Choď na obsah Choď na menu

Armáda v staroveku

grecka-armada.jpg

Grécky bojovníci

Bojové umenie je rovnako staré ako ľudstvo samo. Dôvody vojenských ťažení sa za tisícročia nezmenili, zmenil sa len obal.

Už pred tisíckami rokov ľudia medzi sebou bojovali a viedli vojny. Dôvody vojenských ťažení sa za tisícročia nezmenili, zmenil sa len obal. Menila sa organizácia armády a tiež sa vyvíjalo loďstvo.

Armáda

Profesionálna armáda nebola zo začiatku samozrejmosťou. V Ríme napríklad za svoju ríšu bojovali len občania, ktorí vlastnili pôdu, a len niektorí sa venovali vojenstvu po celý život. Keď prepukla vojna, bolo do zbrane povolaných tisíce mužov. Tí si museli sami zaobstarať vlastnú výzbroj a zbrane. Domov sa mohli vrátiť len po ukončení bojov.

V Egypte vznikla prvá armáda približne v období prvej dynastie. Bola malá, ale plne profesionálna. Mladí muži v nej slúžili dobrovoľne, pretože tak mali možnosť dosiahnuť slušnú kariéru a zarobiť si na živobytie. V Grécku bola naopak armáda doslova štýlom života. Grécka Sparta sa zameriavala prevažne na pozemnú vojenskú techniku boja, a preto k nemu odmalička viedla aj deti. Hlavne chlapci podliehali špecifickému druhu vojenskej výchovy. Boli v rodine ponechaní len do siedmich rokov života, potom prešli do špeciálneho výcviku. Chlapec sa dostal do starostlivosti štátu a v armáde zostal až do smrti.

“Hlavnou časťou spartskej armády, ktorej velil jeden z dvoch kráľov, boli tzv. hopliti.„

Kým vojaci v rannom období bojovali muž proti mužovi, hopliti bojovali a útočili v organizovanom tvare, nazývanom falanga. Bol to dlhý zovretý šík vojakov, ktorý zvyčajne pozostával z ôsmich radov. Falanga sa pri útoku rútila dopredu a bojovníci so štítmi plnou silou vrazili do protivníka. Vo falange spočiatku bojovali aj rímski vojaci, ale počas bojov v období cisárstva skupina vojakov postupovala vpred v rafinovanejšej formácii, nazývanej korytnačka. Vojaci zomkli svoje štíty tak, aby vybudovali pevnú obranu nad svojimi hlavami a po bokoch skupiny. Takto sa bezpečne mohli dostať tesne k nepriateľovi, pričom sami boli chránení.

alexander-velky.jpg

Busta Alexandra Macedónskeho

Grécka armáda bola vyzbrojená aj ľahkými oddielmi bez akejkoľvek obrannej výzbroje. Tam patrili prakovníci, vrhači oštepov, lukostrelci a muži, ktorí tvorili akési delostrelectvo. Tí obsluhovali stroj zvaný katapeltés, ktorý vrhal šípy po takmer rovnej dráhe. Aténske vojsko obsahovalo všetky druhy pomocných oddielov, ako napríklad oddiel bežcov, vojenských lekárov, ale aj veštcov. Pre rýchle šírenie správ dokonca Gréci vytvorili skutočnú sieť optickej telegrafie. Boli to svetelné signály, ktoré sa šírili prostredníctvom sprostredkovaných staníc.

Veľkou armádou, ale trochu iného typu, bola aj terakotová armáda v Číne. V roku 1974 pri pokuse vykopať studňu v blízkosti mesta Lintong v Číne sedliaci k svojmu úžasu odkryli figúry vojakov a koní v životnej veľkosti. Svetlo sveta uzreli tisíce terakotových figúr. Armáda, ktorá bola pochovaná vedľa cisára Čchin Š'-chu-ang-tiho, iniciátora Čínskeho múru, nepochybne mala za úlohu vyhrávať jeho bitky v ríši mŕtvych. V troch podzemných halách či jamách sa doteraz našlo okolo 8 000 figúr. Pešiaci, lukostrelci, strelci s kušami, jazdci a bojové vozy s koňmi boli usporiadané v bojových formáciách. Bojovníci sú vysokí 1,60 až 1,70 metra, žiadna figúra sa nepodobá druhej. Niektoré stoja, iné kľačia s vytasenými mečmi, akoby sa bránili proti útoku protivníka. Niektoré postavy majú na sebe vojenské kabátce, iné sú v tunikách s opaskom, v tesne pri1iehajúcich nohaviciach a širokých bagančiach. Telá sú duté, ruky a nohy však nie. Oštepy, meče a luky sú skutočné zbrane a kone majú uzdy z bronzu. Pešiaci majú vlasy zviazané do uzla, jazdci majú prilbu upevnenú remienkom pod bradou.

Loďstvo

Nikto nevie, kedy sa vojsko dostalo aj na more. Egyptskí faraóni síce pravidelne premiestňovali svoje pluky loďami hore-dolu po Níle po celom Egypte, ako aj hlboko do Núbie. Bojovalo sa však väčšinou na súši. Prvé skutočné vojnové lode boli skôr akousi plošinou pre lukostrelcov a na boj zblízka.

Vďaka svojím obchodným, námorným a zároveň konštrukčným schopnostiam vošli do dejín Feničania a neskôr Kartáginci. Fenické lode prešli určitým vývojom. Najstaršie lode sa podobali na lode egyptské, až na to, že mali kýl, ktorý vybiehal na oboch koncoch v dva väzy a vpredu býval zakončený hlavou zvieraťa, najčastejšie koňa. Hlava bývala namaľovaná, niekedy aj ozdobená ohlávkou. Zadná časť lode bola zakončená rybím chvostom. Kýl pridával lodiam na mori stabilitu, ktorá sa dovtedy dosahovala najmä rozložením záťaže na dne. Tiež dovoľoval lodi využívať vietor z rôznych strán. Lode boli poháňané veľkou obdĺžnikovou plachtou a prípadne veslami, ktoré boli umiestnené v jednom rade za sebou. Neskôr sa lode začali deliť na obchodné ghauly a takzvané dlhé lode, čo sú vlastne lode vojnové.

Námornou službou však opovrhovali Rimania. Vykonávali ju len prepustenci, spojenci a občania z nižších tried. Skutočné vojnové lode začali stavať až po druhej púnskej vojne podľa vzoru ukoristených púnskych lodí. Rimania však neboli vycvičení na námorný boj, preto sa ho pokúšali zmeniť na terénny aj tým, že sa snažili dostať na palubu nepriateľskej lode a tam bojovali priamo muž proti mužovi.

Najsilnejšou a najznámejšou loďou staroveku bola grécka trojveslica, tzv. triera. Tie boli v boji rýchle a ľahko sa dali ovládať.

Hoci mali tieto lode plachty, v boji ich zvinuli a poháňali loď len veslami, pretože sa tak dala ľahšie ovládať a dosiahla rýchlosť až 15 kilometrov za hodinu. Na palube sa nachádzali námorní dôstojníci, vojaci, lodníci a lukostrelci. Spolu tvorili až 200-člennú posádku lode. Na lodi bolo aj okolo 170 veslárov.

Hlavná taktika boja na mori spočívala v narazení do nepriateľskej lode s cieľom potopiť alebo poškodiť ju. Lode na mori používali výbežok na prove lode, ktorý bol oplátovaný kovom ako baranidlo. Bolo tam však isté riziko, že keď nabúrajú do boku druhej lode, obe lode zostanú zakliesnené a potopia sa. Taktiež sa vyžíval manéver, keď sa pomocou provy lámali nepriateľovi veslá, čím sa stala loď takmer nepohyblivou. Lode sa aj "hákovali" a boj sa odohrával na palube.

Uniformy vojakov

egyptska-armada.jpg

Egyptská armáda

Uniformy bývali zo začiatku hlavne funkčné. Napríklad v Egypte bola uniformou vojakov len krátka zásterka, alebo len puzdro na penis a ozdobné pierko vo vlasoch. Naopak, v starovekom Grécku hopliti nosili na prsiach a na chrbte spojené bronzové brnenie, aby si chránili telo. Neskôr používali pružnejšie brnenie z kože a bronzu. Na nohách nosili bronzové chrániče a mali tiež kožený štít a dve zbrane. Bol to krátky železný meč a dlhý oštep. Taktiež boli vyzbrojení prilbami z bronzu, ktoré mali často na vrchu chochol z konského chvosta.

U rímskych legionárov bolo oblečenie a výzbroj rovnaké u všetkých. Môžeme teda naozaj hovoriť o uniforme. Bola zložená z ľahkej tuniky bez rukávov, z poľného plášťa zopnutého na pravom pleci sponou, ktorý chránil vojakov v daždi a chlade, ale neslúžil v boji. K uniforme patrili vysoké kožené uzavreté topánky previazané štyrmi remienkami. Dôstojníci a poddôstojníci nosili na uniformách odznaky, ktoré označovali ich hodnosť alebo osobité úlohy, ktorými boli poverení. Obranný výzbroj tvoril u legionárov pancier zhotovený z pásikov kože, na hlave nosili kovovú helmu s chocholom červených a čiernych pier pripevnenú pod bradou, na ľavom pleci mali zavesený štvorhranný vypuklý štít. Ako útočnú zbraň nosili krátky dvojsečný meč, kopiju. Vojaci ľahkej pechoty a jazdci nosili malý okrúhly štít a ľahkú koženú helmu. Ozbrojení boli mečom rovnakého typu a zväzkom ľahkých oštepov.

Zbrane

Egyptská armáda bojovala s jednoduchými, ale účinnými zbraňami. Na priamy boj muža s mužom slúžili drevené polená, kyjaky, nože, kopije a bojové sekery. Náčelníci, králi a vysokí velitelia používali dýky a meče. Taktiež využívali diaľkové zbrane ako napríklad oštep, bumerang, luk a šípy. V období Novej ríše začali používať bojové vozy ťahané koňmi, a tak sa boj stal rýchlejším, prudším a krutejším. Rimania zas dobývali mestá útokom. Keď sa však po niekoľkých márnych pokusoch presvedčili, že útokom ho nedobyjú, prikročili k jeho obliehaniu. Pri obliehaní sa používali dva druhy strojov. Prvé sa používali sa vrhanie veľkých nábojov. Boli to tzv. tormenty. Druhé zas chránili útočiace oddiely pred výpadmi nepriateľa z krytých pozícií.

Rímska dobývacia vež s padacím mostom bol dobývací stroj na dopravu vojakov na nepriateľské hradby. Proti zápalným šípom bola vež chránená hrubou vrstvou surovej kože. Počet jednotlivých poschodí závisel od výšky nepriateľských hradieb. Na obrázku je vež o výške cca 15m s štyrmi poschodiami.

Vespasianus použil takúto vež pri obliehaní Jotapaty v roku 67 n. l., na ochranu použil železné platy. Padací most slúžil k prechodu legionárov z dobývacej veže na nepriateľské hradby. Ballista bol zas stroj určený na vrhanie kamenných projektilov a šípov veľkosti oštepu, ktorú vynašli Gréci, ale vo väčšej miere bola používaná Rimanmi. Konštrukcia bola zostavená z podstavca, vodiaceho prvku so žliabkom a napínacieho, spúšťacieho ústroja a dvoch ramien spojených tetivou a zasunutých do zväzku spletených zvieracích šliach. Rimania stavali tieto zbrane v rôznych veľkosti dokonca existovali aj také veľké ako katapult.

Zaujímavosti - Horiace šípy, otravy, nákazy

Do arzenálu zbraní okrem iného patrili otrávené aj horiace šípy, rastlinné jedy, bodavý hmyz, osie hniezda, mor, malária, aj najslávnejšia zápalná zbraň - grécky oheň. Starovek poznal aj bakteriologické vojny. Jednou takou bola aj vojna počas obliehania pevnosti Tatármi na Krymskom polostrove. Bola nedobytná, preto do nej začali Tatári katapultovať mŕtvoly svojich bojovníkov, nakazených morom. Z ich šiat sa začala šíriť nákaza všami a blchami, a tak vypukla v tejto krymskej pevnosti Kaffa najväčšia epidémia moru, aká kedy postihla Európu. Starí Rimania sa zas snažili prinútiť nepriateľa vždy ustúpiť do močaristých území, ktoré sa stali účinnou zbraňou, lebo v nich ochoreli vojaci na maláriu.

Včely, osy a iný bodavý hmyz

Hmyz bol tiež častou zbraňou. Začali ju používať v 4. storočí pred n. l., keď bol vynájdený katapult. Ním vystreľovali do nepriateľských pozícií osie hniezda. Do arzenálu starovekých zbraní patrili aj bomby z včelích úľov a granáty - keramické nádoby - zo živých včiel. Používali sa aj sršne, hady a škorpióny. Široké použitie vo vojnách v staroveku mali jedovaté rastliny - najmä také, ktoré obsahovali v koreňoch alkaloidy. Nimi otrávili studne a vodné nádrže.

Štipľavý prach a rev

Popri tomto arzenáli starovekých zbraní sa používali aj zastrašovacie a psychologické prostriedky. Napríklad čínske vojská používali toxické mraky zo zmesi síry a arzénu. Ich dym oslepoval. Za predchodcu slzotvorného plynu môžeme označiť mleté červené korenie. Vkladali ho do obálky z ryžového papiera. Osvedčenou psychologickou zbraňou boli vojnové pokriky, krik a hurónsky rev. Najznámejšími "revúňmi" boli germánske kmene.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.