Choď na obsah Choď na menu

Náboženstvo starovekého Egypta

bohyna-maat.jpg

bohyňa Maat

Náboženstvo starovekého Egypta je komplexný súbor predstáv týkajúcich sa mytológie a spoločenských javov v staroegyptskej spoločnosti, akými boli normy správania, prechodové obrady alebo zvyklosti.

Pri jeho skúmaní čerpajú egyptológovia zo záznamov zachovaných na papyroch a pamätných doskách - mýtus o Ptahovi je tak zapísaný na tzv. Šabakovom kameni - zo súboru pohrebných textov a výzdoby hrobiek a v neskoršom období z diel gréckych a rímskych autorov rovnako ako z archeologických nálezov. Napriek tomu zostávajú v našom porozumení egyptského náboženstva veľké medzery, ktoré bude treba doplniť na základe ďalších výskumov.

Mytológia sa dotýkala už počiatkov starovekého Egypta, jeho zjednotenia faraónom Menim, ku ktorému došlo približne okolo roku 3000 pred Kr. Identita zjednotiteľa nie je presne známa, pretože pod označením Meni sa môže ukrývať viacero panovníkov - Narmer, Hor-Aha alebo Chasechemuej, či dokonca niektorý zo skorších vládcov. Podľa samotných Egypťanov im vládli v najstarších dobách vládcovia božského pôvodu, polobohovia a ešte skôr samotní bohovia, o tom rozpráva tzv. Kráľovský mýtus.

Starovekí Egypťania nerobili veľký rozdiel medzi posvätným a profánnym, pretože verili, že v ich živote sa uplatňuje dvojica kozmických princípov maat a istef v neustálom kozmickom zápase. Maat (neskôr ako bohyňa Maat) predstavoval poriadok, spravodlivosť, ekonomickú aj spoločenskú stabilitu. Princíp istef bol jeho protikladom - chaos, rozvrat štátu, napadnutie nepriateľmi, nízke záplavy, sucho a hladomor. V období pozemskej vlády bohov jestvoval v celej zemi maat, ale ľudia boli, aspoň podľa niektorých zdrojov, príčinou rozvratu. Kozmickú rovnováhu bolo potrebné opätovne nastolovať prostredníctvom rituálov. Faraón, vtelenie boha na zemi, bol ručiteľom za božský poriadok maat - mal sa starať o bezpečie zeme, právo a v neposlednej rade aj o poriadne záplavy, ktoré mal ovplyvňovať svojim božským zásahom. V Starej ríši sa stretávame s predstavou cyklického ponímania dejín, kedy prirodzene dochádza k striedaniu maat a istef, ale tento motív akéhosi mileniarizmu je zatlačený do pozadia v neskorších obdobiach, kedy sa stávajú z božstiev istefu (Sutech) výslovne negatívne postavy.

Egypt bol podľa mýtogeografie jeho obyvateľov stredom sveta. Egypťania sa považovali za stádo boha Réa a dokonca za jediných skutočných ľudí (pre iných ľudí ani nepoužívali označenie človek). V egyptskej literatúre sa opakovane objavuje silný vzťah Egypťanov k vlastnej krajine a ich túžba zomrieť tu, pretože, ako verili, iba tak môžu dosiahnuť v poriadku druhý svet.

Egyptská mytológia nie je len súhrnom predstáv o bohoch, ktoré sú súčasnému človeku asi najznámejšie a najprístupnejšie. Možno v nej rozoznať niekoľko významnejších okruhov:

  • etiologické mýty o pôvode sveta, bohov, ľudí a jednotlivých miest
  • kráľovský mýtus týkajúci sa postavenia faraóna, legitimizácie jeho moci a následníctva
  • mýty týkajúce sa podsvetia a posmrtného života 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.