Choď na obsah Choď na menu

Staroveký Babylon sa vracia do pôvodnej podoby

pergamon-museum--berlin.jpg

 

Babylonské visuté Semiramidine záhrady boli jedným zo siedmich divov antického sveta. Dnes sa pokúša babylonské pamiatky zachrániť jedna americká mimovládna organizácia a vrátiť im miesto, aké im v dedičstve ľudského pokolenia patrí. Potrebné je však vrátiť aj podobu slávnej Ištarinej bráne, ktorá bola jednou z ôsmich babylonských brán.

Robotník s pílou reže betónové dlaždice a jeho kolegovia ich rozbíjajú na kúsky kladivom. Je potrebné napraviť to, čo sa tu dialo za vlády bývalého prezidenta Saddáma Husajna, teda v rokoch 1979 až 2003. Vtedy betónovými plátmi pokryli priestor medzi dvoma tehelnými múrmi, ktoré zdobili basreliéfy, znázorňujúce draky a býky. Pamiatka stará 2 500 rokov tak bola veľmi poškodená.

„Snažíme sa zastaviť alebo aspoň spomaliť prepadanie sa brány,“ hovorí Jeff Allen, ktorý renovačný projekt Future of Babylon riadi. Aj keď sa na ňom podieľa americká mimovládna organizácia Word Monument Fund a iracká komisia pre pamiatky, hlavným finančníkom je americká vláda.

Babylon so svojím zikurratom, ktorý dal zrejme základ mýtu o babylonskej veži, bol symbolom moci ríše, ktorá zažila najväčšiu slávu za vlády Nabukadnezara (biblicky Nabuchodonosara).

Ištarina brána je slávna vďaka replike, ktorá stojí v múzeu v Berlíne. V prípade tej pravej v Babylone je potrebné najskôr odstrániť betón okolo stien, ktorý bráni vyparovaniu vody zo zeme. Voda si hľadá najľahšiu cestu a stúpa po stavbe samotnej, vysvetľuje Allen. Okrem dlaždíc je nutné vybúrať aj betónovú vrstvu, ktorá bola narýchlo naliata na hornú časť brány. Postupom času sa v nej vytvoril žľab, ktorým v čase dažďov voda steká na prastaré múry. Bránu nedávno tiež „opravili“ tehlami, ktoré bude potrebné nahradiť niečím, čo bude lepšie zodpovedať originálu.

Brána stála na ceste, kadiaľ prechádzal a tiež aj prešiel Alexander Veľký. Presne pozdĺž nej v 70. rokoch postavili dlhý chatrný múr. „To je skutočne veľmi zle odvedená práca. Postavili to priamo na pôvodnej pamiatke,“ hnevá sa Allen. „Saddám Husajn vydal príkaz „opraviť“ Babylon pre festival, ktorý tu chcel usporiadať. Z hľadiska záchrany tejto pamiatky to však bola pohroma,“ tvrdí Allen.

Na jednom z okolitých pahorkov si nechal Saddám postaviť palác. Dnes je opustený a jeho steny pokrývajú nápisy. Saddám sa považoval za dediča Nabukadnesara II., ktorý z Babylonu urobil centrum ríše, ktorá zahŕňala Sýriu i Palestínu. Saddáma však v roku 2003 zvrhli okupačné sily a o tri roky neskôr skončil na povraze.

Nebol to však len on, kto sa na súčasnej neutešenej podobe Babylonu podpísal. Dávno pred ním tadiaľ Briti postavili železnicu, prechádzali tadiaľto cesty i tri ropovody. Sú tu tri pevné parkoviská, ktoré využívali americkí a poľskí vojaci počas invázie, ktorá sa začala v roku 2003. „Toto miesto sa ničili dlhé desaťročia. Stačilo,“ oduševňuje sa Allen. Dnešným nepriateľom sú podľa neho miestni, ktorí si priamo v areáli stavajú domy a nikto proti tomu nič nerobí, pretože vláda nie je schopná vynútiť si dodržiavanie zákona.

Nové budovy sú v totálnom nesúlade s duchom tohto miesta. Produkujú navyše splašky, ktoré ničia pamiatky, ktoré sa nachádzajú ešte pod zemou.

Iraku sa nepodarilo presadiť Babylon na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Husajn Amarí vedie pamiatkový úrad provincie Babylon a hovorí, že cieľom bude pamiatku opraviť a dosiahnuť jej zaradenie na zoznam UNESCO. Je to však finančne nákladné a iracká vláda sa zatiaľ na obnove veľmi nepodieľa.

zdroj: ČTK

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.