Choď na obsah Choď na menu

Ramesseovci - hospodársky a politický úpadok Egypta

19. 4. 2015

Ramesseovci, králi 20. dynastie, posledný vládcovia Novej ríše. So svojim neveľmi dávnym predchodcom Ramessem II. Veľkým mali spoločné len meno a celkovú dobu vlády. Ináč to boli panovníci takí nevýrazní, že aj v podrobných prácach o dejinách Egypta sa zvyčajne uvádzajú (dakedy aj s Ramessem III.) pod súhrnným názvom Ramesseovci. Do dejín Egypta sa pritom rozhodne zapísali; priviedli ho do úpadku a svoju moc premárnili.

Niet pochýb, že Egypt prežíval za Ramesseovcov ťažké obdobie svojich dejín. Z východu i zo západu naň útočili nepriatelia, vojnami sa vnútorne vyčerpával, prišiel o príjmy zo stratených území. Bez ohľadu na to bol však ešte stále bohatou a ľudnatou krajinou, ktorá mala dosť síl, aby tieto objektívne ťažkosti prekonala. Vyžadovalo to zmobilizovať jeho zdroje a účinne ich využiť. Podľa egyptského zriadenia záviselo v tomto smere všetko od panovníka; Ramesseovci boli však ku svojim povinnostiam nevšímavý a ľahostajní. Zlyhávala aj opora kňazov, ktorých priazeň si kupovali darmi a privilégiami. Sám najvyšší kňaz sa zmenil z ochrancu božskej koruny kráľa na jej uzurpátora.

  • Ramesse IV. nastúpil na trón po zavraždení Ramesseho III. v palácovom sprisahaní, na ktorom však asi nemal účasť. Zanechal opis nepokojov za vlády svojho otca (medziiným aj o štrajku robotníkov na kráľovskom pohrebisku) a svojho boja proti všeobecnej korupcii.
  • Ramesse V. vládol 3 roky a stratil posledné zvyšky dŕžav v Sýrii; vynahradil to však zásluhami v Amonovom chráme, v ktorého prospech sa zriekol kráľovských majetkov vo Fajúmskej oáze.
  • Ramesse VI. dosiahol za svojej sedemročnej vlády vojenské víťazstvo nad Líbyjčanmi; na druhej strane však stratil takmer celý zvyšok územia v Palestíne.
  • Ramesse VII. sa podľa Manehta udržal na tróne len niekoľko mesiacov a Ramesse VIII. len niekoľko týždňov (zdroj; kniha Bohovia a králi starého Egypta, Vojtech Zamarovský), z iných zdrojov sa uvádza dĺžka vlády Ramesse VII. 7 rokov a Ramesse VIII. 1 rok.
  • Ramesse IX. vládol potom osemnásť rokov; z jeho čias nemáme už správy o egyptských dŕžavách v Ázii, zato však o lupičoch v Údolí kráľov a o bojoch v jeho paláci. Zdá sa, že dopustil úplný rozvrat štátnej správy; robotníci na kráľovskom pohrebisku sa už nedomáhali nápravy štrajkami ale podplácaním dozorcov, a vylúpenie kráľovských hrobiek organizovali hodnostári, čo mali na starosti dbať o ich bezpečnosť.
  • Pomery sa nezlepšili ani za vlády Ramesseho X. Z neskorších čias sa dozvedáme, že za jeho čias, alebo možno už prv, vypukli v hlavnom meste Wasete (Tébach) nepokoje vyvolané cudzincami, medzi ktorými sa uvádzajú líbyjskí Mešveši. Išlo tu pravdepodobne o vzbúrených žoldnierov z líbyjských kmeňov.
  • Keď sa ujal vlády okolo roku 1110 pred n. l. Ramesse XI., bol Egypt už len zemepisným pojmom a jeho trón iba slávnostným kreslom. Ako poklesla jeho medzinárodná prestíž, ukazuje prípad vyslanca Wenamona, ktorého poveril wasetský kňaz Hrihor, aby nakúpil v Libanone drevo pre stavbu „svätej bárky“ boha Amona. Wenamon sa stretával v mestách, ktoré ešte nedávno patrili Egyptu, so všelijakými zlomyseľnosťami a kedysi bezvýznamný vládca Kepena (Bybla) sa voči nemu správal s urážlivým povýšenectvom.

Všetci Ramesseovci sa dali pochovať v Údolí kráľov; nenašla sa tam iba hrobka Ramesseho VIII. (resp. nebola identifikovaná). Možno najpozoruhodnejšia je hrobka Ramesse IV. Nepatrí medzi najväčšie, lebo meria iba 66 metrov, ale vyniká polychrómovanými reliéfmi s náboženskými scénami (do ktorých boli v byzantskej dobe nakreslené dva obrazy koptských svätých, pričom jeden z nich sa volal Ammonios); v jej pohrebnej komore stojí dodnes kráľov žulový sarkofág.

Hrobka Ramesseho VI. hneď nad hrobkou kráľa Tutanchamona, sa označuje podľa pomenovania, ktoré jej dali členovia Napoleonovej Egyptskej komisie „hrobka metempsychózy“ (prevteľovanie duší); jej zvláštnosťou je sarkofág vytesaný do drážky.

Hrobka Ramesseho VII. sa vyznačuje nielen tým, že má poradové číslo jeden, ale aj pôsobivým vyobrazením kráľa, ktoré je portrétom podľa všetkých pravidiel.

Hrobka Ramesseho IX. vyniká nad ostatnými hĺbkou a zachovanosťou hrobovej komory; medzi zvyčajnou nástennou výzdobou je nezvyčajný obraz kráľovej múmie so zdvihnutými rukami.

Ostatné hrobky sú menej zaujímavé. Napríklad hrobka Ramesseho X. je vonkoncom bez výzdoby a v hrobke Ramesseho XI. ostalo z celej výzdoby len niekoľko vyblednutých hieroglyfov.

Zo stavieb posledných Ramesseovcov sa zachovalo len málo; malo ich asi aj vzniklo. Našli sa však zvyšky jedného ich zádušného chrámu pri Dra Abú n-Nage (na ľavom brehu Nílu oproti Karnaku), ale nepodarilo sa zistiť, ktorému z nich patril. S ich nápismi sa dosť často stretávame na stavbách, čo dali dokončiť alebo vyzdobiť.

Napriek všeobecnému hospodárskemu a politickému úpadku Egypta vzniklo na sklonku 20. dynastie niekoľko vysoko hodnotných literárnych diel a opisov mnohých starších diel na papyrusoch, ktoré sa celkom alebo sčasti zachovali. Spomedzi starších sú to predovšetkým náboženské a magické texty, z ktorých pozostávajú Knihy mŕtvych, Kniha o bránach, Kniha o podzemných jaskyniach, Kniha o tom, čo je na onom svete a pod., ktorých maľované reprodukcie krášlia hrobky niektorých Ramesseovcov a ich hodnostárov. Ďalej sú to viaceré mýty, napríklad O boji Hora so Sutechom, ktorého opis pochádza z čias Ramesseho V., a najmä významný Rituál záhrobného kultu.

Okrem rozličných „ponaučení“, starších i novších, patrí medzi tieto diela Chválospev na učiteľa písania na Lansingovom papyruse a rozsiahly záznam historicky významných udalostí na Veľkom Harisovom papyruse z čias Ramesseho IV., ktorý meria 40,5 metra a je najväčším zachovaným egyptským papyrusom vôbec. Osobitné miesto v pôvodnej tvorbe týchto čias zaujíma správa O Wenamonovej ceste do Fenície, zapísaná na papyruse asi z 22. dynastie, ktorý je dnes v Puškinovom múzeu v Moskve.

Tieto pamiatky dopĺňajú tzv. Zoznamy slov, akési pravzory náučných slovníkov a množstvo ostrák (nápisov a záznamov na kamenných úlomkoch a črepinách) z robotníckeho mestečka pri dnešnej Dér el-Medíne.

zdroj: kniha BOHOVIA A KRÁLI STARÉHO EGYPTA (Vojtech Zamarovský)

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.