jeho dcéra Amenardis bola dosadená na významnú pozíciu v hierarchii Amonových kňazov. Okolo roku 732 pred n. l. Pianchi (Pije) porazil spojené vojsko viacerých egyptských vládcov vrátane Osorkona IV. z 23. dynastie a Tefnachta z 24. saidskej dynastie. Pianchi založil 25., tzv. kušitskú dynastiu a ustanovil porazených vládcov za krajinských správcov. Sám vládol z núbijského mesta Napata, ale jeho nástupci, brat Šabaka a potom jeho dvaja synovia Šabataka a Taharka, vládli už z Egypta.

V tejto dobe stratil Egypt výrazne na mediznárodnej prestíži, ktorú budovali faraóni počas Novej ríše. Egyptskí spojenci na Blízkom východe sa stali korisťou rastúcej Asýrskej ríše a od roku 700 pred n. l. sa vojna s touto veľmocou zdala byť nevyhnutnosťou aj pre Egypt. Za Šabaku vládli medzi dvoma ríšami ešte priateľské vzťahy, ale už Taharka musel viesť proti asýrskemu kráľovi Asarhaddonovi obrannú vojnu a bol ním nakoniec zosadený a nahradený bábkovým kráľom Nekonom. Tanutamon, posledný panovník dynastie, sa proti Asýrčanom pokúsil posledný raz vytiahnúť do boja, v ktorom zabil Nekona. Proti samotným Asýrčanom však neuspel, nový asýrsky kráľ Aššurbanipal ho zahnal na útek a vyplienil Memfidu aj Téby. Na konci svojej vlády boli faraóni 25. dynastie nútení stiahnuť sa do sudánskej Napaty, kde sa im podarilo až do 6. storočia pred n.l. udržať vlastné kráľovstvo.

26. dynastia (asi 665 - 525 pred n. l.)

Od roku 665 pred n.l. vládla Egyptu posledná dynastia egyptského pôvodu, hoci dosadená Asýrčanmi. Za panovania prvého faráona dynastie, Psammetika I., syna zabitého Nekona, bol Egypt opätovne zjednotený a zažíval obdobie relatívnej prosperity a stability trvajúce 54 rokov. Vnútornú stabilitu a rozvoj sa podarilo udržať aj za nasledujúcich faraónov dynastie, vládnúcich z mesta Sais. Vládcovia 26. dynastie sa mohutne inšpirovali predchádzajúcimi slávnymi obdobiami egyptských dejín, ktoré napodobovali v sochárstve, staviteľstve aj literatúre. Egyptu sa v tomto období tiež darilo viesť výboje v Ázii aj Lýbii, a to až do roku 526 pred n.l., kedy Egypt napadli Peržania. Psammetik III. vládnúci sotva rok sa s nimi stretol v bitke pri Pelúziu, kde bol porazený, na krátko unikol do Memfidy, ale bol nakoniec uväznený a popravený v Súzach, hlavnom meste Perzskej ríše. Vládcom Egypta sa tak formálne stal perzský kráľ Kambysés.

27. dynastia (asi 525 - 404 pred n. l.)

Po víťazstve nad Psammetikom Kambýses spojil Egypt s Cyprusom a Feníciou. Týmto započal prvé obdobie perzskej nadvlády nad Egyptom, jeho 27. dynastiu, ktoré trvalo do roku 402 pred n.l.

Kambýses zostal v Egypte do roku 522 pred n. l. a viedol tri neúspešné vojenské ťaženia v Afrike: proti Kartágu, proti oázam v Lýbijskej púšti a proti Núbii. Na spiatočnej ceste do Perzie však zahynul. Staroveké záznamy, obzvlášť Herodotos a Diodoros Sicílsky, zobrazujú Kambýsesa ako krutého, bezbožného a šialeného kráľa. Tento obraz, ktorý sa nezhoduje s prameňmi pochádzajúcimi zo starovekej Perzie, môžu mať na svedomí mocná kňazská hierarchia, ktorá za Kabysésovej vlády v Egypte utrpela na svojej moci, majetkoch a početných privilégiách. Herodotos pravdepodobne čerpal z tejto egyptskej tradície.

Kambýsesov nástupca Dareios I. odvolal dekrét, ktorým Kambýses odobral kňazom niektoré privilégia, aby si získal podporu kňazskej triedy. Podľa Diodora Sicílskeho bol Dareios šiestym a posledným zo zákonodarcov Egypta. Na Démotickom papyre č. 215 sa uvádza, ako v treťom roku svojej vlády prikázal egyptskému satrapovi, Aryandésovi, aby zvolal múdrych mužov spomedzi vojakov, kňazov a pisárov, aby spísali právny systém, ktorý sa používal do 44. roku vlády faraóna Amasisa. Zákony mali byť prepísané na papyre v démotickej egyptštine aj v aramejčine, tak aby satrapovia a ich úradníci, prevažne Peržania a Babylončania, mali právnu príručku v úradnom jazyku ríše aj v jazyku miestnej správy. Na rozvinutie obchodu Dareios vybudoval kanál medzi Nílom a Červeným morom (od Bubastidy, cez Wadi Tumelat a jazerá Bohajrat al-Temšah a Bohajrat al-Morra). Na brehoch kanálu boli postavené štyri tzv. kanálové stély písané dvojjazyčne v hieroglyfickom aj klinovom písme.

Krátko pred Dareiovou smrťou roku 486 pred n. l. vypuklo v Egypte povstanie, pravdepodobne spôsobené jeho porážkou pri Maratóne. Povstanie sa podarilo potlačiť Dareiovmu nástupcovi Xerxovi I. až v roku 484 pred n. l. Egypt bol za vzburu tvrdo potrestaný a jeho nový satrapa, Achajmenés, ho spravoval bez ohľadu na názory svojich poddaných. K ešte vážnejšiemu povstaniu došlo roku 406 pred n.l., za panovania Artaxerxesa I. Povstanie viedol Lýbijec Inarus, syn Psammetikov, jeden z menej významných lýbijských vládcov, ktorý požiadal o pomoc Atény. Flotila 200 lodí sa vypravila až do Memfidy, ktorej sa z veľkej časti zmocnili povstalci. Achajmenés bol zabitý počas bitky pri Papremide v západnej časti delty. Hoci sa roku 456 pred Kr. podarilo Peržanom znova zmocniť Memfidy, stratili západnú časť delty.

28. až 30. dynastia (asi 404 - 343 pred n. l.)

Po povstaní proti Peržanom za vlády Artaxerxesa I. sa strácajú záznamy o Egypte takmer na 50 rokov. Až z roku 404 pred n. l. máme správy o povstaní saidského vládcu Amenardisa, jediného faraóna, ktorý sa zaraďuje do 28. dynastie. Jeho vláda trvala od roku 404 - 399 pred n. l., kedy bol v boji porazený 29. dynastiou z Mendesu.

Faraóni 29. vládli nad krajinou v rokoch 399 - 380 pred n. l.. S pomocou gréckych spojencov dokázali úspešne odraziť útok Perzskej ríše aj cyperského kráľa Evagorasa. Za tejto doby dokázal Egypt opäť dosiahnuť prosperitu. Posledného, štvrtého kráľa dynastie, Nefaarudža II. po necelom roku panovania zosadil Nachtnebef, zakladateľ 30. dynastie.

Len traja faraóni 30. dynastie vládli v Egypte od roku 380 do 343 pred n. l., kedy sa podarilo Artaxerxovi III. podarilo zmocniť svojej vzbúrenej satrapie. Počas týchto takmer 40 rokov museli neustále vzdorovať pokusom Perzie o ovládnutie. Posledný faraón tejto dynastie, Nektanebos II., je považovaný za posledného egyptského vládcu starovekého Egypta.

31. dynastia

Nie je známe, kto bol satrapom Egypta za vlády Artaxerxa III., ale za panovania Dareia III. ním bol Sabakés, ktorý bojoval a zahynul v bitke pri Isse. Jeho nástupcom bol Mazakés, ktorý roku 332 bez boja odovzdal krajinu Alexandrovi Veľkému. Tým sa stal Egypt satrapiou v Alexandrovej ríši.

PANOVNÍCI   BOHOVIA   PYRAMÍDY   CHRONOLÓGIA   STAROVEKÝ EGYPT

egyptan.-sk-panovnici.jpg

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.