Choď na obsah Choď na menu

Egypt a pyramídy

pyramidy.jpg

Pyramídy v Gíze

Začiatok Egyptských dejín sa kladie približne do roku 3000 p.n.l.. Vtedy kráľ Meni zjednotil krajinu do celku. Starý Egypt zanikol približne roku 30 p.n.l. smrťou Kleopatry. Tu sa názory archeológov rozchádzajú, každý považuje ako medzník nejakú inú udalosť. Egypťania nestavali len pyramídy ale i pekné chrámy , paláce a mohutne sochy. Zanechali nám aj rôzne zvitky papyrusu z medicíny , matematiky , náboženstva literatúry (hymny na kráľov a bohov) a.t.ď. Výrazy ktoré používame my sú pogréčtené, napríklad starí Egypťania svoju krajinu nazývali Ta-meri (obrobená alebo milovaná zem). Níl nazývali Iteru (rieka) inej rieky tam ani nebolo. Faraón je tiež odvodené z gréckeho slova , výstižne je kráľ alebo panovník.

Prvú písomnú zmienku o pyramídach a Egypte priniesol prvý historik na svete Herodotos. Narodil sa približne 485 p.n.l. v maloázijskom Halikarnase , dnes turecké mesto Bodrun a zomrel 425 p.n.l. v juhoitalských Turiach. Za svoj život napísal dohromady deväť kníh "Dejín ".Okolo roku 450 p.n.l. navštívil Egypt ktorý prešiel od ústia Nílu až po ostrov Elefantínu pri Asuáne. Tam stála posledná egyptská pohraničná pevnosť. Samozrejme že Herodotos nieje prvý neegypťan ktorý tam bol. Podľa mýtov bol pred nim Herakles , Menelaos, ktorý sa tam zastavil po dobití Tróje. Podľa Biblie ešte skôr tam boli židia , Jakubov syn Jozef a Mojžiš. Boli tam aj obyčajní obchodníci Kréťania, Asyrčania, Peržania. Prvý Egypťan roku 300 p.n.l. napísal trojzväzkové Egyptské pamätihodností . V ktorých opisuje Egypt a pyramídy. Bol to egyptský kňaz Manehto z Čebnečeru.

Samé pyramídy hovoria o sebe , Egypte a živote egyptských ľudí v dlhých textoch vytesaných vo vnútri pyramíd. Prvé texty v pyramídach sa objavili až v piatej dynastii posledného kráľa Wenisa. Obsahujú opisy pohrebných rituálov , magické zariekadlá atď. Arab Abul Hasan Ali Al-Masudi zakladateľ arabského dejepisectva, ktorý taktiež napísal deväť zväzkové dielo , opisuje vznik pyramíd takto. Surid syn Šalukov mal sen, ktorý sa sníval jednej noci 300 rokov pred potopou, že celú zem zaplavila voda, všetko bezmocne plávalo. Ráno sa zveril svojím radcom a ti povedali že zem postihne veľká pohroma. Preto kráť dal postaviť pyramídy , v nich uchoval rôzne poklady, vedomosti z vedy techniky, lekárstva a uložil tam tela svojich predchodcov. Je to pekný opis, ešte ich uvádza pár ďalších. No výskumy doterajšej archeológie nepotvrdili jeho pravosť a dokonca u Egypťanoch sa vôbec nenašli žiadne zmienky o potope sveta ako u iných národoch.

texty-pyramid.jpg

texty pyramíd

Prvý neegypťan ktorý do pyramíd vstúpil bol asi Riman Gaius Plinius 23-79 n.l.. Bol to muž zaoberajúci sa skoro všetkými odvetviami vedy. Zachované je tridsaťsedem zväzkové dielo " Historia naturalis". Kedy tam bol to sa presne nevie, ale v šiestej knihe opisuje vo vnútri Veľkej pyramídy jednu šachtu, ktorá tam je dodnes. Prvý o ktorom sa vie že sa vlúpal do pyramídy bol bagdadský kalif al-Mámún syn Hárúna ar-Rašída. Samozrejme že pred ním vykrádali pyramídy vykrádači hrobov, ale kalif al-Mámún to urobil násilným spôsobom. Do Egypta prišiel v rozhraní 820-830 n.l. potlačiť povstanie chudobných roľníkov (urobil to veľmi krvavo). Len pod vidinou získania ukrytého pokladu sa rozhodol vniknúť do Chufuovej pyramídy. S počiatku mu to nešlo, no niekto mu poradil aby skúsil vriaci ocot. Hladké mramorové obloženie od vriaceho octu popraskalo, no už samotné búranie išlo ľahko. Prebúral sa do tzv. Veľkej galérie ktorá ústi do pohrebnej komory. Žiaden opis vnútrajška sa nezachoval, len to že ho vykrádači už dávno predbehli. Diera po vlámaní je na Chufuovej pyramíde dodnes.

Historík al-Kaísí zaznamenal výpoveď muža ktorý vstúpil do Veľkej pyramídy krátko po jej otvorení v polovici 9 storočia. Našiel tam komoru so zalomenou povalou a za ňou chodbu, dosť širokú aby ňou prešiel človek. V každom rohu mala dvere do priestranných miestností, kde boli uložené telá mŕtvych, a každý z tých mŕtvych bol zabalený do mnohých zábalov, ktoré už vekom očerneli. Telá mŕtvych boli neporušené, na hlavách mali vlasy. Tieto mŕtvoly boli na seba natlačené že sa nedali rozdeliť, no keď ich zdvihol boli ľahké ako vzduch. Hovoril o štyroch kruhových jamách plných ľudských mŕtvol. Našiel tam tiež pochované rozlične zvieratá. Upútal ho kus látky zo snehobielej bavlny, keď ju rozbalil bola v nej mŕtva čajka, cela pokrytá perím , akoby teraz zdochla.

Abd el-Latif vo svojom " Rozprávaní o Egypte " napísal. Pyramídy sú postavené z obrovských kameňov, ktoré merajú desať až dvadsať lakťov na dĺžku dva až tri lakte na šírku a výšku. Najpozoruhodnejšia je presnosť s ktorou sú tieto kamene vyleštené a uložené. Priliehajú na seba tak presne že medzi ne sa nedá vsunúť ihla. Sú spojené maltou, ktorá je tenká ako list papiera. Malta je pre mňa neznáma. Kamene sú pokryte nápismi v starobylom písme. Nápisov je také množstvo že keby som ich chcel opísať zaplnil by som nimi vyše desaťtisíc strán. Až do 16 storočia Egypt síce navštívilo niekoľko cestovateľov no nezaznamenali nič podstatne len to čo už sa vedelo predtým .

Prvý novoveký Európan ktorý vstúpil do pyramídy bol Francúz Pierre Belón. V 17 storočí vzrástol záujem o pyramídy, dokonca sa ich snažili premeriavať a preskúmavať. Ďalšie podrobne opisy poskytol Nemec Baumgarten , Francúz Sarary de Braves. Výsledky neraní a badaní vydal John Greaves v knihe Pyramidografia, čiže opis egyptských pyramíd, vyšla v Londýne 1646. Carsten Niebuhr bol vyučený zememerač. Jeho výskum bol pozoruhodný z hľadiska meračstva a botaniky. V roku 1798 sa do Egypta vypravil sám Napoleón Bonaparte. Jeho expedícia otvorila novú epochu v badaní, lebo z vojakmi vzal zo sebou aj vedcov rôzneho zamerania. Ďalším významným mužom v dejinách Egyptológie bol Giovanni Battista Belzoni (1778-1823). Síce ho hnala túžba po bohatstve a pokladoch a jeho metódy boli násilne, no robil podrobnú dokumentáciu. Vydal knihu Rozprávanie o operáciách a nových objavoch v pyramídach, chrámoch, hroboch a pri vykopávkach v Egypte a Núbii. Medzi ďalších významných egyptológov patria W.M.F. Petrie, R. Lepsius. Preskúmali dovedna tridsať pyramíd. Ďalší J.P. Lauer, J. Vandier, I.E.S. Edwards. Z Česko-Slovenských J. Černy F. Lexa.

No najvýznamnejším prínosom pre egyptológiu bolo rozlúštenie hieroglyfov. V starom Egypte poznáme tri druhy písma a to hieroglyficke, hieratické a demonicke. Pán Jean Francois Champollion (1790-1832) dňa 14 septembra 1822 pomocou Rosettskej dosky rozlúštil hieroglyfické písmo. Champollion sa narodil na štedrý večer v juhofrancúzkom meste Figeacu a zomrel vyčerpaný , podvyživený bez finančných prostriedkov na mŕtvicu. Od detstva bol nadaný na jazyky , navštívil aj Egypt, kde sa venoval prekladaniu hieroglyfov. Rosettska doska (našla sa neďaleko Rosetty) je to plochý čadičový kameň veľký ako doska stola, kde je vytesané poďakovanie kňazov kráľovi Ptolemaiovi V, gréckym písmom, démonickým a hieroglifickým písmom.

menkaureho-pyramida.jpg

Menkaureho pyramída v Gíze

Stavba pyramídy začala tým že kňazi za pomoci rôznych rituálov vybrali vhodné miesto. Kameň ťažili vždy v najbližšom kameňolome , kvádre sa ťažili už určitej veľkosti a nahrubo opracované. Na stavenisko ich prepravovali čisto ľudskou silou a to spôsobom ťahania a podkladaním okrúhlych drevených brvien, alebo sa prepravovali na veľkých pltiach po Níle. Na mieste sa opracovávali dohladka. K budúcej pyramíde postavili rampu, po ktorej ťahaním kvádre umiestňovali na svoje miesto, potom rampu zbúrali. Nakoniec sa upravilo vnútro hrobky leštením a vytesávaním nápisov. Sarkofág sa vkladal už pri výstavbe pyramídy. Robotnici boli rozdelení do určitých skupín a bola im prideľovaná práca. Dokonca sa zachovali niektoré názvy skupín a aj údaje koľko spotrebovali robotnici náradia a koľko zjedli jedla za celu stavbu pyramídy.

Cely pyramídový komplex pozostáva z pyramídy, kde sa ukladala múmia z pokladmi zádušného chrámu, kde sa prevádzal pohrebný obrad a obrad otvárania úst. Stavali sa aj takzvané satelitne pyramídy (nebolo to podmienkou) tam sa pochovávali najoddanejší ľudia kráľa, manželky, vezíri. Ďalej tam boli hrobky služobníctva. Nakoniec sa celý komplex ohradil kamenným múrom.

Čo sa týka náboženskej stránky, tak je to u Egypťanov problém. Napríklad v diele "Bohovia starých Egypťanov" od Budgeta (Londýn 1904) ich nájdeme asi dva a pol tisíc. ( Samozrejme že, neexistovali všetci naraz, jedni bohovia zanikali iní vznikali, skoro každý boh mal tri alebo štyri rôzne mena. Každé mesto malo svojich špecifických bohov ktorí sa uctievali len v tom určitom meste. A nakoniec veď Stará Egyptská ríša trvala skoro 3000 rokov.) Najviac načo Egypťania dbali bol posmrtný život. Podmienkou posmrtného života bolo uchovanie celistvosti tela po smrti. Z toho dôvodu Egypťania svojich mŕtvych mumifikovali, kde výsledkom bola múmia. Podľa Herodota sa prevádzali mumifikácie tromi spôsobmi

Najdrahší spôsob : Krivým drôtom sa najprv vytiahol mozog cez nosnú dierku, zvyšky sa vypláchli rozpúšťacou látkou. Nožom sa narezali slabiny a vybrali vnútornosti. Brušnú dutinu vyčistia olejom. Brucho sa vyplní jemne rozdrvenou myrhou a iným korením. Mŕtveho zašili a dali do sódového luhu na sedemdesiat dni. Ďalej prebiehala vzhľadová úprava, strihali sa vlasy nechty atď. . Nakoniec mŕtveho zabalia do narezaných pruhov látky medzi ne poukladajú predmety z drahých kovov a kameňov a natrú ho glejovinou. Vnútornosti uložia do štyroch osobitných nádob nazývaných kanopy.

  • Stredný spôsob : Naplnia klystíry cédrovým olejom, vstreknú ho cez konečník mŕtvemu do brušnej dutiny a uložia do sódového luhu. Olej potom vypustia cez konečník von. Olej je taký silný že rozpusti všetky vnútornosti. Ďalej z mŕtvolou nerobia nič.
  • Najlacnejší spôsob : Vypláchnu mŕtvemu brucho reďkvovým olejom a dajú ho na šesťdesiat dni do sódového luhu.

Treba ešte dodať že Egypťania mumifikovali nielen ľudí ale dokonca aj zvieratá .

mumia-ramesse.jpg

múmia Ramesse II.

Najhlavnejším obradom pri pochovávaní bol obrad otvárania úst mŕtvemu sa dávala ešte kniha mŕtvych (v nej boli rôzne zaklínadla a rady ako sa má správať mŕtvy na druhom svete). Bez týchto dvoch veci nemohol mŕtvy predstúpiť pred bohov na druhom svete, kde sa zodpovedal zo svojich činov a skutkov, ktoré vykonal za života. Srdce mŕtveho sa vyvažovalo na váhach, kde na jednej strane bolo srdce a na druhej strane pierko. Keď srdce bolo ťažšie ako pierko tak zomrelého zjedla strašná obluda, no keď srdce bolo ľahšie ako pierko tak zomrelý mohol vstúpiť do druhého sveta, kde žil večne ako v pozemskom živote. Múmiu vložili to truhly a umiestnili do sarkofágu umiestneného v pyramíde. Podonášali mŕtvemu veci každodennej potreby a samozrejme kopu veci z drahých kovov a kameňov. Kvôli nesmiernemu bohatstvu pohrebiska strážili takzvaní Strážcovia pohrebísk. Boli to vojaci nato určení, ale aj strážcovia zo sféry duchovnej. Kto odolal týmto strážcom, tak na nich čakali vo vnútri pyramídy rôzne nástrahy pasce a dokonca kliatby popísane na stenách pyramíd. Pyramídy a hroby sa vykrádali už v tých dobách, keď sa ešte stavali. Dokonca sa zachoval papyrus z opisom ako kráľ trestá vykrádačov hrobov, ktorých prichytili pri čine. Dokonca medzi nimi bol aj strážca pohrebiska. Vykrádači hrobov museli byť veľmi šikovní. Museli určite získavať informácie od staviteľov, strážcov, alebo si museli informácie predávať z generácie na generáciu, lebo je až obdivuhodne ako presne vedeli, kde je pripravená nástraha.

A čo dodať záverom? Je to všetko obdivuhodné, ako tie stavby vydržali veky až dodnes. Niektoré zub času znetvoril na nepoznanie, niektoré zavial piesok, iné boli zničené ľudskou hlúposťou ako napríklad sfinga (meno Sfinga dostala od Herodota) , na jej tvári sa dá všimnúť zárezy ako od dláta. To naozaj aj bolo od dláta , približne v 14. storočí ju znetvoril nejaký šejk, lebo chcel na nej uplatniť nábožensky zákon (zákaz zobrazovať ľudskú tvar v akejkoľvek podobe), ďalej si na nej môžeme všimnúť diery po delových guliach. Mamelucky delostrelci pri cvičení používali hlavu sfingy ako terč. Obloženia a kvádre pyramíd používali na stavbu svojich palácov, mešít rôznych stavieb. Uveďme si ešte ďalší príklad . Určitý čas sa múmie používali ako lacné palivo do lokomotív, bohatí ľudia si robili cele zbierky múmii a inde sa múmie drvili na prášok a predávali sa za veľké peniaze ako super liek.

Teraz sa o pyramídy a všetko čo stým súvisí stará Egyptská pamiatková správa. V Egypte stále pracujú archeológovia, takže každým dňom nás môžu prekvapiť novou senzáciou alebo vyvrátiť to čo dnes sa považuje za celkom isté. 

Starí Egypťania postavením pyramíd dosiahli to po čom tak túžili. Žiť večne. Veď, koľko prešlo tisícročí od ich smrti a stále sa vyslovuje ich meno a rozpráva sa o ich živote a činoch.

zdroj : putnici.sk

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.