Choď na obsah Choď na menu

Objaviteľ Zlatého faraóna

howard-carter.jpg

Howard Carter v hrobke panovníka Tutanchamona

„Vidím nádherné veci,“ povedal očarený archeológ HOWARD CARTER lordovi Carnarvonovi, keď prvýkrát nazrel do hrobky Tutanchamóna v Údolí kráľov. Jej objavením sa spolu s bezvýznamným faraónom naveky zapísal do dejín. Hoci od Carterovej smrti uplynulo už sedemdesiat rokov, jeho objav v archeológii neprekonalo nič. V nedotknutej hrobke faraóna, ktorú našiel, ľudstvo našlo neoceniteľné informácie o živote v starom Egypte a nevyčísliteľné poklady.

Howard Carter sa narodil 9. mája 1874 v Londýne. Jeho otec John pracoval ako ilustrátor pre Illustrated London News a spolu s manželkou Marthou Joyce Sandsovou mali jedenásť detí. Howard bol najmladší. Pre jeho chatrné zdravie ho vychovávali dve tety v malej anglickej dedinke Swaffham. Často chorľavel, a tak ho vzdelávali hlavne súkromní učitelia. Kresliť a maľovať sa učil od otca. V dospelosti mal preto často pocit, že jeho vzdelanie nie je dostatočné. K archeológii ho priviedli práve jeho umelecké schopnosti. Talent sedemnásťročného mladíka si všimol egyptológ Percy Newberry a zobral ho na výpravu do Egypta odkresľovať maľby z hrobiek. Neskôr Howard pracoval s mnohými ďalšími archeológmi. Pri spolupráci s profesorom Williamom Flindersom Petriem prišiel archeológii naozaj na chuť. Po desaťročnom pobyte v Egypte mal veľké šťastie, Gaston Maspero, šéf Egyptskej pamiatkovej rady ho ustanovil za hlavného inšpektora pre pamiatky v Hornom Egypte. Ibaže mal smolu. V roku 1905 v Káhire inzultovala skupina opitých francúzskych turistov strážcov pamiatok v Saqqare. Carter turistov vyhodil a Francúzi sa sťažovali. Keď mu prikázali ospravedlniť sa, odmietol to a z postu odišiel. Potom sa živil ako sprievodca bohatých turistov, maliar akvarelov moderných a historických egyptských scén a obchodník s drobnými starožitnosťami.

Egyptské vykopávky

V roku 1908 zoznámil Gaston Maspero Cartera s britským lordom Carnarvonom. Lord prišiel do Egypta, aby sa zotavil po automobilovej havárii, a začal sa tam zaujímať o vykopávky. Spriatelili sa, Carnarvon vybavil licenciu a Carter prebral odbornú supervíziu nad vykopávkami v Tébach. Ako archeológ objavil viacero zaujímavých hrobiek, údolný chrám Hatšepsut v tébskej nekropole či pohrebisko kráľovien 18. dynastie. Poznala ho však iba odborná verejnosť. Na konci roku 1914 mal Carnarvon vďaka Carterovi najhodnotnejšiu súkromnú zbierku egyptských artefaktov. Ale archeológ mal oveľa väčšie ambície. Po tom, čo sa našli rôzne indície potvrdzujúce jej existenciu, chcel nájsť hrobku faraóna Tutanchamóna.

Na vykopávkach v Údolí kráľov, na ktoré získal licenciu a financoval ich lord Carnarvon, začali pracovať v roku 1915. Pre prvú svetovú vojnu ich museli prerušiť a pokračovali v nich až v rokoch 1917 až 1922. Po šiestich rokoch kopania však Carter neobjavil takmer nič. Trpezlivosť lorda Carnarvona bola takmer vyčerpaná a rozhodol sa viac tento projekt nepodporovať.

Posledná šanca

Nakoniec však lord Carnarvon poskytol Carterovi, ktorý by za vlastné mohol kopať iba jednu sezónu, financie ešte na ďalšiu s tým, že je to naposledy.

Carter a jeho ľudia museli premiestniť asi 70-tisíc ton piesku, a až potom, 4. novembra, objavil nosič vody na rohu vykopanej hrobky Ramzesa IV. niečo ako schodík vytesaný do skaly. Okamžite zavolal Cartera a tomu bolo hneď jasné, že ide o prácu ľudských rúk. „Zakrátko sa ukázalo, že ide o začiatok schodiska, štyri metre pod úrovňou vchodu do hrobky Ramzesa IV.,“ napísal si Carter do denníka vykopávok. O deň neskôr objavili prvý vchod do hrobky.

„Aby som sa presvedčil o metóde, ktorou boli dvere zablokované, urobil som dieru s veľkosťou 35 x 15 centimetrov. Cez ňu som pomocou baterky mohol vidieť, že vchod je úplne zatarasený kameňmi, ktoré boli až po strop. Je to úžasný moment pre archeológa, keď je zrazu po toľkých rokoch práce na okraji niečoho, čo vyzerá ako veľkolepý objav – neporušená hrobka,“ zapísal si Carter do svojho denníka. Ešte v ten istý deň poslal lordovi Carnarvonovi do Londýna telegram: „Nakoniec som urobil úžasný objav v Údolí kráľov, veľkolepá hrobka s neporušenými pečaťami čaká neotvorená na váš príchod. Gratulujem.“

Archeológ Carter bojoval so zvedavosťou, chcel počkať na lorda Carnarvona, a až v jeho prítomnosti postupovať ďalej. Čakanie bolo mučivé. „Všeličo mohlo ležať za touto chodbou, preto som sa musel maximálne ovládať, aby som sa neprebúral za tie dvere.“

Tutanchamónov poklad

tutanchamon-maska.jpg

Tutanchamonova zlatá pohrebná maska

Keď sa konečne dostali k druhému vchodu, bola nedeľa 26. novembra 1922. Po spísaní poznámok urobili malú dieru do ľavého horného rohu dverí. „Vidíte niečo?“ spýtal sa lord Carnarvon. „Vidím nádherné veci,“ odpovedal Howard Carter. „Potom som pozorne rozšíril otvor tak, aby stačil pre oboch. Svietiac si sviečkou a baterkou sme nazreli dnu. Naše pocity a nadšenie sa nedajú opísať, pretože lepšie svetlo nám odhalilo nádhernú kolekciu pokladov,“ zapísal si tento okamih do denníka archeológ. Hrobku však mohli preskúmať až v prítomnosti pamiatkového inšpektora, ktorého pozvali hneď na ďalší deň. Oficiálne hrobku otvorili až 29. novembra, na ďalší deň ich zaplavila vlna prominentných hostí. Šlo síce o menej významného faraóna, ktorý vládol Egyptu len veľmi krátko, jeho hrob však bol neporušený. Údolie kráľov pri Luxore, kde objavili takmer tridsiatku pochovaných kráľov, už pred Carterom skúmali mnohí a spustošili ho i vykrádači hrobov. Preto sa to zdalo ako zázrak. Hrobka pozostávala zo štyroch pohrebných komôr, každá z nich, uzavretá zlatými dverami, obsahovala viac ako 600 druhov nádherných predmetov. V najvnútornejšej komore objavil Carter nedotknutý sarkofág s múmiou mladého faraóna.

Mediálna vojna

Lord Carnarvon 9. januára 1923 podpísal zmluvu s londýnskymi novinami The Times, v ktorej im zaručil exkluzívne práva na detaily Tutanchamónovho objavu. Vyzeralo to ako dobrý nápad, ale spôsobilo to úplnú katastrofu. The Times totiž predbiehali nielen egyptské, ale aj všetky ostatné svetové médiá, čo bolo v tom čase čosi nemysliteľné. V honbe za informáciami ostatní vyvolali doslova zákopovú vojnu. Výhody pre britské noviny boli dobrou zámienkou pre všetkých v Egypte, ktorí nemali radi britských kolonialistov a vôbec cudzincov.

Objav Tutanchamónovej hrobky oficiálne zverejnili 23. februára 1923 – unikátny nález vzbudil obrovský záujem a vyvolal tlak na jeho sprístupnenie verejnosti. Zároveň vyvstala aj právna otázka – pri hrobke, ktorá je klasifikovaná ako nedotknutá, mala egyptská vláda podľa podmienok licencie právo odmietnuť nároky objaviteľov na akýkoľvek podiel na objavených predmetoch. Otázka ako najlepšie naložiť s objavom vyvolala konflikt aj medzi Carnarvonom a Carterom, ktorý vyústil 23. februára do hádky, a Carter sa tak rozčúlil, že požiadal Carnarvona, aby sa už nikdy neukázal v jeho dome.

Vykázali ho z hrobky

Keď v apríli 1923 zomrel lord Carnarvon, ktorý bol nielen Carterovým sponzorom, ale aj dobrým diplomatom, nemohlo to prísť v horšom čase. Carter totiž nemal žiadne diplomatické schopnosti a na vykopávky v Egypte mala obrovský vplyv i politika.

Prestávku medzi sezónami vykopávok strávil archeológ v Anglicku, kde sa mu podarilo presvedčiť lady Carnarvonovú, aby obnovila licenciu pod svojím vlastným menom. Súhlasila, ale zároveň predĺžila zmluvu o exkluzivite s londýnskymi The Times. V októbri 1923 sa Carter vrátil do Egypta, ale vznikli problémy. Keď mu novinári dali ultimátum, že budú na zverejňovaní ďalších objavov prítomní všetci, alebo nepríde nikto, rozhodol, že novinár Merton z Timesov sa stane členom jeho tímu. Takže by mali novinky aj tak vždy najskôr. Egyptská vláda a pamiatková rada tlačila na Cartera, napätie sa stupňovalo, až archeológ zatvoril hrobku. To bola jeho najväčšia chyba, lebo porušil podmienky licencie, a tak mu ju zrušili. Síce sa ju pokúšal obnoviť, ale bolo to márne. Odišiel teda na anglické a americké prednáškové turné. Keby teroristi nezavraždili v Egypte sira Leeho Stacka a Británia neposilnila svoju kontrolu nad krajinou, možno by sa tam Carter nikdy nevrátil.

V januári 1925 dostal Carter novú koncesiu, stále ešte pod menom lady Carnarvonovej, ale londýnske The Times stratili monopol na informácie a Carnarvonovci si nemohli robiť žiadny nárok na časť objaveného pokladu. Ako kompenzáciu im v roku 1930 vyplatili 36-tisíc libier. Poslednú sezónu plne financovali egyptská vláda a samotný Howard Carter. Nakoniec bolo najlepšie, že prebral práce na vypratávaní hrobky a konzervovaní predmetov. Nemohli na to nájsť lepšieho človeka. Takto pokračovali ďalších sedem rokov. Zvyšok života zasvätil Carter písaniu o svojich nálezoch. Vyšla mu trojzväzková publikácia Hrobka Tutanchamóna, ktorú mu pomáhal písať spisovateľ Percy White. Po nej chcel pripraviť šesťzväzkové dielo, v ktorom chcel opísať celé odhalenie Tutanchamónovej hrobky. Ku koncu života sa Carter zdržiaval vo Winter Palace Hoteli v Luxore, kde obyčajne posedával sám.

Faraónova kliatba

Hrobku Tutanchamóna vraj chránila kliatba, ktorá mala každému, kto poruší pokoj dávneho vladára, priniesť smrť. Dvanásť členov zo skupiny, ktorá otvárala jeho hrobku, zomrelo do siedmich rokov – vrátane lorda Carnarvona, ktorý financoval vykopávky. Šlo o nehody alebo náhody, ale legenda sa šírila. Samotný objaviteľ Howard Carter zomrel až v roku 1939 v Londýne a počas života sa mu nič zlé nestalo. O kliatbe sa hovorilo i v roku 2005, keď Tutanchamónovu múmiu skúmali pomocou CT. Aj vtedy sa výskumníkom prihodila séria nehôd, nie však smrteľných. Legenda má silnú moc. V Británii údajne zasiahla rodinu, ktorá mala v pozostalosti niekoľko vecí z Tutanchamónovej hrobky, sériou nešťastí.

Archeológ Howard Carter, ktorý zomrel slávny a bohatý, dostal niekoľko čestných doktorátov, ale ani britská, ani žiadna iná vláda nikdy oficiálne neocenila jeho zásluhy.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.