Choď na obsah Choď na menu

Olympijské hry v starovekom Grécku

olympijske-hry-v-starovekom-grecku.jpg

Detail zo starovekej gréckej vázy zobrazujúci olympijských bežcov

V Grécku dosiahla kultúra a vzdelanie veľmi veľký rozmach. Každý slobodný občan, musel dosiahnuť určitý stupeň vzdelanosti, bez ktorého by sa v živote nezaobišiel. Gréckym ideálom sa stal človek telesne krásny a mravne ušľachtilý, Kalokagatia. Okrem kultúry a vzdelania, sa v starovekom Grécku stretávame aj s rozvojom činnosti, ktorú dnes nazývame šport...

O prvom športe sa však dozvedáme už z predgréckych prameňov, a síce o zápasení. Doklad o ňom pochádza z 27. - 26. storočia pred n. l.  z Mezopotámie, kde sa v chráme sumerskej bohyne Ninty našla bronzová soška, ktorá zobrazuje dvoch zápasníkov v podrepe, držiacich sa za pás. Zápasenie je známy šport aj v Egypte. V hrobke kráľovského hodnostára Ptahhotepa pri Sakkáre sa našiel reliéf so skupinou zápasníkov v rozličných fázach boja. Pochádza asi zo začiatku 25. storočia pred n. l. Gréci teda neboli prví, čo pestovali šport, ale získané poznatky prehĺbili a dokonca ich aj systematicky spracovali a zovšeobecnili. Grécky šport spájala prirodzená túžba po dokazovaní telesnej zdatnosti a obratnosti, spojená s prirodzenou súťaživosťou. Šport sa u nich, na rozdiel od iných národov, stal neoddeliteľnou súčasťou života. Gréci ako jediný staroveký národ formulovali úlohu športu v živote jednotlivca i spoločnosti a vytýčili si ideál kalokagatie. Tomuto ideálu sa podriadili aj športové preteky, súťaže a olympijské hry...

olympijske-hry-v-starovekom-grecku.jpg
 

Mužský zápas, detail zo starovekej gréckej vázy

Začiatky hier na gréckej pôde spadajú ešte do predgréckeho osídlenia na Kréte. Ich súčasťou boli býčie hry, zápasenie a box. Bola objavená maľba, zachytávajúca akrobata, ktorý preskakuje cez bežiaceho býka. Cvik, ktorý je dnes považovaný za úplne nemožný a životu nebezpečný. Taktiež boli odhalené nástenné maľby, na ktorých boli okrem iného, zachytení boxujúci chlapci. Gréci tieto disciplíny prebrali a obohatili ich o ďalšie. Medzi iným aj pretekmi v behu a preteky na vozoch ťahanými koňmi. O hrách boli podané aj písomné doklady. Opisoval ich Homér, v epose Odyssea, kde sa v 164. verši ôsmeho spevu objavuje slovo athlétés. V Grécku bol šport podľa prevládajúceho názoru spočiatku hlavne vecou kráľov a aristokratov, ktorí mali čas a energiu na to, aby sa okrem vlády a vojny mohli venovať aj iným činnostiam pre vlastné potešenie. Šport sa však vyvíjal aj medzi ľudom. V prvom prípade disciplíny súviseli s bojom a vojnou, v druhom s pracovným procesom pastierov a roľníkov. Gréci si uvedomovali význam spätného pôsobenia duševných schopností na telesné a dôležitosť ich vyváženia. Správali sa podľa hesla sana in corpore sana, čiže v zdravom tele, zdravý duch. Prejavovalo sa to hlavne vo výchove mladých občanov, ale aj v každodennom  živote. Verejný charakter výchovy zabezpečoval, aby slúžila telesnému a duševnému rozvoju mladých mužov, z ktorých sa mali stať uvedomelí a oddaní občania štátu, ochotní obetovať za svoju vlasť hoc aj život. Výchova mladých občanov mala spočiatku dva obory: „gymnastiku“ a „muziku“. Prvý pre šport, druhý pre všetky druhy umenia a vied. Pod gymnastikou, ktorej patrilo prvenstvo sa rozumeli telesné cvičenia, atletické disciplíny a základy brannej prípravy. Rátali sa do nej aj športové hry. Atletické disciplíny tvoril beh, skok do diaľky, hod diskom a oštepom, zápasenie a box. Do brannej výchovy patril najmä šerm. Športové hry boli väčšinou loptové. Významnú úlohu na cvičisku hrala hudba, podobne ako pri gymnastike. S jej sprievodom sa konali hlavne posilňovacie cviky a tréningové behy. Najvýznamnejšia inštitúcia, ktorú Gréci vytvorili na výchovu sa volala gymnázium. Bola to verejná škola, ktorú vydržiaval štát, bola prístupná všetkým občanom a neplatilo sa v nej školné. Táto široká a dôkladná starostlivosť Grékov o telesnú a duševnú výchovu mládeže bola v staroveku ojedinelá. Najlepšiu ilustráciu tohto rozdielu podal Lúkiános zo Samosaty z 2. storočia, v poviedke Anacharsis (O telesných cvičeniach), kde opisuje návštevu skýtskeho kráľa a mudrca v Athénach. Solón, hostiteľ, ho zaviedol do gymnázia. Skýtsky kráľ, Anacharsis, bol prekvapený a rozhorčený nad činnosťami, ktoré tam mladý muži vykonávali. Solón odpovedá Anacharsisovi na jeho otázky a námietky a vysvetľuje mu význam telesných cvičení...

Gréci teda pochopili, že zanedbávaním ľudského tela sa oslabuje celá spoločnosť a zanedbávaním ľudského mozgu sa ohlupuje. Snažili sa preto o pravý opak.

olympijske-hry-v-starovekom-grecku--2-.jpg

Mužský zápas, detail zo starovekej gréckej vázy

Zaujímavý je však aj vznik olympijských hier. Prvé sa konali roku 776 pred n. l. v Olympii. Boli to však iba prvé „oficiálne“ olympijské hry, čiže započítané. Olympia sa stala dejiskom celogréckych hier práve preto, lebo bola už oddávna známa ako kultové a športové stredisko. Hry mali množstvo zakladateľov, medzi inými aj Pelops, vládca a dobyvateľ Peloponézu. Jeho manželka Hippodameia založila olympijské preteky aj pre dievčatá. Volali sa héraie a konali sa na počesť bohyne Héry. Pretekalo sa v nich v behu na 160,5 metra. Za zakladateľa olympijských hier sa však považoval Héraklés, syn boha Dia. Vyskytujú sa dve verzie. Jedna hovorí, že ich založil na počesť svojho víťazstva nad élidským kráľom Augeiom, podľa druhej, že ich založil po návrate Agronautov z Kolchidy, kde pomohli získať hrdinovi Iásonovi zlaté rúno. Začiatky hier boli skromné, prvé mali iba jednu disciplínu. A to beh na vzdialenosť jedného stadia (192,27 metra). Rovnaké to bolo až do 14. hier (724 pred n. l.), kde k jednoduchému behu pribudol tzv. „dvojitý beh“ čiže diaulos. Na nasledujúcich hrách roku 720 pred n. l.  k nim pripojili „dlhý beh“ (dolichos), o vzdialenosti 7 stadií. Neskôr ho predĺžili na dvanásť a nakoniec na 24 stadií, čo je 4615 metrov. Na 18. hrách došlo k významnej zmene. Pribudla totiž disciplína zápasenie a na 23. hrách roku 688 pred n. l. sa zaviedol aj box. Do 25. olympijských hier roku 680 pred n. l. pozostávali súťaže iba z atletických disciplín. Na týchto hrách zaviedli prvú z jazdeckých disciplín, tzv. tethrippon. Rýchlostné preteky na dvojkolesových vozoch so štvorzáprahom. Na 33. hrách k nim pridali rýchlostné preteky jazdcov na koňoch. Trať tejto dostihovej disciplíny merala asi 6,25 km. Súčasne zaviedli „všeboj“, súťaž s kombinovaním boxu a boja. Po 96. hrách mali olympijské hry dokopy 23 disciplín. Z celkového času trvania hier, však bola iba polovica venovaná súťažiam. Zvyšok tvorili rozličné obrady, pretože Gréci považovali hry ako náboženské oslavy. O športovej náplni, poradí pretekov a pravidlách rozhodovala komisia nomofylakov, dozorcov nad zákonmi, podriadená élidskej vláde. Pred otvorením hier sa museli vykonať určité formality. Deň pred otvorením sa vydal z Élidy do Olympie slávnostný sprievod. Cesta merala 57,7 km. Po celom okolí Olympie sa rozprestierali farebné stany s obydliami, ale aj šiatre s obchodíkmi. Keď prišiel sprievod do Olympie, ako prvou povinnosťou bola obeta bohom a potom prísaha. Týmito obetami sa v Grécku otvárali všetky verejné slávnosti. Prvý olympijský deň sa končil vystavením dosky so zoznamom pretekárov, neskôr sa však hneď po prísahe konali súťaže trubačov a hlásateľov o právo oznamovať mená pretekárov a víťazov. Nasledujúce dni sa už konali jednotlivé súťaže. Na antických hrách sa uznávalo len prvé miesto. Ten kto vyhral sa nazýval olympioníkés, teda olympijský víťaz. Najväčšou odmenou a poctou, ktorú víťazný pretekár dosiahol, bol veniec z posvätnej olivy, zvaný kotinos. Uplietli z jedinej vetvičky posvätnej olivy, ktorá rástla pri priečelí Diovho chrámu. Tento strom sa volal Kallistefanos (čo dáva krásne vence). Posledný deň bola po vyhlásení víťazov usporiadaná rozlúčková oslava, na ktorej sa spievali olympijské spevy. Prvenstvo olympijských hier bolo a ostalo nesporné.

Dôkazom je aj Pindarova Olympijská óda, v ktorej píše: „Voda je najprednejšia. Zlato žiari sťa oheň planúci za noci ponad všetky pozemské statky. Ak chceš však, srdce, spievať o hrách, tak namiesto slnka nehľadaj hviezdu, čo by viac žiarila éterom a hriala cez deň. Osláv olympijské boje, výkvet všetkých hier!“

Každopádne odkaz Grékov Ktéma eis aei (poklad na večné časy), ležal dlhé veky zabudnutý, až do dnešných čias, kým ho ľudia znovu nevyniesli na svetlo dňa, kým nevyniesli trosky olympijských hier, a kým ich znovu neobnovili. Po tom je odkaz opäť živý, a ako jeden z pokladov, zanechaných Grékmi pre ďalšie pokolenia, je všeľudským majetkom...

zdroj: kniha Vojtech Zamarovský - Vzkriesenie Olympie

kniha Guinessova Encyklopédia - kolektív autorov

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.