Choď na obsah Choď na menu

Etruskovia - obyvatelia Etrúrie

etruskovia--sarkofag.jpg

Sarkofág manželov z Cerveteri, 6. storočie pred n. l.

Staroveká Etrúria, krajina starých Etruskov, ležala v strednom Taliansku, v oblasti dnešného Toskánska. Na východe ju ohraničujú Apeniny, na západe pobrežie Tyrrhenského mora, na severe rieka Arno a na juhu rieka Tiber. V priebehu 9.storočia pred n. l. sa na jednotlivých vrcholoch kopcov v Etrurii usadili poľnohospodári a pastieri bronzovej doby. Nachádzali sa tu významné ložiská nerastných surovín. Postupom storočí tu vznikali mnohé bane na ich ťažbu. Toto obdobie sa vyznačuje rozširovaním osídlenia a rozmachom obchodu. V 8. storočí pred n. l. hľadali grécki a fénickí obchodníci z východu nové zdroje kovov. Ich obchodníci sa plavili po Stredozemnom mori a narazili na prírodné bohatstvo Etrúrie. Pôvod Etruskov zostáva dodnes nejasný. Existujú 3 teórie:

  • Grécky historik Herodotos v 5. storočí pred n. l. napísal, že túto oblasť ako prví osídlili prisťahovalci z Lýdie (krajina v Malej Ázii).Viedol ich princ Tyrrhenos. Vlna tejto migrácie mohla aj prechádzať aj ostrovom Lémnos, dôkazom čoho by mohol byť aj nález Náhrobnej stély s nápisom podobným etruštine.
  • Dionýsios z Halikarnassu presadzoval teóriu, že išlo len o zmenu domáceho obyvateľstva, tzv. autochtónnym vývojom.
  • Livius sa nazdával, že Etruskovia prišli zo severu, z európskeho vnútrozemia, možno z Raetie, čoho dôkazom je veľmi podobné meno, ktorým sa označovali Etruskovia - a to Rasenna. Etruskovia však nepatrili medzi indoeurópske národy. Pravdepodobne prišli z Malej Ázie, lebo u nich bola žena rovnoprávna s mužom - podobne ako u Chetitov.

Etruskovia ovládli časť Talianska nazývanú Látium. Začali utvárať mestské osady - roma. V ranných dobách vládli etruským mestským štátom králi, neskôr ich nahradili zhromaždenia hodnostárov. Etruským symbolom úradnej autority boli: fasces (zväzok prútov so zaťatou sekerou), kráľovské žezlo, kráľovský trón, tóga (neskôr ich prevzali aj Rimania).

Pre Etruskov je typická vysoká úroveň života. Väčšinou boli vysokí, čiernovlasí, s ostrým profilom. Vytvorili zväzok 12- tich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (králi alebo náboženskí vodcovia- nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania - aj ženy. Ženy mali v etruskej spoločnosti rovnocenné postavenie s mužmi. Výjavy z hostín zobrazujú páry, ktoré spolovice ležia na tom istom ležadle - v očiach Grékov, ktorí si zakladali na mužských cnostiach a ženám bránili v účasti na mnohých dôležitých spoločenských postoch to bolo pohoršujúce. Členovia mestského zhromaždenia pochádzali z vysokopostavených rodín a rodová hrdosť bola medzi urodzenými ľuďmi veľmi zakorenená. Náhrobný nápis jednotlivca často obsahoval „na dôkaz úcty“ aj mená matky a otca.

Etrúria sa nikdy nestala územím, obývaným zjednoteným národom. Mestá žili nezávisle od seba, samostatne vyhlasovali vinu, či rokovali o mieri so svojimi susedmi či medzi sebou. Predstavitelia štátov sa raz ročne stretávali na slávnosti v meste Volsini (dnešné Orvieto). Počas slávnosti sa usporadúvali hry, ktoré sa mali vyrovnať gréckym. Pripisuje sa im aj zavedenie novej atrakcie - zápasenie gladiátorov, kde sa bojovalo až do smrti jedného z nich.

Etruské náboženstvo prijalo mnoho cudzích božstiev, najmä gréckych, ale bolo charakteristické vierou v predurčenosť osudu. Výklad znamení mal zásadný význam pre všetky stránky života.

etruske-umenie--1-.jpg
 
Hrobka leopardov, 480 pred n. l., Nekropola Monterozzi

Ústrednou postavou etruskej mytológie bol legendárny chlapec- jasnovidec Tages, ktorý odrazu vystúpil z nezvyčajne hlbokej brázde, priniesol etruskému ľudu veštecké umenie. Jedna veštecká metóda spočívala v pozorovaní blesku, iné boli založené na pozorovaní letu vtákov, či na skúmaní vnútorností obetovaných zvierat - haruspicia. Ich náboženstvo bolo veľmi temné, podobne ako u Chetitov. Najviac zvieracích obetí bolo pri pohreboch.

Obyvatelia Etrúrie začali písať už v 7. storočí pred n. l. a používali pri tom abecedu odvodenú z gréčtiny. Ich gramatika a slovná zásoba sa však nepodobá na nijaký známi staroveký jazyk. Metódy porovnávacej lingvistiky, alebo aj kombinatórna metóda ( analyzuje jazyk na základe frekvencia používania slov ) stroskotali, hoci bádatelia majú k dispozícii množstvo písomných dokumentov: niekoľko tisíc nápisov na hrobkách (niektoré sú už vylúštené - ide však len o základnú slovnú zásobu).

Niektoré etruské kniežatá sa nechávali pochovávať so všetkými písacími potrebami. Medzi vecami uloženými v hroboch sa našli aj etruské šlabikáre, ktoré poskytujú množstvo informácii (napr. etruština mala iba 4 samohlásky - a, e, i, u). Šlabikáre tiež dokazujú, že existovali školy, v ktorých sa pisári učili písať a čítať. Bežne sa však písalo na voskové tabuľky, ktoré podľahli skaze a nezachovali sa, podobne ako diela miestnych historikov či pisárov.

Výrazné staviteľské nadanie Etruskov sa stalo súčasťou ich trvalého odkazu. Boli to umelci, moreplavci, vedeli spracovať železo, používali zlato. Poznali kanalizáciu, divadlo a gladiátorské hry. Nové mestá stavali podľa súradnicovej siete. Mali široké ulice a stavitelia venovali veľkú pozornosť vodovodu a kanalizácii. Neskoršie umenie Rimanov v budovaní vodovodov a kanalizačných systémov má počiatky v Etrúrii. Podobne ako mnoho iných stránok, aj zakladanie mesta sa riadilo podľa znamení. Budovy mali kamenné základy, obydlia sa stavali z nepálených tehál a dreva- ľahko podliehajú skaze - zachovalo sa ich veľmi málo. Mali tvar kruhu alebo obdĺžnika. Z etruskej architektúry sa zachovalo niekoľko brán a mostov. K významným prvkom etruskej architektúry patria aj kanále na odvodňovanie a zavodňovanie polí. Mestá sa opevňovali hradbami - nikdy neboli jednotný národ a často viedli boje medzi sebou.

Najdôležitejšou výbavou etruských domácností bolo pravdepodobne ležadlo, ktoré sa používalo na spanie aj pri stolovaní. Veci sa ukladali do truhlíc, alebo sa vešali na háky na stenách. V každodennom živote používali ľudia množstvo keramických nádob - od drobných fľaštičiek po veľké amfory.

Etruskovia však vynikali najmä v spracovaní kovov. Ich dielne boli známe po celom starovekom svete. Venovali veľkú pozornosť aj tým najobyčajnejším potrebám pre domácnosť. Naberačky mali často tvar zvieracej hlavy, kovové kutáče tvar ruky. Domy bohatých obyvateľov často osvetľovali bronzové mnohoramenné svietniky.

etruske-umenie--2-.jpg
 
Hlava ženy so svätožiarou, 5. storočie pred n. l.

Na vrchole svojej moci, v 6. storočí pred n. l., ovládali Etruskovia polovicu Talianska. V tomto období nepredstavoval Rím, založený 753 pred n. l., nijakú hrozbu. Rím na svoju ochranu vyvinul systém volených vládcov. Do najvyššej funkcie sa vyberali silní králi, ktorí boli schopní zabezpečiť stabilitu. Rímski králi boli oficiálne vyberaní senátom. Ich právomoci boli neobmedzené - mohli vyhlasovať vojnu, uzatvárať mier, vykonávať náb. obrady a prijímať nariadenia. Posledný etruský / rímsky kráľ - Tarquinius superbus vyhlásil vojnu s Ardeou. Počas dlhého obliehania mesta si vojvodcovia trávili časté oslavy a výlety do Ríma, kt. boli armáde odopierané. Pri jednom takomto výlete sa vojvodcovia rozhodli, že skontrolujú svoje manželky. Všetky boli v spoločnosti svojich milencov. Všetky, až na jednu. Bola to manželka Tarquinia Collatina - Lucretia. Kráľov syn, Sextus Tarquinius, sa rozhodol - zo závisti - zneuctiť ju násilím. Dal sa pohostiť a po večeri ju zneuctil. Lucretia poslala po otca a manžela. Povedala im, čo sa stalo a skôr, ako jej v tom stihli zabrániť, spáchala samovraždu. Správa o jej samovražde - a jej príčine sa rýchlo rozniesla po meste aj po armáde. Pohár trpezlivosti ľudu pretiekol. Ľudia obkľúčili kráľovské sídlo, kráľa aj s rodinou vyhnali z mesta a navždy zakázali udeľovať kráľovský titul (ani neskorší cisári s neobmedzenou mocou sa neodvážili tento titul prijať). Kráľ ušiel do mesta Gabi, kde ho zavraždil jeho dávny nepriateľ. Rím sa týmto činom zbavil Etruskej nadvlády a stal sa republikou.

Rimania boli veľmi hrdí ľudia, ktorí nechceli pripustiť, že na začiatku ich dejín stál "tlstý Etrusk"- preto vytvorili mýtus o Aenovi, synovi Venuše a trójskom hrdinovi. K tomuto okruhu patrí aj povesť o Romulovi a Removi, pričom Romulus založil Rím. Avšak texty zachytávajúce posvätné umenie veštenia, boli obsiahnuté v skupine vešteckých metód a rituálov, zvanom Disciplina Etrusca, kt. si Rimania veľmi cenili.

Etruskovia sa opakovane snažili získať vplyv nad novou republikou, ale ich útoky boli odrazené. Po dvoch storočiach konfliktov Rím prevzal iniciatívu a začal si podmaňovať etruské mestá. Malicherné šarvátky medzi mestskými štátmi znemožňovali vytvoriť silnú obranu proti hrozbe zvonka.

Etrúria nemusela bojovať len s Rímom. V roku 474 pred n. l. jej spôsobilo grécke loďstvo zdrvujúcu porážku. Zároveň galskí nájazdníci dorážali na bohaté severné mestá. V roku 309 pred n. l. padli posledné základne nezávislej Etrúrie.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.