Choď na obsah Choď na menu

Trója – zabudnuté mesto

troja.jpg

zvýšky legendárnej Tróji

Skutočnosti, zahalené mýtom, motivujú cestovateľov i archeológov. Výnimkou nebola ani legenda o Tróji, meste, obliehanom počas trójskych vojen. Presne určiť jej polohu, ba vôbec uspokojivo dokázať jej existenciu sa však podarilo až na konci 19. storočia. Nemeckého obchodníka Heinricha Schliemanna povesť o Tróji nadchla už v detstve. Keď neskôr zbohatol, obetoval svoj majetok hľadaniu zmiznutého mesta. Z historických prameňov vedel, že v staroveku jestvovalo akési ľudské sídlo, ktoré sa volalo Trója, ale po roku 355 n. l. sa tento názov už v nijakých ďalších záznamoch neobjavuje.

Na mieste prvých vykopávok v Turecku nenašiel Schliemann po Tróji ani stopu, a tak sa rozhodol preskúmať pahorok Hissarlik niekoľko kilometrov od pobrežia, ku ktorému sa viazali miestne povesti. V roku 1871 Schliemann so svojou mladou gréckou manželkou a skupinou asi sto miestnych robotníkov začal s vykopávkami. Pokračoval v nich takmer dvadsať rokov, až do svojej smrti. (Na istý čas však trójske nálezisko opustil, aby mohol urobiť vykopávky v Mykénach v Grécku.)

Schliemann bol síce nadšený, ale predsa len amatérsky archeológ. Pri výkopových prácach nevedomky zničil doklady, ktoré sa mali starostlivo vytriediť. Navyše odviezol z náleziska rôzne predmety, bez toho, aby zabezpečil dokumentáciu o tom, kde boli objavené. Napriek tomu odkry niekoľko starovekých opevnení a tiež veľa zbraní a kuchynských potrieb. Schliemann veril, že našiel Tróju. Mnohí historici boli skeptickí, ale medzi jeho stúpencov patrili aj vynikajúci znalci antického staroveku.

Nemecký archeológ Heinrich Schliemann objavil 7 základných vrstiev, ktoré ďalší nemecký archeológ, Wilhelm Dörpfeld, rozšíril na dolu uvedených 9 základných vrstiev a americký archeológ Carl William Blegen rozčlenil na 46 fáz:

Vrstvy I – VII (3000 pred n. l. – 1000 pred n. l.) zodpovedajú anatolskej bronzovej dobe:

  • V rokoch 3000 – 2500 pred n. l. (10 stavebných fáz) tu stála osada opevnená silnými múrmi s domami z nepálených tehál. Našli sa medené a kostené ihlice, šidlá a pod., schematizované idoly z kameňa a hliny, kamenná industria a ručne robená keramika. Osadu zničil požiar.
  • V rokoch 2500 – 2200 pred n. l. (8 stavebných fáz) tu existoval palác – veľký opevnený areál kniežaťa s vežami, vstupnými bránami a pod. Hradbový múr bol miestami až 10 m široký a 10 m vysoký. Posledné sídlisko z tohto obdobia zničil veľký požiar. Sála veľkého palácového magara (typ budovy) mala na toto obdobie značné rozmery (20 x 10 m). Často sa vyskytujú najmä pohára s dvoma veľkými protiľahlými uchami (tzv. depas amfikypellon) a antropomorfné nádoby. Používa sa už aj hrnčiarsky kruh. Našli sa medené, strieborné a zlaté výrobky. Práve z tohto obdobia Schliemann vykopal niekoľko pokladov, napr. poklad, ktorý mylne považoval za Priamov poklad.
  • V rokoch 2200 – 2050 pred n. l. tu stála neopevnená dedina
  • V rokoch 2050 – 1910 pred n. l. (5 stavebných fáz) je tu naďalej dedina a prvý raz sa objavujú kupolovito zaklenuté pece
  • V rokoch 1900 – 1800 pred n. l. (4 stavebné fázy) takisto pokračuje predošlé osídlenie, zaberá však väčšiu plochu
  • V rokoch 1800 – 1300 pred n. l. (8 stavebných fáz) došlo k zmene. Stál tu hrad - mesto. Na najvyššom bode stál palác. Uprostred tohto obdobia sa zjavujú importy mykénskej keramiky. Niekedy pred rokom 1300 pred n. l. hrad - mesto padol za obeť zemetraseniu, ktoré časť ľudí prežila, a ktorého východné múry sa zachovali do ďalšej fázy a dodnes.
  • V rokoch 1300 – 1000 pred n. l. existovalo posledné osídlenie bronzovej doby. Fáza z rokov 1300 – 1260 pred n. l. (fáza VIIa) pravdepodobne zodpovedá homérskej Tróji, ktorú rozvrátili Gréci v trójskej vojne opísanej v Iliade. Južná brána zostala hlavnou. V domoch pri mestskom múre slúžiacich ako sklady sa zachovali veľké 1,5 metrové hlinené zásobnice v dlážke, zakryté kamennou platňou. Okolo roku 1260 pred n. l. nasleduje spálená vrstva a potom dve ostro oddelené fázy VIIb1 (1260 – 1190 pred n. l.) a VIIb2 (1190 – 1100 pred n. l.). Vo fáze VIIb2 sa zjavuje zvláštna keramika, ktorá sa pripisuje Trákom, ktorí Tróju zrejme ovládli.

Vrstvy VIII a IX (po roku 1000 pred n. l.) nie sú už špecificky trójske, ale v úplnom súlade s gréckou a rímskou antikou. Vrstva VIII je začiatok železnej doby. V rokoch 700 – 85 pred n. l. tu bola grécka osada Ílion. O tomto gréckom meste na tomto území sú už písomné správy. Trója bola často navštevovaná za Alexandra Veľkého (4. storočie pred n. l.), za jeho nasledovníkov (vznikol tu chrám bohyne Atény). V IX. vrstve grécke mesto v rokoch asi 1 – 500 n. l. vystriedalo rímske mesto Ilium. Vznikla tu radnica a divadlo. V rímskej dobe homérska tradícia znova ožila preto, lebo podľa povesti sa po zničení Tróje trójske knieža Aineiás s niekoľkými Trójanmi preplavil k brehom italského Latia, kde jeho potomkovia Romulus a Remus založili Rím. Konštantín Veľký zamýšľal pri Tróji založiť hlavné mesto Rímskeho impéria. V čase Byzantskej ríše potom záujem upadol.

troja--zabudnute-mesto--3-.jpg
 
drevený kôň - dar Tróji

Ako sa začal legendárny zápas Grékov s Trójou? Podľa Homérovho eposu mal Paris, najkrajší zo všetkých smrteľníkov, rozhodnúť, ktorá z troch bohýň je najkrajšia – Héra, Aténa, či Afrodita. Afrodita zvíťazila, pretože Parisa podplatila – sľúbila mu, že dostane lásku od ženy, ktorú si zvolí. Paris si vybral Helenu, manželku Menelaa, kráľa Sparty, najmocnejšieho z gréckych štátov. S Afroditinou pomocou sa Parisovi a Helene podarilo uniknúť. Ako útočisko si Paris vybral Tróju, asi 500 kilometrov vzdialené mesto na pobreží vtedajšej Malej Ázie. Bolo to premyslené rozhodnutie: hoci vyrástol ako pastier, v skutočnosti bol princom, jedným zo synom trójskeho kráľa Priama.

Kráľ Menelaos prisahal, že sa pomstí. Vyplával s mocným loďstvom na more s cieľom dobyť Tróju. Jej obyvatelia sa však desať rokov úporne bránili. Keď sa Grékom nepodarilo dobyť mesto silou, uchýlili sa k prefíkanej ľsti, ktorá o tritisíc rokov neskôr Heinricha Schliemanna očarovala. Postavili veľkého dreveného koňa, do ktorého potajomky umiestnili skupinu bojovníkov. Keď koňa nechali pred bránami mesta ako dar Tróji, jej obyvatelia neodolali pokušeniu a vtiahli ho dnu. Gréci nastúpili na lode a naoko odplávali – v skutočnosti sa vzdialili len natoľko, aby zmizli Trójanom z dohľadu.

V noci sa grécki bojovníci vyplazili z koňa a otvorili brány mesta svojmu vojsku, ktoré sa medzitým pod rúškom tmy vrátilo. Gréci pobili väčšinu mužských obyvateľov, medzi nimi aj Parisa, a ženy odtiekli do otroctva. Helenu, ktorej krása spôsobila, že na more vyplávalo tisíc lodí, opäť vrátili víťaznému Menelaovi. Tróju – ktorá dnes leží vo vnútrozemí, asi 15 kilometrov od pobrežia – vypálili do základov. Na jej mieste neskoršie vznikli ďalšie ľudské sídla. Napokon sa však aj tie pominuli. Z prachu zabudnutia ich oslobodil až Schliemann.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.