Choď na obsah Choď na menu

Eneolitické hroby z Varny

varna-museum-of-archaeology.jpg

Hrob 43 vo Varne. Pri zosnulom sa našla spolu takmer tisícka zlatých predmetov. Boli medzi nimi aj zlaté terčíky rôznej veľkosti prišité na odevoch

V blízkosti bulharského mesta Varna narazili robotníci pri kopaní káblovej ryhy v roku 1972 na hrob. Ukázalo sa, že je veľmi starý. Nachádzal sa na pôvodnom pobreží Čierneho mora, pri jednom z tunajších zálivov. Bol to prvý hrob veľkého eneolitického pohrebiska s mimoriadne bohatými a zlatými hrobovými prídavkami.

Medzi rokmi 1972 až 1986 vykopal vedecký tím vedením Ivana Ivanova približne tri štvrtiny hrobov z predpokladaného rozsahu pohrebiska. Pohrebisko vo Varne sa datuje medzi roky 4500 a 4000 pred n. l., a predstavuje tak najstaršie veľké nálezisko zlatých predmetov na svete. Medzi ďalšími nálezmi sa okrem medi nachádzali aj artefakty z pazúrika a mušlí, časť veľmi vzdialeného pôvodu. Ľudia, ktorí pochovávali svojich mŕtvych vo Varne, mali očividne veľmi rozvinuté obchodné kontakty.

HROBY

Nálezy boli také výnimočné, že sa pri ich opise nezaobídeme bez niekoľkých čísel a percentuálnych hodnôt. Vo Varne sa odkrylo 281 hrobov, z nich 61 obsahovalo zlato. Len niekoľko hrobov (spolu 23) neobsahovalo žiadne nálezy. Naproti tomu až 60 percent všetkých hrobov malo od jedného po desať prídavkov. Väčšina ostatných bola ešte bohatšia. Z 281 hrobov až 20 percent predstavovalo kenotafy, symbolické hroby bez zvyškov ľudského tela. Najväčšie množstvo zlata sa našlo práve v týchto kenorafoch, tri z nich však obzvlášť vynikajú. Prvý z nich obsahoval 216 zlatých predmetov s celkovou hmotnosťou 1,092 kg, v druhom bolo 339 objektov s celkovou hmotnosťou 1,518 kg. Tretí s 857 zlatými artefaktmi bol najbohatší.

Nemenej pôsobivý bol hrob 43. Išlo o pohreb asi 1,75 metra vysokého muža, ktorý zomrel vo veku 40 až 45 rokov. Našlo sa pri ňom takmer 1000 zlatých predmetov, medená sekery a akési žezlo, ktorého drevená rúčka bola zdobená zlatými objímkami. Na rukách mal veľké zlaté náramky a hrdlo mu zdobilo koráliky. Okrem toho mal na penise navlečené zlaté puzdro. Väčšina zlatých predmetov slúžila na ozdobu – boli našité na odev, zapletené do vlasov alebo skrášľovali telo. Niektoré však skrývali aj symbolický význam, napríklad masky. Všetky hrobové prídavky slúžili predovšetkým na vyjadrenie pompéznosti. Platí to aj pre predmety z medi a z kremeňa, ktoré sa dali nosiť pri rozličných ceremóniách. Dlhé nástroje z pazúrika pochádzali z kvalitných zdrojov surovín. Z medi boli vyrobené najmä sekerky, našli sa však aj ihlice a prstene. Množstvo medených artefaktov predstavovalo napodobeniny predmetov, ktoré sa väčšinou vyrábali z menej vzácnych materiálov – napríklad z parohu alebo z kremeňa.

SPRACOVANIE KOVU

V eneolite už ľudia v Európe vedeli vypaľovať dokonalú keramiku v peciach s vysokou teplotou. Zručnosti, ktoré pritom získali, preniesli jednoducho na prácu s kovmi. Aj preto sa v archeologických kontextoch začíname stretávať s predmetmi z medi a zo zlata. Zlato sa dalo opracovať relatívne ľahko. Zlatníci z Varny roztepali najskôr hrubé plechy, z ktorých potom vyhotovili šperky. S meďou je to trochu inak. Kov sa dá vytaviť z rudy len pri teplote približne 1 000. Okrem toho je potrebné žiaruvzdorná nádoba a nejaké redukčné činidlo, napríklad oxid uhoľnatý. Tento možno získať pomerne jednoducho spaľovaním dreva. Najstaršie doklady spracovania kovu pochádzajú z Iránu. V Európe sa s metalurgiou stretávame najskôr na Balkáne a ruda pochádza z Karpát.

Zdroj: kniha ARCHEOLÓGIA – ODKRÝVANIE TAJOMSTIEV MINULOSTI

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.