Choď na obsah Choď na menu

Mínojci na Kréte boli európskeho pôvodu

minojska-kultura.jpg

freska Dámy v modrom z paláca v Knosse

Porovnanie DNA ukázalo, že etnikum, ktoré vytvorilo v bronzovej dobe pred asi 5000 rokmi prvú skutočnú civilizáciu v Európe, na Kréte, má geneticky najbližšie k obyvateľom severu a západu Európy. Teda nie k Severoafričanom, ako sa myslelo.

Oznámil to deväťčlenný americko-grécky tím, ktorý viedol George Stamatoyannopoulos z University of Washington v Seattle (USA). Prvým autorom výsledného článku bol Jeffery Hughey z Hartnell College v Salinas (štát Kalifornia, USA).

Pokročilú civilizáciu z bronzovej doby na Kréte objavil slávny britský archeológ Arthur Evans (1851-1941). Kľúčové vykopávky uskutočnil začiatkom 20. storočia.

Nositeľov tejto civilizácie nazval Mínojci, po legendárnom kráľovi Mínoovi zo starogréckych mýtov. Na základe podobnosti dobových predmetov z Kréty, Egypta a Líbye vyslovil názor, že zakladatelia mínojskej civilizácie migrovali na Krétu zo severnej Afriky.

Archeológovia však odvtedy predložili viaceré odlišné vysvetlenia pôvodu Mínojcov. Ich teórie ho hľadali v Turecku, na Balkáne, alebo na Strednom východe.

Členovia tímu sa rozhodli, že tento pat vyriešia analýzou mitochondriálnej DNA (mtDNA) vyťaženej z kostrových pozostatkov nositeľov mínojskej civilizácie. (Mitochondrie sú vnútrobunkové „elektrárne“, majú vlastnú DNA, ktorá sa dedí po materskej línii.)

Výsledky preukázali, že mínojskú civilizáciu založila populácia, ktorá žila na Kréte už od začiatku bronzovej doby. Zrejme potomkovia prvých ľudí, ktorí osídlili Krétu pred približne 9000 rokmi. A že boli geneticky najpodobnejší moderným európskym populáciám.

„Pred týmito 9000 rokmi došlo k rozsiahlej migrácii neolitických (neolit = mladšia kamenná doba) ľudí z Anatólie, ktorá je dnes súčasťou Turecka, ako aj z iných oblastí Stredného východu. V rovnakom čase prenikli na Krétu prví ľudia. Naša analýza mtDNA ukazuje, že Mínojci mali najsilnejšie genetické vzťahy s týmito neolitickými ľuďmi a s dávnymi i dnešnými Európanmi. Tieto výsledky naznačujú, že mínojská civilizácia na Kréte vzišla pred 5000 rokmi z tamojšieho neolitického obyvateľstva, ktorého predkovia dorazili na tento ostrov približne 4000 rokov predtým. Naše údaje naznačujú aj to, že neolitická populácia, z ktorej vzišli Mínojci, migrovala tiež do ostatnej Európy, kde z nej vzišli moderní obyvatelia tohto kontinentu,“ povedal George Stamatoyannopoulos.

Jeho tím analyzoval vzorky mtDNA odobrané z 37 kostier, ktoré sa našli v jaskyni Ayios Charalambos na náhornej plošine Lasithi asi 70 kilometrov východne od krétskej metropoly Heraklion. Porovnali ich s mtDNA príslušníkov 135 moderných a dávnych populácií.

Ukázalo sa, že v mtDNA Mínojcov je 21 význačných variácií – z toho 6 bolo unikátne ich a zvyšných 15 zdieľali s modernými a dávnymi európskymi populáciami. Ani jeden Mínojec však nebol nositeľom variácií mtDNA, ktoré sú príznačné pre africké populácie.

Dôkladnejšia analýza to potvrdila. Mínojci boli iba vzdialení príbuzní Egypťanov, Líbyjcov a ďalších severoafrických populácií. Najviac premenlivosti mtDNA zdieľali s Európanmi, zvlášť s dnešnými obyvateľmi severu a západu kontinentu. Na druhej strane boli veľmi blízko príbuzní neolitickým populáciám južnej Európy, osobitne dávnym Sardínčanom. Nositeľmi ich špecifických genetických znakov stále sú aj dnešní obyvatelia plošiny Lasithi.

Členovia tímu uverejnili tieto poznatky v časopise Nature Communications.

zdroj: aktuality.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.