Choď na obsah Choď na menu

Akropola v Aténach – miesto bohov

grecko---atenska-akropola.jpg

 

Akropola sa stane miestom stretávania sa bohov, dozvedel sa vraj v Delfách slávny vládca nezávislého štátu Atén Perikles, keď sa prišiel popýtať na jeho budúcnosť. Možno práve to ho viedlo k tomu, aby začal so stavbou nového Parthenónu presne na mieste starého, ktorý zničili Peržania. Parthenón je zasvätený bohyni múdrosti Aténe, patrónke hlavného mesta. A je aj najznámejšou a najfotografovanejšou budovou na Akropole, čo v gréčtine znamená opevnené horné mesto. Už takmer tridsať rokov však okrem monumentálnych dórskych stĺpov turisti fotografujú aj lešenie. Rýchla záchrana pamiatky pred aténskym smogom sa naťahuje - ako inak, kvôli peniazom. Po Parthenóne je druhou najznámejšou svätyňou Erechteion, ktorá slúžila ako útočisko obyvateľov počas bojov. A to predovšetkým vďaka slávnym stĺpom v tvare ženského tela - Karyatídam. Šesť posledných stĺpov, ktoré na svätyni zostali, sú kópie, päť originálov nájdu návštevníci spolu so sochami a reliéfmi zo starého aj nového Parthenónu v múzeu na Akropole. Šiestym a posledným originálom Kariatídy sa pýši Britské múzeum. Spolu s mramorovými sochami z Parthenónu ich z Grécka v 19. storočí vyviezol lord Elgin. Odvtedy sa ich Grécko márne snaží získať späť.

Potrebujete riadnu dávku fantázie, aby ste si pri pohľade na ruiny chrámov dokázali predstaviť zašlú slávu aténskej Akropoly. Pri obetovaní bohyni Aténe, musela procesia prejsť najskôr cez päť vstupných brán a dórsku kolonádu, tzv. Propyleum. Tú dnes pripomína monumentálne schodisko, z kolonády sa zachovalo niekoľko stĺpov. Prejdením Propylea sa Aténčania ocitli pred deväťmetrovou bronzovou sochou Atény Promachos, z ktorej zostal v areáli len podstavec. Na ceste do Parthenónu míňali Aténčania aj sochy Prométea a Atény, pripomínajúce ich bitku o patronát nad mestom a po vstupe do chrámu ich vítala ďalšia dvanásťmetrová socha Atény - zo slonoviny a zlata, dnes, žiaľ, nezvestná.

akropola.jpg
 
Akropola v Aténach

Napriek všetkému, čo zničil čas a vojny, je na Akropole stále čo obdivovať. Okrem Parthenónu, Propylea či Erechteionu sa pozornosti teší chrám Atény Niké, jediná tamojšia stavba s iónskymi stĺpmi. Postavil ho architekt Kallikratos v roku 420 pred  n. l., v 17. storočí ho však rozobrali Turci a kamenné bloky použili na stavbu opevnení. Chrám Atény Víťaznej opäť zložili až v 19. storočí. Ani starovekí Aténčania nemysleli len na to, ako si najlepšie uctiť aj tak nevďačných bohov. V "hornom meste" postavili tiež najstaršie divadlo v Grécku - Dionýzovo divadlo, domovskú scénu prvých dramatikov a komikov. Ďalšie, Divadlo Herodesa Atticusa postavili v 2. storočí n. l. Rimania. Gréci v ňom dodnes organizujú koncerty. Populárne je aj medzi gréckou mládežou, ktorá si občas o jeho múry zakope futbal.

Delfská veštica mala pravdu, keď predpovedala, že Akropola sa stane miestom stretávania sa bohov. Minimálne raz sa na kopci nad Aténami skutočne stretli. Riešili vtedy spor o tom, či sa patrónom mesta má stať Poseidón alebo Aténa. Dohodli sa, že zvíťazí ten, kto venuje mestu krajší dar. Vládca morí teda udrel o skalu trojzubcom a zo skaly vytryskol prameň. Aténa zabodla do zeme kopiju, a zo zeme vyrástla oliva. Bohom sa viac páčil dar Atény, jej víťazstvo na Akropole pripomína jediný kúsok života medzi kameňmi a mramorom - olivový strom Agory, centra starovekých Atén, ktoré sa valia všetkými ulicami aj pešími zónami. Zostaňte preto na Akropole čo najdlhšie, alebo sa zdržte pod ňou - prejdite sa medzi vykopávkami.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.